Návrh koncepcie reformy dôchodkového zabezpečenia v SR (materiál stiahnutý zo stránky ministerstva)

Denník SME zverejňuje pôvodnú verziu analýzy, ktorá 19. februára 2008 zmizla zo stránky ministerstva práce .


Návrh koncepcie reformy dôchodkového zabezpečenia v SR

1. Dôvody nevyhnutnosti zásadnej zmeny dôchodkového systému na Slovensku

Medzi základné aspekty poskytovania dôchodkového zabezpečenia možno zaradiť výšku poskytovaných dôchodkov dostupnosť a bezpečnosť ich poskytovania, ako aj udržateľnosť dôchodkového systému. Súčasný spôsob poskytovania a financovania dôchodkov v SR - najmä s ohľadom na očakávaný budúci vývoj - potrebuje v tomto ohľade zásadnú systémovú zmenu. Účelom tohto materiálu je predstaviť základnú koncepciu potrebnej reformy, ktorá povedie k vytvoreniu systému, v ktorom budú spomenuté aspekty v maximálne možnej miere prítomné.

1.1 Súčasné poskytovanie dôchodkového zabezpečenia v SR v skratke

Poskytovanie dôchodkového zabezpečenia v SR má v súčasnosti viaceré formy. Dominantné postavenie zaujíma verejný systém dôchodkového zabezpečenia, dobrovoľné dôchodkové schémy majú z hľadiska poskytovaného zabezpečenia zanedbateľný význam.

Základným a dominujúcim systémom je povinný verejný (dávkovo definovaný) systém priebežne financovaného dôchodkového zabezpečenia, ktorý je vykonávaný verejnoprávnou Sociálnou poisťovňou (ďalej "priebežný systém") prostredníctvom jej Základného fondu dôchodkového zabezpečenia (ZFDZ). Príjmami systému sú:

- odvody zamestnancov a zamestnávateľov,

- odvody z príjmov SZČO a spolupracujúcich osôb; spoločníkov s.r.o.,

- platby štátu a Národného úradu práce (NÚP) za tzv. náhradné doby, ktoré sú uhrádzané v rámci bežných rozpočtových výdavkov, resp. z príjmov NÚP,

- transfery zo Základného fondu nemocenského poistenia a Rezervného fondu Sociálnej poisťovne.

V rámci tohto systému sú vyplácané viaceré typy dôchodkových dávok viac než 1,4 miliónu dôchodcov. Ide o starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok, dôchodok za výsluhu rokov, dôchodok manželky, sirotský dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sociálny dôchodok, ako aj zvýšenie za bezvládnosť, z dôvodu jediného zdroja príjmov (JZP), odboja a rehabilitácie. Výdavky tohto systému v súčasnosti dosahujú 8% HDP. V širšom zmysle možno na Slovensku do dôchodkového systému zahrnúť aj rôzne dobrovoľné formy poskytovania dôchodkového zabezpečenia, ako napr. životné poistenie, kolektívne investovanie, sporenie v bankách alebo iných finančných inštitúciách, alebo aj držbu iných aktív. Jedinou formálne inštitucionalizovanou formou poskytovania dobrovoľného dôchodkového zabezpečenia je systém doplnkového dôchodkového poistenia (DDP), ktorý v súčasnosti kumuluje aktíva na úrovni 0,6% HDP.

1.2 Kľúčové problémy dôchodkového systému na Slovensku

Hlavný problém fungovania dôchodkového systému na Slovensku spočíva v dominantnom podiele verejného, priebežne financovaného systému[1] v rámci celého systému dôchodkového zabezpečenia. Tento pri zachovaní princípu jeho fungovania ako systému zabezpečujúceho primeranú náhradu príjmu[2] nemožno pokladať za udržateľný.

Ďalším problémom je praktická absencia dobrovoľných foriem dôchodkového sporenia a poistenia, ktoré (i) sú vytláčané verejným priebežným systémom, (ii) pre ktorých existenciu neexistujú vhodné legislatívne podmienky a (iii) ktorých rozšírenie je brzdené nerozvinutým finančným trhom a pod.

Základným dôvodom nutnosti zásadnej reformy dôchodkového systému v SR je dlhodobá neudržateľnosť priebežného financovania dôchodkového zabezpečenia v jeho dnešnej podobe ako systému poskytovania primeranej náhrady príjmu v prípade staroby, dlhodobej nespôsobilosti na prácu alebo straty živiteľa (ďalej len "systému poskytovania primeranej náhrady príjmu").

Neudržateľnosť má svoje príčiny v nepriaznivom demo­grafickom vývoji, rastúcej informatizácii spoločnosti, neexistencii vlastníckych práv v rámci systému a v predpoklade budúcej zvýšenej mobility a migrácie pracovnej sily po vstupe SR na spoločný trh EÚ a na svetové trhy. Ako bude uvedené ďalej, jedným z dôležitých dôvodov uskutočnenia reformy je aj zvýšenie motivácie participovať na pracovnom procese a prispievať do dôchodkového systému.

Z týchto dôvodov nemôže byť budúci priebežný pilier postavený na princípe primeranej náhrady príjmu v prípade staroby, ale musí sa zmeniť na poskytovanie dávkovo definovaného minimálneho štandardu dôchodkového zabezpečenia financovaného prostredníctvom štátneho rozpočtu, ktorý bude univerzálny pre všetkých občanov SR. Výška dôchodku z priebežného systému bude diferencovaná:

alt. 1 - v závislosti od stanoveného minimálneho počtu rokov prispievania do dôchodkového systému a

- na základe výšky osobného dôchodkového účtu pre účely starobného dôchodku

alt. 2 - v závislosti od počtu rokov prispievania do dôchodkového systému.

Dôchodkový systém v SR, rovnako ako vo všetkých vyspelých krajinách sveta, čelí novým problémom, ktoré budú s najväčšou pravdepodobnosťou špecifické pre vývoj v 21. storočí, a to:

- starnutie obyvateľstva,

- zvýšená mobilita a migrácia pracovných síl,[3]

- zvýšená informatizácia a virtualizácia spoločenských vzťahov.

V doterajšej diskusii nebola aspektom informačnej spoločnosti, mobility pracovnej sily, problematike migrá­cie a významu vlastníckych práv pre fungovanie dôchodkového systému venovaná dostatočná pozornosť (problém demografického vývoja je, naopak, už pomerne známy). Avšak práve tieto aspekty, ktoré úzko súvisia s nastavením motivácií v dôchodkovom systéme, zakladajú dô­vod na zásadnú reformu súčasného dôchodkového systému, ktorá by mala spočívať:

- v zavedení silného príspevkovo definovaného povinného systému starobného dôchodkového sporenia,

- v prebudovaní priebežného systému, ktoré bude vychádzať zo zmeny jeho filozofie z jeho dnešnej podoby systému zabezpečujúceho primeranú náhradu príjmu na systém poskytujúci minimálny štandard dôchodkového zabezpečenia,

- vo zvýšení významu dobrovoľných dôchodkových schém.

1.3 Nedostatky doposiaľ navrhovaných riešení

Problém slovenského dôchodkového systému spočíva nielen v rozsahu a dominancii priebežného financovania, ale, ako sme už uviedli, predovšetkým v samotnom charaktere priebežného spôsobu financovania, ktorý nie je udržateľný ako taký. Priebežný systém financovania je potrebné výrazne modifikovať a vhodne doplniť systémom povinného starobného dôchodkového sporenia, pričom musí dôjsť k zvýšeniu významu dobrovoľných foriem financovania a poskytovania dôchodkového zabezpe­čenia a zmene úlohy štátu v dôchodkovom systéme, ktorá bude pozostávať z tvorby, implementácie a efektívneho vymáhania pravidiel fungovania systému starobného dôchodkového sporenia a garancie minimálneho štandardu dôchodkového zabezpečenia v súlade s prijatými medzinárodnými záväzkami a makroekonomickými obme­dzeniami.

