Dubná skala 19. apríla (TASR)- Dovedna 5 361 metrov vyrazili doposiaľ pracovníci Doprastavu zo 7 473 metrov dlhej prieskumnej štôlne najdlhšieho slovenského diaľničného tunela Višňové. Základný kameň prieskumnej štôlne bol položený v máji 1998 a termín jej dokončenia bol stanovený na máj minulého roku. Dôvodom oneskorenia však nie je nedostatok financií, ale veľmi ťažké geologické podmienky, ktoré sa výrazne líšia od podmienok predpokladaných v projekte.
Podľa hlavného inžiniera výstavby Róberta Turanského výsledky geologického prieskumu získané pri razení štôlne menia názory na vznik pohoria Lúčanskej Malej Fatry a sú natoľko zaujímavé, že sú prezentované na medzinárodnej úrovni. V minulom roku budovanie štôlne zdržala veľká geologická porucha široká viac ako 100 metrov, pričom jej prekonanie zabralo päť mesiacov a vyžiadalo si využitie mimoriadnych technológii. Až vo februári a marci tohto roka sa pracovníci Doprastavu dostali na priemerné tempo razenia 200 až 220 metrov mesačne z martinskej strany a 100 až 110 metrov mesačne zo žilinskej strany. Ak budú súčasné geologické podmienky pretrvávať, je podľa R. Turanského prerazenie možné očakávať v závere tohto roka. Na razení štôlne sa pracuje 24 hodín denne aj počas sviatkov. Pôvodne predpokladané náklady na výstavbu prieskumnej štôlne boli stanovené na 380 miliónov Sk, menia sa však v závislosti od náročnosti geologického prostredia. Pokiaľ sa výrazne nezmenia súčasné podmienky, náklady by podľa R. Turanského mali dosiahnuť približne 500 miliónov korún.
Po dobudovaní štôlne začne výstavba samotného diaľničného tunela Višňové Dubná skala, ktorý bude spájať Žilinu s Martinom a je plánovanou súčasťou diaľnice D1. Prieskumná štôlňa bude po vybudovaní tunela slúžiť ako úniková cesta.
* raf bam zll
