Bratislava 26. februára (ČTK) - Lekári a zdravotné sestry z nemocníc by napriek svojej dlhodobej nespokojnosti s platmi v súčasnosti pravdepodobne nevstúpili do celoslovenského štrajku. Zhodli sa na tom predstavitelia odborových organizácií, ktoré ČTK oslovila. Rozsiahle protesty za zvýšenie miezd z prvej polovice roka 2006 sa tak skoro podľa nich nezopakujú.
"Štrajk bol po štyroch rokoch arogantného vládnutia ministra Rudolfa Zajaca, ale teraz je situácia úplne iná," zhrnul predseda Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Marian Kollár. Práve LOZ zorganizovalo protestné akcie v približne dvadsiatke slovenských nemocníc, keď zdravotníci najprv odmietali poskytovať naplánované zákroky a neskôr nechceli nastupovať na služby na pohotovosti. "Skôr si myslím, že nie," odpovedal Kollár na otázku, či by sa mohol štrajk v súčasnosti zopakovať.
"Podpora pre vyvinutie štrajkovej aktivity v organizáciách nie je. Pripúšťam len lokálne, nemocničné protesty," povedal predseda väčšieho Odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb (OZ ZSS) Anton Szalay. Časť nemocníc totiž čelí hrozbe zániku, pretože Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá je najväčšia na Slovensku, si u nich objednala výkony za menej peňazí. Zamestnanci z týchto zdravotníckych zariadení by podľa Szalaya mohli proti postupu poisťovne protestovať.
Vo väčšine nemocníc by však podľa Szalaya dali zdravotníci pred štrajkom prednosť práci. Platí to podľa neho napriek tomu, že od nástupu súčasnej vlády Roberta Fica odbory ani raz neuspeli so svojou požiadavkou, aby sa mzdy lekárov a sestier zvýšili o 30 percent.
Napríklad vo fakultných nemocniciach by v tomto roku, podobne ako vlani, mali platy vzrásť o desať percent. Pri nedávnej dohode sa navyše obidve odborové organizácie dostali do sporu. LOZ totiž so zvýšením o desať percent nesúhlasilo, ale OZ ZSS návrh riaditeľov nemocníc prijalo.
Najbližšie k štrajku mali naposledy zdravotníci v bratislavskej fakultnej nemocnici. Na prelome tohto a minulého roka miestne odbory rokovali s vedením o zvyšovaní miezd a podľa lekára a odborára Tibora Bartu bola veľká časť zamestnancov pripravená vstúpiť do nátlakovej akcie. Napokon však aj v bratislavskej nemocnici obe strany súhlasili so zvýšením miezd o desatinu.
Slovenské zdravotníctvo zápasí už dlhšie s nedostatkom peňazí. Predchádzajúca vláda síce na oddlženie nemocníc a zdravotných poisťovní použila asi 20 miliárd korún, no ešte počas jej pôsobenia sa najmä fakultné nemocnice dostali znovu do straty. Vtedajší minister Rudolf Zajac sa snažil zmeniť nemocnice na akciové spoločnosti, aby s pomocou prísnejších pravidiel hospodárenia tvorbu dlhov zastavil. Nemocnice sa bránili, že dlhy tvoria, pretože zdravotné poisťovne im platia málo peňazí.
Situácia vyvrcholila do zdravotníckych protestov. Najprv sa snažili odmietaním pacientov poistených v štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni viac peňazí vybojovať ambulantní lekári. V apríli začali štrajkovať nemocnice. Protesty utíchli pred parlamentnými voľbami, po ktorých sa vláda vymenila.