Predchádzajúca Koncepcia reformy sociálneho poistenia[4] v SR (ďalej len "KRSP") uvažovala v rámci reformy dôchodkového systému so zachova­ním priebežného financovania v jeho forme systému primeranej náhrady príjmu, pričom opomenula existenciu významu vlastníckych práv na stabilitu sys­tému, ako aj otázky súvisiace s mobilitou a migráciou pracovnej sily, možnou dezintegráciou príjmovej základne poistného priebežného systému vplyvom vyhýbania sa platbám odvodov a pod. Z tohto dôvodu predpoklad stability priebežného financovania, z ktorého vychádza KRSP, nemožno pokladať za dostatočne realistický.

Zámerom tejto Koncepcie je predstaviť návrh reformy, ktorej cieľom by bola transformácia dnešného systému do udržateľnejšej podoby trojpilierového modelu, než aký predstavila KRSP, ktorá počítala so silným priebežným pilierom a menej významným systémom starobného dôchodkového sporenia. Ráta sa v nej s minimálnym, dávkovo definovaným, priebežným pilierom z dlhodobého hľadiska financovaným prostredníctvom štátneho rozpočtu a poskytujúcim základné zabezpečenie:

v alt. 1 - v závislosti od stanoveného minimálneho počtu rokov prispievania do dôchodkového systému

- na základe výšky osobného dôchodkového účtu na účely starobného dôchodku

v alt. 2 - v závislosti od počtu rokov prispievania do dôchodkového systému.

Náhradu príjmu bude (do určitej úrovne v závislosti od vymeriavacieho základu) zabezpečovať systém starobného dôchodkového sporenia, tzv. kapitalizačný pilier, ktorý bude príspevkovo definovaný a financovaný prostredníctvom príspevkov na osobné dôchodkové účty účastníkov systému.

Priebežný pilier bude pilier zabezpečujúci základný štandard a zabezpečujúci ochranu pred chudobou, a nie náhradu príjmu. Bude to pilier plne solidárny, v ktorom výška dôchodku nebude závisieť od výšky odvedených príspevkov, resp. daní.

V alt. 1 pre tých účastníkov, ktorí si našetria dostatok zdrojov v systéme starobného dôchodkového sporenia na financovanie svojho poproduktívneho života (testovaný dôchodok), nebude dôchodok z verejného piliera priznaný.

V alt. 2 sa bude dôchodok z priebežného systému, tzv. paušálny dôchodok, poskytovať všetkým osobám, ktoré dovŕšia dôchodkový vek v závislosti od počtu odpracovaných rokov.

Týmto spôsobom sa jasne oddelí solidarita v dôchodkovom systéme (zahrnutá vo verejnom pilieri) od zásluhovosti vyjadrenej výškou dôchodku adekvátnou odvedeným príspevkom s prislúchajúcim zhodnotením (čo bude podstatou systému starobného dôchodkového sporenia).

Realizácia predkladanej koncepcie výrazne posilní zainteresovanosť jednotlivcov na vlastnej životnej úrovni v starobe a umožní individuálny odchod do dôchodku pre tých účastníkov, ktorí si vlastnou aktivitou v priebehu produktívneho života ušetrili dostatok zdrojov na svojom osobnom dôchodkovom účte.

Dlhodobým cieľom je v horizonte niekoľkých generácií dosiahnuť stav, kedy dominantnou formou zabezpečenia v starobe budú dobrovoľné formy dôchodkového sporenia a poistenia.

Občanom bude v rámci nového dôchodkového systému umožnený individuálny výber jednej z viacerých dôchodkových správcovských spoločností, ktoré budú zriaďovať dôchodkové fondy a ktoré budú spravovať dôchodkové aktíva týchto fondov. Dôchodkové správcovské spoločnosti budú podliehať vzájomnej konkurencii na trhu, ktorá bude vyvíjať tlak na skvalitňovanie služieb súvisiacich so správou dôchodkových aktív. V prípade nespokojnosti občana s jeho výberom dôchodkovej správcovskej spoločnosti bude občanovi umožnený prestup do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti.

2. Princípy fungovania nového dôchodkového systému

Požiadavky na fungovanie dôchodkového systému schopného čeliť vývoju, ktorý možno očakávať v nadchádzajúcich desaťročiach, možno formulovať v štyroch základných rovinách:

- udržateľnosť a stabilita systému,

- primeranosť výšky poskytovanej náhrady príjmu,

- maximalizácia bezpečnosti poskytovaného dôchodkového zabezpečenia,

- dostupnosť adekvátneho dôchodkového zabezpečenia pre všetky príjmové kategórie.

Z týchto požiadaviek je možné odvodiť základné princípy, na základe ktorých by mal fungovať budúci dôchodkový systém po uskutočnení jeho reformy. Tieto princípy musia zohľadniť vonkajšie a vnútorné obmedzenia existujúce v rámci slovenského dôchodkového systému a slovenskej ekonomiky.

2.1 Udržateľnosť a stabilita systému

Udržateľnosť a stabilita je kľúčovou požiadavkou dlhodobého fungovania dôchodkového systému. Táto má dve základné roviny:

- akceptácia prispievania do systému z hľadiska občanov,

- odolnosť systému voči zmene vonkajších - demografických, ekonomických a iných - faktorov ovplyvňujúcich jeho fungovanie.

Systém, ktorý si nie je schopný vytvárať a udržiavať vlastné príjmy a ktorého prevádzkové hospodárenie býva ohrozené zmenami na trhu práce, demografickým vývojom, momentálnym stavom verejných rozpočtov a pod., vytvára potrebu zabezpečovania zdrojov nesystémovými opatreniami.

Takéto nesystémové opatrenia - či už sa jedná o arbitrárne presuny medzi jednotlivými zložkami verejných financií (ako je tomu dnes medzi fondmi Sociálnej poisťovne a v prípade neuskutočnenia reformy by bolo v budúcnosti nutné z prostriedkov štátneho rozpočtu), nesystémové prerozdeľovanie v neprospech súčasných daňových poplatníkov alebo zvyšovanie verejného dlhu na úkor budúcich daňových poplatníkov - budú v nadchádzajúcich desaťročiach s ohľadom na očakávaný demografický vývoj a možný vývoj na trhu práce čoraz ťažšie uskutočniteľné, môžu mať v dnešnom merítku obrovský rozsah, a teda neobídu sa bez nezanedbateľných negatívnych efektov na výkonnosť slovenskej ekonomiky a životnú úroveň občanov.

Princíp sporenia a vlastnícke práva

Z hľadiska stability príjmov dôchodkového systému je nevyhnutné, aby bolo prispievanie do systému občanmi akceptované a aby sa mu občania, resp. zamestnávatelia, vyhýbali v čo najmenšej miere. V súčasnom slovenskom priebežnom systéme, kde je výška dávok prakticky len málo závislá od výšky odvedených platieb, je platenie odvodov občanmi celkom pochopiteľne vnímané ako platenie daní, dôsledkom čoho dochádza k vyhýbaniu sa platbám odvodov, zatajovaniu a presúvaniu príjmov, najrôznejším úpravám vymeriavacieho základu, demotivácii oficiálne sa zamestnať, uprednostňovaniu neformálnej ekonomiky, migrácii na trhy práce krajín s menším odvodovým zaťažením, a pod. Ako sme už uviedli, v dôsledku pokračujúcej informatizácie spoločenských vzťahov a elektronizácie platobných systémov, ktoré možno v nadchádzajúcich desaťročiach očakávať, sa tieto tendencie ešte viac zosilnia, čo môže mať na verejné dôchodkové systémy s poistným[5] charakterom, akým je (alebo presnejšie povedané akým má ambíciu byť) aj súčasný slovenský verejný dôchodkový systém, dezintegračný vplyv.

