SME
Štvrtok, 16. september, 2021 | Meniny má ĽudmilaKrížovkyKrížovky
KTO NIKOHO NEZAMESTNÁVA, NEMUSÍ MAŤ PRACOVNÚ ZDRAVOTNÚ SLUŽBU. ZAMESTNÁVATEĽ MUSÍ

Zamestnanci musia ísť k lekárovi

Firmy by chceli, aby zákon poznal viac výnimiek z povinnosti pracovnej zdravotnej služby.

Zamestnávatelia si musia najať pracovnú zdravotnú službu bez ohľadu na to, koľko zamestnancov majú.Zamestnávatelia si musia najať pracovnú zdravotnú službu bez ohľadu na to, koľko zamestnancov majú. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME – MILAN DAVID)

BRATISLAVA. Živnostníci, ktorí nikoho nezamestnávajú, si až na niekoľko výnimiek nemusia najať pracovnú zdravotnú službu. Na zamestnávateľov sa táto povinnosť vzťahuje bez ohľadu na to, koľko zamestnancov majú, hoci aj jedného. Kto si ju nesplní, riskuje pokutu.

Hoci zákon, z ktorého to vyplýva, je účinný od júla 2006, kto musí a kto nie, sa stalo jasným až tento týždeň.

Kto musí na vyšetrenie

Zákon hovorí, že zamestnávateľ musí pre svojich zamestnancov zabezpečiť posudzovanie zdravotnej spôsobilosti na prácu. To sa robí aj prostredníctvom „lekárskych preventív­nych prehliadok vo vzťahu k práci“. Na tie si zamestnávateľ musí z vlastného vrecka najať pracovnú zdravotnú službu.

Prinajmenšom raz musí na takúto prehliadku ísť každý zamestnanec alebo každý, kto ide nastúpiť do zamestnania, aj keď jeho práca nie je alebo nebude riziková.

Živnostník Miroslav Muráni sa na stránke Slovenskej asociácie malých podnikov zamýšľa nad tým, aký zmysel má, aby predavačka, ktorá za rok päť ráz zmení zamestnávateľa, zakaždým absolvovala lekársku prehliadku.

Zástupcovia ministerstiev zdravotníctva a práce, do právomoci ktorých tieto veci patria, uznali, že najmenším podnikateľom táto povinnosť komplikuje život.

Štátna tajomníčka ministerstva práce Emília Kršíková avizovala, že zákon navrhnú zmeniť.

Čo sa má zmeniť a koho sa to týka

Od 1. mája by musel na prehliadku chodiť len ten, kto vykonáva rizikovú prácu. „Ide o prácu, pri ktorej hrozí riziko poškodenia zdravia, až do miery vzniku choroby z povolania,“ povedala Ľudmila Ondrejková z ústredného úradu verejného zdravotníctva.

V určitých prípadoch by túto povinnosť mali aj samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré nikoho nezamestnávajú. Osobitné predpisy to vyžadujú napríklad od vodičov, žeriavnikov či zváračov, ako aj od tých, ktorí sú pri práci vystavení ionizujúcemu žiareniu, či pracujú s nebezpečnými chemikáliami.

Hrozia kontrolami, ale naznačujú miernosť

Tí, ktorí majú menší počet zamestnancov, môžu nateraz len dúfať, že im tieto povinnosti zmiernia. Kršíková povedala, že „konzultujeme aj s Európskou komisiou, za akých okolností by sme mohli uplatniť výnimku, pokiaľ ide o malých zamestnávateľov“. Dodala, že určite by sa to netýkalo tých, ktorí vykonávajú rizikovú prácu.

Slovenskej asociácii malých podnikov by nestačila výnimka pre podnikateľov s dvoma alebo troma zamestnancami. Asociácia podľa agentúry SITA žiada, aby od týchto povinností oslobodili všetkých, ktorí majú až do 20 zamestnancov.

Tibor Guštafík, riaditeľ spoločnosti BIO-FIT, na to hovorí, že „hlavne u menších zamestnávateľov dochádza ku kumulácii profesií“, keď napríklad vodič služobného motorového vozidla môže občas pracovať v kotolni. V takomto prípade podľa neho treba vyšetriť zdravotný stav zamestnancov.

