Rozhodol o tom Ústavný súd (ÚS), pričom sa tento verdikt vzťahuje aj na iné inštitúcie ako napríklad vyššie územné celky. Súd tak dal za pravdu občanovi, ktorému poisťovňa zamietla žiadosť o informácie, ktorých sa neskôr domáhal na súde. TASR o tom informoval právnik Peter Wilfling zo združenia Občan a demokracia, ktoré sprostredkovávalo právnu pomoc.
"Tento záver vyplýva z nálezu, ktorým ÚS rozhodol, že Najvyšší súd porušil ústavné práva žiadateľa o informácie tým, že neoprávnene zamietol jeho žalobu proti SP," vysvetlil. Rozhodnutím ÚS sa tak definitívne rozriešil dlhoročný spor, či musí SP poskytovať aj informácie o svojej činnosti a o hospodárení s verejnými financiami. "Už od roku 2001 SP odmieta informovať verejnosť napríklad o svojom hospodárení a tvrdí, že zákon jej ukladá poskytovať iba informácie o jej rozhodnutiach napríklad o priznaní dôchodkov," tvrdí Wilfling.
Podľa ÚS Najvyšší súd pri výklade zákona nezohľadnil ústavné právo na informácie a porušil povinnosť vykladať zákony v prospech ľudských práv. "Hospodárenie s verejnými financiami a štátnym, respektíve obecným majetkom zakladá verejný záujem na transparentnosti fungovania takéhoto subjektu kvôli možnosti verejnej kontroly zo strany občanov a posilneniu dôvery občanov v zákonné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom," uvádza sa v náleze súdu. "Preto mal Najvyšší súd zvoliť taký výklad zákona, ktorý zabezpečuje poskytovanie informácií o používaní verejných financií," konštatoval Wilfling.
Právny problém spočíval v tom, že SP možno podradiť pod dve ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa jedného ustanovenia musí inštitúcia informovať o celej svojej činnosti, vrátane používania verejných financií. Druhé ustanovenie, naopak, ukladá inštitúcii povinnosť informovať iba o svojich úradných rozhodnutiach, a nie aj o hospodárení. "Sociálna poisťovňa tvrdí, že sa na ňu vzťahuje iba druhé ustanovenie," uzavrel Wilfling.