Ak má byť budúci dôchodkový systém udržateľný, je nevyhnutné zabezpečiť jeho odolnosť voči vyhýbaniu sa platbám do systému, zvýšenej migrácii a mobilite pracovných síl, zvýšenej miere nezamestnanosti a pod. To predpokladá zásadnú zmenu charakteru platieb do systému. Prispievanie do nového dôchodkového systému by malo byť založené na týchto princípoch:

- zásluhovosť (výška dávok má odzrkadľovať výšku zaplatených príspevkov) zhmotnená v sporivom princípe,

- adekvátna výška povinného prispievania,

- využitie funkcie vlastníckych práv (v prípade úmrtia prispievateľa sú naakumulované úspory dedičné),

- individuálna voľba veku odchodu do dôchodku v systéme starobného dôchodkového sporenia (možnosť vyviazania sa zo systému),

- obmedzenie redistribúcie,

- zmena charakteru redistribúcie dnešného poistného systému minimalizáciou priebežne financovaného dôchodkového zabezpečenia a maximalizáciou možností zdrojov jeho krytia na redistribúciu.

Dobrovoľný súkromný pilier

Kľúčovým princípom fungovania budúceho dôchodkového systému by malo byť dominantné postavenie dobrovoľných foriem poskytovania dôchodkového zabezpečovania, konkrétne dobrovoľného dôchodkového sporenia a životného poistenia. Keďže dobrovoľné systémy fungujú na základe horeuvedených princípov, a majú teda pozitívny vplyv na ich akceptáciu v očiach prispievateľov a pozitívny vplyv na fungovanie trhu práce, možno ich považovať za dlhodobo udržateľné a zvyšovanie ich významu za žiadúce.

Na rozdiel od súčasnosti, dobrovoľný systém nebude stáť len na báze doplnkového dôchodkového poistenia (DDP), ale bude využívať aj ďalšie produkty finančného trhu. Pôjde najmä o životné poistenie zabezpečované životnými poisťovňami, vymedzené druhy sporenia v bankách a vybrané produkty kolektívneho investovania. Z pohľadu zaradenia produktu do dobrovoľného dôchodkového systému sú dôležité najmä daňové výhody. Tie budú pre občanov porovnateľné pri všetkých vyššie uvedených typoch produktov. Rovnaký prístup sa bude uplatňovať aj pri spoluúčasti zamestnávateľov v dobrovoľnom systéme formou daňovo odpočítateľných príspevkov. Pre zaradenie finančného produktu do dobrovoľného dôchodkového systému bude rozhodujúca miera rizika spojeného s príslušným produktom a dlhodobý charakter, ktorý neumožní zneužívať daňové výhody poskytované pre túto oblasť štátom.

V oblasti DDP dôjde k zásadnej zmene právnej úpravy. Tá musí:

- umožniť účasť v tomto poistení všetkým občanom za rovnakých podmienok,

- jednoznačne vymedziť majetkové vzťahy v doplnkovej dôchodkovej poisťovni a zlepšiť nedostatočnú ochranu poistencov pri nakladaní s majetkom a vstupovaní doplnkovej dôchodkovej poisťovne do záväzkových vzťahov,

- oddeliť majetok zakladateľov od majetku poistencov a poberateľov dávok,

- zabezpečiť, aby správu aktív mohli vykonávať výlučne profesionálne subjekty s osobitným povolením - správcovské spoločnosti,

- zabezpečiť nezávislý a efektívny dohľad,

- prejsť na jednoznačne príspevkovo definovaný systém.

Výška dôchodkových príjmov plynúcich z III. piliera, t.j. z dobrovoľných schém, bude individuálna a nebude žiadnym spôsobom limitovaná. Závisieť bude výlučne od objemu investovaných prostriedkov počas aktívneho veku a výšky ich zhodnotenia. Daňové zvýhodnenie pre účasť v dobrovoľnom systéme bude nastavené tak, aby umožňovalo znížiť každoročne daňový základ o čiastku investovanú do nástrojov III. piliera až do stanovenej výšky.

Okrem toho, občania, ktorí naakumulujú v II. pilieri, t.j. v systéme starobného dôchodkového sporenia požadovanú sumu a z tohto dôvodu im bude umožnené prestať platiť povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenia do tohto piliera, budú si môcť znížiť daňový základ o sumu ekvivalentnú príspevkovému zaťaženiu v systéme starobného dôchodkového sporenia v prípade, že túto čiastku vložia do produktov III. piliera. Zamestnávatelia si budú môcť uplatniť ako daňový výdavok 3 až 5 % objemu vyplatených miezd za predpokladu, že túto čiastku poukážu na dôchodkové plány zamestnancov. Primeraná daňová motivácia pre dobrovoľné dôchodkové sporenie a poistenie umožní znížiť príspevkové zaťaženie v povinnom systéme pri súčasnom znížení úrovne výšky dôchodkových dávok, ktoré bude v budúcnosti priznávané novým dôchodcom. Spôsob daňového zvýhodnenia by mal byť súčasťou daňovej reformy.

Dvojzložkový povinný systém poskytujúci základný štandard dôchodkového zabezpečenia

Povinný dôchodkový systém bude mať aj v nových podmienkach svoju nezastupiteľnú funkciu. Povinný systém možno chápať v zmysle určitého základného štandardu, na ktorého financovaní sa zúčastňujú všetci daňoví poplatníci prostredníctvom redistribúcie, ako aj v zmysle starobného dôchodkového sporenia, ktorého sa povinne zúčastňujú pracujúci jednotlivci. Povinný dôchodkový systém teda bude dvojzložkový.

Medzi dôvody nevyhnutnosti existencie povinného systému starobného dôchodkového sporenia sa zaraďuje:

- len alt. 1: využitie naakumulovaných zdrojov v rámci povinného sporenia na testovanie oprávnenosti poberať dôchodok financovaný prostredníctvom štátneho rozpočtu,

- povinnosť štátu garantovať určitú úroveň dôchodkového zabezpečenia,

- morálny hazard jednotlivcov z nízkopríjmových skupín (neochota sporiť a poisťovať sa v prípade, že štát zabezpečuje určitý minimálny štandard pre všetkých občanov),

- existencia krátkozrakosti pri rozhodovaní jednotlivcov,

- možnosť lepšieho vysporiadania sa so súčasným priebežným systémom (po fiškálnej stránke, aj pokiaľ ide o vnímanie problematiky vzťahu poskytovania dôchodkov a štátu v tranzitívnych ekonomikách).

Povinná participácia by nemala presiahnuť úroveň nutnú na zabezpečenie základného štandardu, čo umožní udržiavať príspevkové zaťaženie na nízkej úrovni a nebude spôsobovať rozsiahlejšie demotivačné efekty.

Systém povinnej kapitalizácie v sebe zahŕňa povinné sporenie, v rámci ktorého bude riešená strata príjmu v starobe.