Na otázku SME, čo majú robiť tí, ktorí už pracovnú zdravotnú službu majú, hoci by po novom nemuseli mať, Kršíková odpovedala, že „zákony tohto štátu treba rešpektovať“. „Uvažujeme o určitom prechodnom období, aby sa tieto problémy vyriešili,“ dodal riaditeľ Úradu verejného zdravotníctva Ivan Rovný.

Za nezabezpečenie pracovnej zdravotnej služby hrozí pokuta od 50-tisíc do jedného milióna korún. Či už niekomu dali pokutu, kompetentní nevedeli povedať.

Lekárske prehliadky

Kedy sa prehliadky robia

pred nástupom do práce,

v súvislosti s výkonom práce - raz za rok pri práci 3. a 4. kategórie a raz za tri roky pri práci 2. kategórie,

pred zmenou pracovného zaradenia,

pri skončení pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov,

po skončení pracovného pomeru - raz za tri roky pri prácach 3. a 4. kategórie s rizikovými faktormi s neskorými následkami na zdravie.


Kto prehliadky robí

Lekári pracovnej zdravotnej služby.

Sekretárke vyšetria zrak, krv i EKG

Na lekársku prehliadku musí ísť aj budúca sekretárkači bankový úradník.Inak jeho zamestnávateľ môže dostať pokutu.

Kto ide robiť sekretárku, či pracovať v administratíve, musí rátať s tým, že mu pred nástupom do práce vyšetria zdravotný stav.

Prinajmenšom do konca apríla platí, že každý, kto ide nastúpiť do zamestnania, musí absolvovať vstupnú lekársku prehliadku, aj keď jeho práca nie je riziková. Zamestnávateľ, ktorý to má zabezpečiť, si musí najať pracovnú zdravotnú službu a prehliadku zaplatiť zo svojho. Ak to neurobí, riskuje pokutu.

Pracovná zdravotná služba najprv urobí takzvaný zdravotno-hygienický audit pracoviska (dĺžka práce s počítačom, mikroklíma, psychická pracovná záťaž a iné). Keď jej zamestnávateľ pošle údaje o novom zamestnancovi, lekár navrhne náplň lekárskej prehliadky.

Základná lekárska prehliadka sa začína anamnézou, teda rozhovorom lekára s „pacientom“, pričom sa zisťuje, kde dotyčný pracuje, alebo má pracovať. Nasleduje vyšetrenie moču, zraku, sluchu, hrudných i brušných orgánov a pohybového aparátu. Ani to však nemusí stačiť.

Podľa potreby zamestnanec musí absolvovať aj prehliadku u lekára-špecialistu, a to „podľa druhu pracovného rizika, respektíve negatívneho faktora, a prípadných zdravotných ťažkosti“, hovorí Ján Pálenik zo spoločnosti ALW, ktorá poskytuje pracovnú zdravotnú službu.

Napríklad ten, kto nastupuje do práce rizikovej z hľadiska hluku, musí ísť na audiometrické vyšetrenie sluchu, pracujúceho v potravinárskom priemysle zasa čaká röntgen pľúc.

Tibor Guštafík, riaditeľ spoločnosti BIO-FIT, hovorí, že zamestnávateľ musí vedieť, čo práca, na ktorú niekoho prijíma, obsahuje. Ak ide o úradníka či sekretárku, záleží na tom, ako dlho pracuje s počítačom, čo si vyžaduje príprava, písanie textu alebo len opisovanie, a tak ďalej.

Napríklad sekretárka tak absolvuje aj skríningové vyšetrenie zraku a pohybovej sústavy, EKG, vyšetrenie krvi, vyratúva Marcel Fáber z banskobystrickej spoločnosti PZS.

Kategórie prác podľa závažnosti zdravotného rizika

Keď dvaja ľudia vykonávajú jedno zamestnanie, nemusia mať rovnaké pracovné podmienky ani stupeň rizika. Záleží na tom, v akom hluku či ovzduší človek pracuje.

1. kategória:

práce, pri ktorých nehrozí poškodenie zdravia zamestnanca, a to ani vplyvom pracovného prostredia. Ide napríklad o predaj tovaru dennej spotreby v obchode, administratívne či kancelárske práce, prácu učiteľov, ak nerobia nejaké pokusy s karcinogénnymi látkami, a iné.

