Bratislava 11. februára (TASR) - Pri novele zákona o elektronických komunikáciách, ktorá okrem iného upravuje uchovávanie údajov o komunikácii a prístup k nim za účelom vyšetrovania trestných činov, sa podľa ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Ľubomíra Vážneho podarilo dosiahnuť prijateľný kompromis medzi požiadavkou bezpečnosti a ochrany osobných údajov. Stotožňujú sa s tým aj telekomunikační operátori, prekáža im však, že na nich štát prenáša náklady súvisiace s novými požiadavkami na uchovávanie údajov.
"Sám som nepočítal s tým, že s takouto jednoduchou implementáciou smernice budeme mať toľko práce," uviedol na dnešnom diskusnom fóre Hospodárskych novín minister Vážny. V súvislosti s tým pripomenul rozpory s orgánmi, ktoré mienia uchovávané údaje využívať, v procese príprav a schvaľovania tejto novely. Ich pôvodné privysoké požiadavky by totiž podľa ministra spôsobili problémy s fungovaním zákona, ako aj podnikania v oblasti elektronických komunikácií. "Dosiahli sme určitý kompromis. Myslím, že nevytvárame žiadne problémové oblasti, žiadne uchovávanie údajov nad rámec bežných údajov," domnieva sa Vážny.
Aj keď telekomunikační operátori uznávajú, že novela zákona efektívne chráni práva občanov, nie sú spokojní s jej dôsledkami pre svoje podnikanie. "Čo nás veľmi neteší a z čoho sme sklamaní, že je to na naše náklady. My ako operátori to máme zaplatiť," upozornil predseda predstavenstva spoločnosti Slovak Telekom (ST) Miroslav Majoroš. Financovanie súčinnosti operátorov so silovými zložkami si podľa neho vyžiada 0,8 až 1 miliardu Sk ročne a len samotná skupina ST odhaduje svoje ročné náklady na 422 miliónov Sk. "Nie je to fér. Hlavným princípom je, že za boj proti zločinu je zodpovedný štát a mal by niesť náklady na túto činnosť," zdôraznil Majoroš.
Novelou zákona o elektronických komunikáciách z konca minulého roka sa podľa Vážneho iba implementovala príslušná európska smernica. Nové ustanovenia budú pritom účinné od 1. apríla tohto roka, čím sa mal pre operátorov vytvoriť čas na prípravu. Novela sa pritom zaoberá rozsahom uchovávaných údajov, účelom ich použitia, lehotami uchovávania či oprávneniami na ich použitie. Podľa Majoroša sa však Slovensko s prevzatím smernice nemuselo až tak ponáhľať, keďže sme zatiaľ len jedným zo 7 takýchto štátov. Ďalších 16 členských štátov EÚ napríklad požiadalo o odklad, ktorý od európskych inštitúcií aj získali.