Vyšší vek odchodu do dôchodku v priebežnom systéme a jeho zmenená funkcia

Slovensko bude v 21. storočí vystavené starnutiu svojej populácie, pričom podľa informácií Výskumného demografického centra je tento trend v časovom horizonte najbližších 50 rokov nezvratný. Aj od princípov, podľa ktorých bude fungovať budúci dôchodkový systém, teda záleží, ako bude starnutie populácie na Slovensku vnímané.

Z hľadiska demografického vývoja je nevyhnutné využitie dvoch základných princípov, ktoré zabezpečia odolnosť dôchodkového systému voči starnutiu populácie:

- prevaha systému kapitalizácie v rámci dôchodkového systému,

- vyššia hranica veku odchodu do dôchodku a rovnaké ponímanie mužov a žien.

Aj v budúcom dôchodkovom systéme (v rámci povinnej zložky) bude nevyhnutné stanoviť hranicu veku odchodu do dôchodku. Funkcia tohto parametra sa však bude značne líšiť od funkcie, ktorú má v dnešnom systéme. Jednotlivci budú mať možnosť vyviazať sa zo systému v prípade, ak si z naakumulovaných zdrojov dokážu zabezpečiť dôchodok aj pred dosiahnutím veku odchodu do dôchodku. Stanovenie veku odchodu do dôchodku bude plniť funkciu:

- hranice určujúcej možnosť konvertovať dôchodkové úspory do anuity (dôchodku) a vyviazať sa tak z povinného systému,

- hranice pre vznik nároku na poberanie dávok z verejného piliera,

- hranice pre uplatnenie nárokov vzniknutých do odštartovania reformy v priebežnom systéme vyplývajúcu z minulých platieb odvodov do systému.

Z hľadiska nepriaznivého demografického vývoja je nevyhnutné, aby hranica veku odchodu do dôchodku zo zákona bola posunutá. S postupom reformy bude pre veľkú časť občanov, ktorí prejdú do nového systému dôchodkového sporenia tento zákonom stanovený vek odchodu do dôchodku len nezáväzným a najneskorším termínom, nakoľko po nasporení minimálnej čiastky potrebnej pre dôchodkové zabezpečenie sa budú môcť zo systému vyviazať skôr.

Pri súčasných trendoch znižovania počtu produktívneho obyvateľstva je toto nevyhnutnou podmienkou zachovania úrovne dôchodkového zabezpečenia a možnosti únosnej transformácie priebežného systému z hľadiska transformačných nákladov. Zvyšovanie tejto hranice netreba chápať ako negatívny jav, ale skôr ako logické prispôsobenie hranice medzi produktívnym a poproduktívnym vekom na úroveň zodpovedajúcu zvýšenej očakávanej dĺžke života a nevyhnutný prostriedok zvýšenia produkčnej schopnosti ekonomiky.

2. 2. Maximalizácia výšky a bezpečnosti poskytovaného dôchodkového zabezpečenia

Úroveň dôchodkov je jedným zo základných aspektov poskytovania dôchodkového zabezpečenia. Jedným z cieľov nového dôchodkového systému bude poskytovanie vyššej úrovne dôchodkov, než je to v dnešnom systéme, čo sa dosiahne (i) posilnením významu dobrovoľných dôchodkových schém (posilnenie III. piliera), (ii) zavedením systému starobného dôchodkového sporenia (zavedenie II. piliera) a (iii) reformou dnešného priebežného systému (reforma I. piliera). Princípy, na základe ktorých bude dosahovaná maximálna výška dôchodkového zabezpečenia, budú nasledovné:

- investovanie dôchodkových úspor,

- čo najvyššia možná miera konkurencie v rámci systému starobného dôchodkového sporenia (povinného i dobrovoľného),

- diverzifikácia dôchodkových aktív,

- efektívna administrácia systému,

- adresná redistribúcia vo verejnom pilieri.

Sporenie, investovanie, kapitálové trhy

Základnou charakteristikou vyššej výhodnosti systému starobného dôchodkového sporenia oproti systému priebežného financovania je vyššia reálna výnosnosť aktív, do ktorých sú dôchodkové úspory investované, v porovnaní s rastom mzdovej bázy.[6] V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nie všetky aktíva majú vyššiu výnosnosť, než je implicitná výnosnosť priebežného systému.

Aby malo teda vytvorenie povinného systému starobného dôchodkového sporenia pre prispievateľov význam, je potrebné umožniť investovanie prevažnej časti dôchodkových úspor do rôznych cenných papierov emitovaných súkromnými emitentami, pretože investovanie (prevažnej časti alebo dokonca všetkých) dôchodkových úspor do štátnych dlhopisov nedokáže zabezpečiť požadovanú návratnosť. V tomto prípade sa fakticky nejedná o uskutočňovanie reálnych investícií, ale o financovanie verejnej spotreby, a, ako sme uviedli, dlhodobo neumožňuje dosahovanie vyšších čistých výnosov. S cieľom zabezpečiť bezpečnosť investovania dôchodkových aktív budú stanovené limity ich investovania z hľadiska ich teritoriálneho umiestnenia, emitenta, druhu cenného papiera a pod.

Konkurencia, diverzifikácia a prísny dohľad v rámci systému povinného starobného dôchodkového sporenia

Systém povinného starobného dôchodkového sporenia bude spravovaný na konkurenčnom princípe súkromnými dôchodkovými inštitúciami. Štátu bude v novom systéme pripadať dôležitá funkcia tvorcu a vymáhateľa pravidiel fungovania súkromných dôchodkových inštitúcií a funkcia prevádzkovateľa centrálneho registra prispievateľov. Súkromné dôchodkové inštitúcie budú pod prísnym dohľadom nezávislej regulačnej autority. Politika dohľadu a regulácie bude zameraná na:

- stanovovanie adekvátnych pravidiel pre vznik a pôsobenie súkromných dôchodkových inštitúcií,

- elimináciu rizika defraudácie, alebo nebezpečenstva znehodnotenia majetku,

- stanovenie pravidiel pre umiestňovanie aktív (diverzifikácie),

- transparentnosť vzťahov v rámci systému,

- nízkej nákladovosti systému povinnej kapitalizácie,

- včasné zabezpečovanie presných, kvalitných a úplných informácií pre prispievateľov a regulátora.

Administratívna náročnosť v rámci verejného piliera

Verejný pilier bude povinný, verejne spravovaný, financovaný priebežne, v dlhodobom horizonte prostredníctvom štátneho rozpočtu. Systém nebude vykonávať funkciu primeranej náhrady pracovného príjmu v prípade staroby, ale bude slúžiť ako systém poskytovania minimálnej úrovne dôchodkového zabezpečenia v starobe. Hlavnými kritériami poskytovania dôchodkov bude:

alt. 1 - stanovený minimálny počet rokov prispievania do dôchodkového systému a

- testovanie výšky starobného dôchodku poskytovaného zo systému povinného starobného dôchodkového sporenia, ktorý bude v rámci tejto reformy zavedený.

alt. 2 - počet rokov prispievania do dôchodkového systému.