2. kategória:

práce, pri ktorých vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia. Tu sa teda isté riziko môže vyskytnúť. Takúto prácu môžu vykonávať cestári či vodiči vysoko­zdvižného vozíka.

3. kategória:

práce, pri ktorých treba na zníženie rizika vykonať isté ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov, či práce, pri ktorých aj napriek tomu môže dôjsť k poškodeniu zdravia, ako aj práce, pri ktorých treba používať osobné ochranné pracovné prostriedky a vykonávať ďalšie ochranné opatrenia. Pri hluku vyššom ako 85 decibelov môže dôjsť k poškodeniu zdravia, takže každá práca v takomto hluku je už rizikovou.

4. kategória:

výnimočne, najviac jeden rok, tu môžu byť práce, pri ktorých ničím nemožno znížiť ožiarenie zamestnanca na únosnú úroveň, či práce, ktoré by patrili do 3. kategórie, keby vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia nezvyšovala riziko poškodenia zdravia. Ide najmä prácu s nebezpečnými chemikáliami.

Pracovná zdravotná služba

Každý zamestnávateľ musí na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vykonávať „preventívne a ochranné služby“.

Zákon vyžaduje, aby tieto služby zamestnávatelia zabezpečovali v prvom rade svojimi zamestnancami, ktorí majú na to kvalifikáciu.

Ten, kto na to nemá zamestnancov, si tieto služby musí zabezpečiť externe. Pracovnú zdravotnú službu poskytuje okolo 85 subjektov, ktoré na to majú oprávnenie. Ich zoznam je na stránke Úradu verejného zdravotníctva.

Všetky náklady na tieto povinnosti zamestnávateľ hradí zo svojho vrecka.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Radosť zachytiť tieto krásne krivky
  2. Ašot Haas v Bratislave: Nenechajte si ujsť umelecký zážitok
  3. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí
  4. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi
  5. Kanceláriám ešte neodzvonilo
  6. Volkswagen na IAA v Mníchove predstavil koncept elektromobilu
  7. Slovenský orloj – svetová atrakcia
  8. Predplaťte si SME.sk s garanciou vrátenia peňazí
  9. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér
  10. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých?
  1. Profesionáli vedia, o čo ide. Ako si vybrať OZV a nepopáliť sa?
  2. Pápež František požehnal základný kameň novej nemocnice
  3. Ašot Haas v Bratislave: Nenechajte si ujsť umelecký zážitok
  4. Stropný zdvihák zlepší život všetkým imobilným ľuďom
  5. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  6. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou?
  7. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. 5 tipov, ako si užiť jeseň v Bratislave a okolí
  10. ŠKODA prišla s unikátnou platformou
  1. Maldivy, Maurícius či Mexiko sú na dosah jediným letom 9 155
  2. Mikroplasty sú v produktoch každodennej potreby. V ktorých? 6 198
  3. Slovenský orloj – svetová atrakcia 4 369
  4. Radosť zachytiť tieto krásne krivky 4 151
  5. Mayo Galuška praží extra kávu, oligarcha Hodorovský je Mr. Krach 2 323
  6. Prehľad bratislavských komunít. Čo všetko sa dá robiť so susedmi 2 297
  7. Uznávané štúdio oživilo zanedbané štvrte. Prišlo do Bratislavy 1 865
  8. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 1 749
  9. Prvá dáma festivalu 1 640
  10. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 1 501
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Riaditeľ Kancelárie Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Viktor Novysedlák.

Udržateľnosť našich verejných financií je najhoršia v EÚ.


3m
Odstavené vlakové súpravy Deutsche Bahn na stanici Berlin-Lichtenberg 3. septembra.

Členovia odborov budú dostávať príplatok súvisiaci s ochorením COVID-19.


TASR 4 h
Primátor hlavného mesta Matúš Vallo.

Primátori sa zaviazali vzájomne si pomáhať, zdieľať skúsenosti a spolupracovať.


TASR 4 h
Ilustračné foto.

Európsky týždeň mobility sa každoročne koná od 16. do 22. septembra .


TASR 7 h
Skryť Zatvoriť reklamu