V alt. 1 budú z dôvodov fiškálnej udržateľnosti budúceho priebežného systému dôchodkové úspory z povinného systému starobného dôchodkového sporenia predmetom príjmového testovania. Financovanie priebežného systému sa postupne zmení z financovania prostredníctvom poistných príspevkov (odvodov) na systém financovaný zo štátneho rozpočtu, a to z viacerých dôvodov:

- filozofia nového priebežného systému ako systému poskytovania minimálnej úrovne dôchodkového zabezpečenia a nie ako systému poskytovania primeranej náhrady príjmu, neopodstatňuje financovanie prostredníctvom odvodov, ale prostredníctvom štátneho rozpočtu,

- financovanie prostredníctvom štátneho rozpočtu na rozdiel od financovanie prostredníctvom odvodov znamená nižšiu úroveň efektívneho zdanenia,

- financovanie prostredníctvom štátneho rozpočtu vyvoláva menšie negatívne efekty na fungovanie trhu práce a kapitálu než financovanie prostredníctvom odvodov, čo má ďalekosiahle efekty na výkonnosť ekonomiky ako celku,[7]

- zmena financovania prostredníctvom odvodov na financovanie prostredníctvom daní vyplýva zo zmeny účelu dôchodkových dávok v transformovanom priebežnom systéme, ktoré už nebudú plniť funkciu primeranej náhrady pracovného príjmu, ale funkciu poskytovania minimálneho štandardu dôchodkového zabezpečenia.

V Tabuľke č. 1 sú špecifikované piliere nového dôchodkového systému.

Tabuľka 1 - Piliere nového dôchodkového systému

 

 

I.

 

II.

 

III.

Pilier

 

Povinný, verejne spravovaný

 

Povinný, súkromne spravovaný

 

Dobrovoľný, súkromne spravovaný

 

 

 

 

 

 

 

Funkcie

 

Ochrana pred chudobou

 

Náhrada príjmu

 

Náhrada príjmu

Nástroj

 

Redistribúcia

 

Akumulácia úspor a poistenie

 

Akumulácia úspor a poistenie

Forma

 

Alt. 1: Dôchodok poskyto-vaný podľa minimálneho počtu rokov prispievania a výšky dôchodkových úspor

Alt. 2: : Dôchodok poskytovaný podľa počtu rokov prispievania do dôchodkového systému

 

Anuita alebo programovaný výber prostriedkov z osob-ného dôchodkového účtu

 

Osobné dôchodkové sporenie, poistenie Alebo

Zamestnanecká schéma

Financovanie

 

Priebežné

 

Kapitalizácia

 

Kapitalizácia

 

 

 

 

 

 

 

Výška dôchodku

 

Alt. 1: dôchodok, ktorý dopĺňa dôchodok zo starobného dôchodkového sporenia do stanovenej výšky

Alt. 2: dôchodok ako stanovený podiel z priemernej mzdy

 

podľa naakumulovaných úspor na osobnom dôchodkovom účte,

viac ako 40 % miera náhrady

 

podľa individuálnych preferencií

 

 

 

 

 

 

 

 

3. Rámcové vymedzenie dôchodkovej reformy

V predošlých častiach sme predstavili požiadavky na nový dôchodkový systém a princípy fungovania takéhoto dôchodkového systému. V tejto kapitole sa venujeme predstaveniu princípov reformy, ktoré je potrebné pri systémovej zmene súčasného systému na nový systém dodržiavať, predstaveniu potrebných opatrení, ktoré je treba uskutočniť a špecifikácii systémových zmien týkajúcich sa poskytovania jednotlivých druhov dôchodkov.

3.1 Princípy a kľúčové opatrenia dôchodkovej reformy

Reforma, ktorej cieľom je transformácia dnešného systému dôchodkového zabezpečenia na moderný dôchodkový systém, ktorý sme predstavili v predošlej kapitole, bude pri zohľadnení reformných obmedzení (kap. 3) založená na nasledovných princípoch:

- alt. 1 - sloboda voľby medzi "súčasným dôchodkovým systémom a navrhovaným dôchodkovým systémom" pre občanov vo veku 35 - napr. 55 rokov k dátumu účinnosti reformy, povinnosť vstúpiť do navrhovaného dôchodkového systému pre osoby mladšie ako 35 rokov k dátumu účinnosti reformy, nemožnosť účasti v navrhovanom dôchodkovom systéme pre osoby staršie ako napr. 55 rokov k dátumu účinnosti reformy

alt. 2 - sloboda voľby medzi "súčasným dôchodkovým systémom a navrhovaným dôchodkovým systémom" pre účastníkov súčasného priebežného systému, povinnosť vstupu do navrhovaného dôchodkového systému pre osoby prvýkrát vstupujúce na trh práce po dátume účinnosti reformy, neumožnenie vstupu do systému starobného dôchodkového sporenia pre osoby, ktoré dovŕšia dôchodkový vek v priebehu piatich rokov po dátume účinnosti reformy

- uznanie nárokov vzniknutých do začatia reformy,

- zachovanie súčasnej úrovne dôchodkového zabezpečenia,

- fiškálna udržateľnosť transformácie systému,

- vytvorenie inštitucionálnej štruktúry povinného systému s ohľadom na efektívnu správu a elimináciu možných rizík,

- adekvátna regulácia dôchodkových inštitúcií spravujúcich povinný systém starobného dôchodkového sporenia a

- tvorba podmienok pre rozvoj dobrovoľného dôchodkového sporenia a poistenia

- komunikácia s občanom.

Sloboda voľby medzi "súčasným dôchodkovým systémom a navrhovaným dôchodkovým systémom"

Jednotlivci, ktorí sú:

alt. 1 - vo veku 35 - napr. 55 rokov a ktorí budú v čase začatia dôchodkovej reformy zúčastnení v rámci pôvodného priebežného systému,

alt. 2 - účastníkmi súčasného priebežného systému a ktoré v najbližších piatich rokoch po dátume účinnosti reformy nedovŕšia dôchodkový vek,

dostanú možnosť voľby zostať v súčasnom priebežnom systéme aj naďalej alebo prestúpiť do navrhovaného dôchodkového systému, a to umožnením presmerovania časti platených príspevkov na osobné dôchodkové účty, pričom možnosť vstúpiť do systému starobného dôchodkového sporenia bude časovo obmedzená, napr. v období troch rokov od začatia reformy.

Ak sa však prispievateľ rozhodne pre účasť v systéme starobného dôchodkového sporenia, nebude už môcť prestúpiť späť do priebežného systému, t.j. v priebežnom systéme mu nebudú môcť vzniknúť vyššie nároky než nároky, ktoré nadobudne k dátumu prestupu do systému starobného dôchodkového sporenia.

Jedným z najvážnejších opatrení dôchodkovej reformy je určenie vhodnej sadzby povinných príspevkov na osobné dôchodkové účty. Toto rozhodnutie nemôže byť v žiadnom prípade arbitrárne, naopak, je potrebné prihliadať na tri hlavné kritériá:

- percentuálna sadzba bude určená tak, aby v strednodobom hori­zonte prispievania zabezpečila požadovanú úroveň dôchodku z povinného systému starobného dôchodkového sporenia,

- sadzba bude dostatočne vysoká, aby zmiernila vplyv administratívnych nákladov na výslednú hodnotu aktív na osobnom dôchodkovom účte,

- sadzba bude určená s ohľadom na fiškálne dopady dôchodkovej reformy a možnosti financovania.

Jednotlivci, ktorí zostanú v súčasnom priebežnom systéme, budú posudzovaní podľa zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, ktorého znenie z dôvodu zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti priebežného systému bude modifikované.

Zachovanie súčasnej úrovne dôchodkového zabezpečenia

Krátenie priznaných dávok je neakceptovateľné a politicky nepriechodné. Je potrebné vychádzať z princípu "nepoškoď vlastnú starú mamu". Prevažná väčšina súčasných starobných dôchodcov nie je v situácii, aby si mohla zabezpečiť dostatočné zdroje na udržanie akceptovateľnej životnej úrovne a ľudia vzhľadom na nepriaznivý minulý vývoj nedisponujú veľkým objemom úspor alebo inak naakumulovaného majetku. Zachované zostanú aj priznané dávky invalidným dôchodcom a poberateľom pozostalostných dôchodkov. Všetkým dôchodcom, ktorým vznikol v súčasnom systéme nárok na poberanie dôchodku, bude teda tento ponechaný.

Uznanie nárokov vzniknutých do začatia reformy

Uznanie nárokov vzniknutých do súčasnosti neznamená len zachovanie absolútnej úrovne vyplácaných dávok. V ďalších rokoch je potrebné pristúpiť k valorizácii dôchodkov. Valorizácia umožňuje dosiahnutie viacerých cieľov. Môže ním byť udržanie kúpnej sily dôchodcov, udržiavanie relatívneho postavenia voči priemerným pracovným príjmom, zabezpečenie ochrany pred absolútnou a relatívnou chudobou.

Súčasným prispievateľom, ak prestúpia do nového systému, bude priznaný nárok na budúci starobný dôchodok podľa počtu odpracovaných rokov ku dňu prestupu do nového systému, ktorého výška sa stanoví v nadväznosti na novelizovaný zákon č. 413 Z. z. o sociálnom poistení.

Povinný vstup občanov do systému starobného dôchodkového sporenia

Prechod osôb, ktoré:

alt. 1 - sú mladšie ako 35 rokov k dátumu spustenia reformy

alt. 2 - prvýkrát vstupujú na trh práce po dátume spustenia reformy

do povinného systému starobného dôchodkového sporenia znamená, že každý prispievateľ bude prispievať časťou príspevkov do priebežného systému a časťou príspevkov do systému starobného dôchodkového sporenia (s perspektívou poklesu odvodového zaťaženia)

Fiškálna udržateľnosť transformácie systému

Charakter navrhovaných krokov bude mať zásadný vplyv na riadenie celého okruhu verejných financií na mnoho ďalších desaťročí. Je preto potrebné uvažovať nad čo najefektívnejším mechanizmom splácania existujúceho dlhu a pri získavaní zdrojov financovania transformačného obdobia využiť všetky dostupné prostriedky zníženia fiškálnych nárokov. Okrem úspor na strane získavania zdrojov je nevyhnutné pristúpiť aj k úsporám na strane výdavkov. To znamená nájdenie optimálneho spôsobu valorizácie vyplácaných dávok, spomínané úpravy dĺžky doby ich poberania a iné.

Vytvorenie inštitucionálnej štruktúry povinného systému s ohľadom na efektívnu správu systému a elimináciu možných rizík

Vytváranie nového usporiadania dôchodkového systému bude determinované minimalizáciou rizík negatívne pôsobiacich na výšku dôchodkov, bezpečnosť poskytovania dôchodkov a stabilitu systému.

Inštitucionálna štruktúra nového verejného (t.j. priebežného) piliera bude vytváraná s ohľadom na zmenený účel dôchodkových dávok poskytovaných z tohto piliera, ktoré nebudú plniť funkciu primeranej náhrady pracovného príjmu (táto funkcia bude primárne zabezpečovaná v rámci systému povinnej kapitalizácie), ale funkciu poskytovania minimálneho štandardu dôchodkového zabezpečenia.

Inštitucionálna štruktúra nového povinného systému starobného dôchodkového sporenia bude už od začiatku vytváraná najmä s ohľadom na (i) výnosnosť pre prispievateľov (pri zohľadnení rizikovosti investícií a investičného horizontu), (ii) minimalizáciu nákladovosti systému, (iii) elimináciu rizika defraudácie, (iiv) minimalizáciu politického zasahovania do systému a (iv) maximalizáciu možnosti voľby pre prispievateľov (pričom dôležitou otázkou bude zabezpečenie nízkej nákladovosti možnosťou voľby, napr. v prípade zmeny dôchodkového fondu).

Uskutočňovanie dôchodkovej reformy nie je možné bez oživenia kapitálového trhu a ďalšieho rozvoja poistného trhu. Životné poisťovne budú v novom systéme vykonávať množstvo funkcií súvisiacich s poskytovaním anuít.. Kapitálový trh by mal prejsť takisto výraznou zmenou, ktorá bude zameraná na štandardizáciu obchodovania, zvýšenie likvidity obchodovania, elimináciu cenových manipulácií na trhu cenných papierov, štandardizáciu dohľadu a hlavne na elimináciu možného presúvania strát z nelikvidných cenných papierov.

Adekvátna regulácia dôchodkových inštitúcií spravujúcich dôchodkové fondy v povinnom systéme starobného dôchodkového sporenia

Vytvorením vhodnej inštitucionálnej štruktúry nového povinného systému starobného dôchodkového sporenia bude možné uskutočniť len prvý z krokov vedúci k poskytovaniu optimálnej úrovne dôchodkového zabezpečenia. Ďalším z opatrení bude zabezpečenie adekvátnej regulácie dôchodkových inštitúcií spravujúcich nový systém, ktoré bude spredmetnené vo vytvorení dobrej legislatívy, ustanovení a sfunkčnení efektívne fungujúceho nezávislého dohľadu a v efektívnom uskutočňovaní samotného dohľadu. Dohľad bude zameraný na oblasť (i) eliminácie možnosti defraudácie, (ii) dodržiavanie pravidiel pre investovanie, (iii) dodržiavanie podmienok podnikania na predmetnom trhu, (iv) eliminácie prejavov obmedzovania konkurencie, (v) dodržiavania transparentnosti, (vi) zabezpečovanie informačných tokov smerom k prispievateľom, aplikácia risk manažmentu a pod.

Tvorba podmienok pre rozvoj dobrovoľného dôchodkového sporenia a poistenia

Pri poskytovaní starobných dôchodkov je potrebné uplatňovať princíp zásluhovosti. Túto možno zabezpečiť práve na trhu. Keďže starnutie jednotlivca je jasnou a známou záležitosťou, veľkú časť dôchodkového zabezpečenia je možné zaistiť na báze dobrovoľnej kooperácie, t.j. sporením v produktívnom veku a presunom spotreby z mladosti do staroby. Štát bude podporovať rôzne formy dobrovoľného sporenia a doplnkového dôchodkového poistenia. V rámci dobrovoľných dôchodkových schém bude možné znášať vyššiu mieru investičného rizika a podnikanie subjektov poskytujúcich dobrovoľné dôchodkové zabezpečenia bude značne voľnejšie než podnikania subjektov v rámci systému starobného dôchodkového sporenia.

Štát bude dobrovoľné prispievanie motivovať prostredníctvom (i) daňových výhod a (ii) možnosti použiť prostriedky z dobrovoľného sporenia na vyviazanie sa z povinného systému starobného dôchodkového sporenia.

Zhrnutie kľúčových opatrení dôchodkovej reformy

Kľúčové opatrenia dôchodkovej reformy, vychádzajúce z definovaných princípov, zahŕňajú:

- možnosť presmerovania časti platieb odvodov na osobné dôchodkové účty, t.j. možnosť voľby medzi priebežným systémom a systémom starobného dôchodkového sporenia pre prispievateľov:

alt. 1 - vo veku 35 - napr. 55 rokov k dátumu spustenia reformy

alt. 2 - ktorí sú účastníkmi súčasného priebežného systému a majú k dátumu účinnosti viac ako 5 rokov do odchodu do dôchodku,

- určenie sadzby príspevkov do systému starobného dôchodkového sporenia s ohľadom na fiškálnu situáciu, administratívne náklady systému a úroveň požadovaného dôchodku,

- pokračovanie vo vyplácaní dôchodkov, na poberanie ktorých vznikol nárok pred začatím reformy,

- uznanie pomernej časti dôchodku pripadajúcej na obdobie účasť v priebežnom systéme,

- vytvorenie systému garancií minimálneho dôchodku,

- redefinícia záchrannej sociálnej siete,

- garantovaná valorizácia priznaných dôchodkov v I. pilieri,

- posunutie hranice veku odchodu do dôchodku a rovnaké ponímanie postavenia mužov a žien,

prispievateľom, ktorí vstupujú do systému starobného dôchodkového sporenia:

v alt. 1 - vznikne na základe platieb do priebežného systému nárok na dôchodok z priebežného systému, ak výška ich starobného dôchodku zo systému starobného dôchodkového sporenia nebude dosahovať stanovenú minimálnu úroveň, t. j. výška dôchodku bude závislá od výšky dôchodkových úspor a od minimálneho počtu rokov prispievania do systému starobného dôchodkového sporenia

v alt. 2 - vznikne na základe platieb do priebežného systému nárok na tzv. paušálny dôchodok z priebežného systému vo výške stanoveného % k priemernej mzde,

- financovanie transformačných nákladov reformy využitím predaja štátnych aktív, šetrením na výdavkovej strane verejných rozpočtov a v budúcnosti prostredníctvom štátneho rozpočtu,

- využitie vnútorných a vonkajších zdrojov financovania transformácie,

- vytvorenie funkčného a nezávislého dohľadu v rámci systému starobného dôchodkového sporenia,

- budovanie nového systému s ohľadom na elimináciu možných rizík a nízku nákladovosť systému.

Vytvorenie štyroch skupín účastníkov povinného dôchodkového systému

V súlade s definovanými opatreniami nastanú v dôchodkovom systéme zmeny, ktoré budú znamenať vytvorenie štyroch skupín účastníkov povinného dôchodkového systému:

- poberatelia dôchodkov, ktorým nárok na poberanie dôchodku vznikne pred odštartovaním reformy (bude sa týkať poberateľov všetkých typov dôchodkov),

- jednotlivci, ktorí sú účastníkmi súčasného priebežného systému a ktorí na základe vlastnej voľby zostanú v plnom rozsahu účastníkmi systému dôchodkového poistenia - títo budú posudzovaní podľa predpisov upravujúcich fungovanie priebežného systému (novelizovaný zákon č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení),

- jednotlivci:

alt. 1 - vo veku do 35 rokov k dátumu spustenia reformy, ktorým pred reformou vznikla účasť v rámci dôchodkového systému priebežne financovaného a ktorí povinne presmerujú časť platieb povinných príspevkov do systému starobného dôchodkového sporenia a jednotlivci, ktorí sa vo veku 35 - napr. 55 rokov k dátumu spustenia reformy na základe vlastnej voľby rozhodli presmerovať časť platieb povinných príspevkov do systému starobného dôchodkového sporenia ,

alt. 2 - osoby, ktoré sú účastníkmi súčasného priebežného systému a na základe vlastnej voľby sa rozhodli vstúpiť do systému starobného dôchodkového sporenia

- jednotlivci, ktorým povinnosť účasti v dôchodkovom systéme vznikne po prvýkrát až po začatí reformy.

Okrem týchto štyroch skupín jednotlivcov bude samozrejme existovať ešte skupina sociálne odkázaných občanov, ktorých sa nebude týkať účasť na dôchodkovom systéme a/alebo ktorí sa nebudú schopní zabezpečiť v rámci dobrovoľných dôchodkových schém. Poskytovanie dôchodkového zabezpečenia týmto občanom bude na základe ústavných povinností štátu riešené v systéme sociálnej pomoci.

3.2 Zmena spôsobu poskytovania dôchodkov v povinnom systéme

Vyplácanie dôchodkov, na poberanie ktorých vznikol nárok pred uskutočnením reformy, bude garantované podľa legislatívy účinnej pred dňom začatia reformy.

Starobný dôchodok

Účelom starobného dôchodku poskytovaného zo systému starobného dôchodkového sporenia bude zabezpečiť účastníkovi tohto systému primerané hmotné zabezpečenie v čase po vyviazaní sa zo systému alebo po dovŕšení dôchodkového veku.

Systém poskytovania starobného dôchodku sa bude po odštartovaní reformy skladať z viacerých prvkov, pričom postupne sa zvýši podiel dôchodkov poskytovaných zo systému starobného dôchodkového sporenia a zníži sa rozsah starobných dôchodkov poskytovaných z redistribúcie:

- starobným dôchodcom, ktorým nárok na poberanie starobného dôchodku vznikne pred odštartovaním reformy, bude tento vyplácaný aj naďalej v priznanej výške s pravidelnou valorizáciou,[8]

- občanom, ktorí na základe vlastnej voľby zostanú len v priebežnom systéme, vznikne nárok na poberanie starobného alebo pomerného dôchodku podľa novelizovaného zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení,

- pre občanov, ktorí na základe vlastnej voľby alebo povinne vstúpia do systému starobného dôchodkového sporenia, bude starobný dôchodok predstavovať príjem skladajúci sa z:

v alt. 1:- prostriedkov nasporených na osobnom účte

- dôchodku poskytovaného z verejného piliera, ktorý bude poskytovaný na základe testovania dôchodku zo systému starobného dôchodkového sporenia a

- pomernej časti dôchodku pripadajúcej na obdobie účasti v priebežnom systéme vyplácanej z verejných zdrojov

v alt. 2: - prostriedkov nasporených na osobnom účte,

- pomernej časti tzv. paušálneho dôchodku z verejného piliera poskytovaného na základe počtu rokov prispievania do dôchodkového systému a

- pomernej časti dôchodku pripadajúcej na obdobie účasti v priebežnom systéme vyplácanej z verejných zdrojov

- pre občanov, ktorým po dátume účinnosti reformy vznikne prvýkrát účasť v povinnom dôchodkovom systéme (novovstupujúci na trh práce) sa bude starobný dôchodok skladať z:

v alt. 1: - prostriedkov nasporených na osobnom účte

- dôchodku poskytovaného z verejného piliera, ktorý bude poskytovaný na základe testovania dôchodku zo systému starobného dôchodkového sporenia a

v alt. 2: - prostriedkov nasporených na osobnom účte,

- tzv. paušálneho dôchodku z verejného piliera poskytovaného na základe počtu rokov prispievania do dôchodkového systému

Invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok

Účelom invalidného poistenia bude:

- poskytovanie invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku, ako náhrady straty alebo zníženia príjmu, ktoré nastali v dôsledku dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zakladajúceho invaliditu alebo čiastočnú invaliditu a

- zabezpečenie výpadku príjmu v starobe, ku ktorému došlo v dôsledku invalidity alebo čiastočnej invalidity, a to prostredníctvom platenia poistného na dôchodkové poistenie z invalidného poistenia.

alt. 1

Poskytovanie invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku pre všetkých účastníkov dôchodkového systému, t.j. starobného dôchodkového sporenia aj dôchodkového poistenia, sa bude riadiť právnym režimom upraveným v novelizovanom zákone č. 413 /2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Základným opatrením v rámci systému poskytovania invalidných a čiastočných invalidných dôchodkov (a z nich odvodených pozostalostných dôchodkov) bude odčlenenie ich financovania od financovania starobných dôchodkov. Na základe poistno-matematických prepočtov bude ustanovená osobitná sadzba na invalidné poistenie a vytvorený samostatný fond invalidného poistenia v Sociálnej poisťovni.

alt. 2

a) poskytovanie invalidných a čiastočných invalidných dôchodkov pre osoby, ktoré zostanú v priebežnom systéme, bude upravené novelizovaným zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení (viď alt. 1),

b) poskytovanie invalidných a čiastočných invalidných dôchodkov pre osoby, ktoré sa stanú účastníkmi systému starobného dôchodkového sporenia bude presunuté do sféry povinného zmluvného životného poistenia, vykonávaného životnými poisťovňami, s ktorými dôchodkové správcovské spoločnosti budú uzatvárať zmluvy. Takto navrhnutý spôsob invalidného poistenia je možné realizovať aj ako následný krok reformy v neskoršom období.

Poskytovanie invalidného dôchodku a čiastočného invalidného dôchodku bude obmedzené (pre obe alternatívy) len na obdobie najdlhšie do priznania starobného dôchodku.

Pozostalostné dôchodky

alt. 1

Funkciu zabezpečenia príjmu v prípade straty živiteľa pri úmrtí osoby (rodiča, manžela alebo manželky), ktorá bola účastníkom systému starobného dôchodkového sporenia, budú plniť:

- vdovský, vdovecký a sirotský dôchodok poskytované zo systému dôchodkového poistenia priebežne financovaného po zomrelom účastníkovi systému starobného dôchodkového sporenia, ktorý ešte nebol poberateľom starobného dôchodku zo systému sporenia, a po zomrelom poberateľovi invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku. Úroveň týchto dôchodkov bude adekvátne znížená vzhľadom na skutočnosť, že prostriedky na osobnom dôchodkovom účte zomrelého budú podliehať dedeniu,

- zdedené dôchodkové úspory; našetrená suma peňazí, ktorá zostane na účte po úmrtí živiteľa, bude podliehať (i) režimu presunu na osobný dôchodkový účet pozostalého alebo (ii) dedeniu formou výplaty v hotovosti pozostalému.

alt. 2

Poskytovanie pozostalostných dôchodkov pre osoby, ktoré sa stanú účastníkmi v systéme starobného dôchodkového sporenia bude presunuté do sféry povinného zmluvného životného poistenia vykonávaného životnými poisťovňami, s ktorými budú uzatvárať zmluvy dôchodkové správcovské spoločnosti. Zdedené dôchodkové úspory, ktoré zostanú na osobnom dôchodkovom účte po úmrtí živiteľa, budú podliehať (i) režimu presunu na osobný dôchodkový účet pozostalého (pozostalých) alebo (ii) dedeniu formou výplaty v hotovosti v kombinácii s pozostalostnou rentou. Takto navrhnutý spôsob pozostalostného poistenia je možné realizovať aj ako následný krok reformy v neskoršom období.

Sociálna dávka

Sociálna dávka bude dávkou systému sociálnej pomoci financovanej z prostriedkov štátneho rozpočtu v rámci celospoločenskej solidarity, bude sa poskytovať približne na úrovni existenčného minima a bude sa týkať jednotlivcov, ktorí:

- nedržia dôchodkové úspory, t.j. nie sú si schopní zabezpečiť vlastné starobné dô­chodky alebo adekvátnu životnú úroveň a

- sú sociálne odkázaní a nesplnili podmienky priznania starobného dôchodku z povinného dôchodkového systému.

Poskytovanie sociálnej dávky na úrovni existenčného minima bude podmienené testovaním sociálnej situácie.

4. Vymedzenie niektorých prvkov systému starobného dôchodkového sporenia

4.1. Osobný rozsah

Systém starobného dôchodkového sporenia bude povinný pre zamestnancov a vyššie príjmové samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré ku dňu začatia reformy dosiahli najviac 35 rokov veku.

Dobrovoľným účastníkom systému starobného dôchodkového sporenia môže byť každá fyzická osoba s trvalým pobytom na území SR po dosiahnutí 18 rokov veku.

Problémovou otázkou všetkých povinných systémov starobného dôchodkového sporenia je otázka univerzálnosti, osobitne otázka postavenia určitých špecifických skupín štátnych zamestnancov tzv. silových rezortov, t.j. policajtov a vojakov.[9] Zámerom reformy bude zahrnutie aj týchto jednotlivcov do univerzálneho systému (kde si budú môcť vybrať medzi priebežným systémom a systémom starobného dôchodkového sporenia).

4.2 Platenie príspevkov na osobné dôchodkové účty a poistného na invalidné a pozostalostné poistenie

Systém starobného dôchodkového sporenia je príspevkovo definovaný systém individuálneho dôchodkového sporenia. Povinné príspevky budú platené z definovaného (valorizovaného) vymeriavacieho základu, nad rámec ktorého existuje do určitej výšky možnosť dobrovoľného sporenia s motiváciou zo strany štátu vo forme zníženia základu dane. Povinné príspevky predstavujú sporenie na osobnom dôchodkovom účte.

Zúčastnené osoby platia príspevky zo stanoveného vymeriavacieho základu. Na platbách (príspevkoch zamestnancov nebudú participovať ich zamestnávatelia. Zamestnávatelia budú zodpovední len za odvádzanie príspevkov svojich zamestnancov na ich osobný dôchodkový účet.

Platby štátu a NÚP za tzv. náhradné doby sa v systéme starobného dôchodkového sporenia, podobne ako je tomu v príbuzných systémoch fungujúcich vo svete, nebudú vyskytovať.

Sadzba poistného na dôchodkové poistenie je v zásade pre osoby, ktoré zostanú v priebežnom systéme upravenom zákonom č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení, v stanovenej výške z vymeriavacieho základu, pričom sa v rámci tejto sadzby poistného bude špecifikovať osobitne sadzba na invalidné poistenie a pozostalostné poistenie (výška sadzby vyplynie z poistno-matematických prepočtov).

Pre osoby, ktoré sa rozhodnú vstúpiť do nového systému starobného dôchodkového sporenia bude sadzba na starobné dôchodkové sporenie vo výške 10 %, sadzba na pozostalostné poistenie sa bude špecifikovať v nadväznosti na charakter dedenia dôchodkových úspor v systéme starobného dôchodkového sporenia. Okrem toho osoby, ktoré vstúpia do systému starobného dôchodkového sporenia, budú odvádzať naďalej určitú časť odvodov do fondov Sociálnej poisťovne, pričom:

v alt. 1: - časť odvodov bude chápaná ako tzv. "transformačná daň" s perspektívou jej postupného znižovania.

 


Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 8 753
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 8 349
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 7 438
  4. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 370
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 019
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 5 433
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 4 953
  8. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 086
  9. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 3 013
  10. 5 krokov k vlastnému bývaniu 2 720

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Z Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

KOMENTÁRE

Kazašský lovec pôjde radšej do hôr ako na otcov pohreb

Bashahan, kazašský lovec, ktorý používa na lov orly skalné.

KOMENTÁRE

Mrazy trápia lastovičky aj ovocné stromy. Oteplí sa?

V zlom počasí sa sťahovavé vtáky utiahnu tam, kde majú dostatok potravy.

Neprehliadnite tiež

Dopyt po starších bytoch v okrajových častiach Bratislavy stúpol

Jednotková cena starších bytov v Bratislave sa znížila.

Otcovia dostanú po narodení dieťaťa platené voľno. Koľko bude trvať?

Voľno pre otcov sa snaží presadiť Európska komisia, už o ňom hovorí aj premiér Fico.

Ficovi sa myšlienka trinásteho platu páči, bude o nej diskutovať

Šéf koaličnej SNS a parlamentu Andrej Danko chce firmám nakázať, aby zamestnancom vyplácali plat navyše.

Obchody vo Venezuele sú takmer prázdne, ľudia každý deň bojujú o prežitie

Hlavné mesto Venezuely Caracas zasiahli masové protivládne demonštrácie.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop