Koruna prišla v roku 1993 nečakane rýchlo

V piatok 8. februára uplynie 15. rokov od menovej odluky, teda definitívneho zániku obeživa niekdajšej federácie.

(Zdroj: SME - PETER ŽÁKOVIČ)

Bratislava 5. februára (ČTK) - Milióny špeciálnych kolkov, rýchle prelepovanie bankoviek a prvá vlastná minca - i takto vyzeral v roku 1993 štart slovenskej koruny, ktorý urýchlilo rozhodnutie Česka vypovedať zmluvu o menovom usporiadaní.

Ďalšia zmena platidla Slovákov možno čaká na začiatku budúceho roka, ak krajina dostane pozvánku do eurozóny.

"My sme neočakávali, že menová odluka nastane tak rýchlo," povedal ČTK vtedajší viceguvernér Národnej banky Slovenska Marián Tkáč. Podľa dohody totiž menová únia medzi štátmi bývalého Československa mala trvať aspoň šesť mesiacov.

Keď neboli peniaze, boli kolky

Bezprostredne po menovej odluke krajina nemala pripravené vlastné bankovky a mince, s výnimkou desaťkorunáčky. Na československé bankovky sa preto lepili špeciálne kolky, ktoré mali odlíšiť bankovky používané na Slovensku a v Česku. "Času sme mali málo. Od 13. januára do zhruba toho 6. februára, to bol celý čas, ktorý sme mali na technickú prípravu oddelenia meny," spomínal Tkáč, ktorý v súčasnosti vedie archív centrálnej banky. Prvá zásielka kolkov dorazila na Slovensko na Vianoce roku 1992.

Celkovo sa okolkovalo 120 miliónov kusov bankoviek v nominálnej hodnote 40,64 miliardy korún. Z nich sa do obehu dostalo 86 miliónov kusov za 28 miliárd Sk. "Použili sme nielen sily, ktoré boli v národnej banke," pripomenul Tkáč. S kolkovaním NBS pomáhali najväčšie komerčné banky, s logistikou zase armáda a polícia.

Výmena bankoviek za okolkované sa uskutočnila hladko, na výmenu hotovosti bol stanovený limit 4000 Kčs na obyvateľa, ďalšie peniaze si ľudia mali vložiť na účet v banke. "Časť ľudí zrejme tie peniaze vymenila možnože na Morave za české a časť ľudí možnože doteraz nevymenila bankovky. Až 75 percent nevymenených bankoviek boli desať, 20 a 50-korunáčky. Každá menová reforma znamená, že dochádza k pohybu hodnôt, nie všetci ľudia totiž peniaze vrátia," povedal Tkáč, ktorý posledných neokolkovaných 700 korún pred menovou odlukou zaplatil za taxík.

Prvá bankovka až v auguste

Prvá slovenská bankovka, a to v nominálnej hodnote 50 Sk, sa dostala do obehu koncom augusta 1993. Posledné okolkované bankovky definitívne stratili platnosť na začiatku nasledujúceho roka. Podľa Tkáča sa pri výmene bankoviek počet falzifikátov zásadne nezvýšil.

Súdy sa v súčasnosti zaoberajú takzvanou kolkovou aférou; podľa prokuratúry štvorica obžalovaných v prvý rok samostatnosti Slovenska vyrobila najmenej 91.000 kópií tisíckorunových kolkov, ktorými sa mali označiť už neplatné bankovky nachádzajúce sa mimo Slovenska.

Slováci si možno už za necelý rok budú musieť opäť zvykať na nové platidlo. Ak európske inštitúcie v nasledujúcich mesiacoch vyhovejú snahám krajiny o vstup do Európskej menovej únie, od januára by korunu malo nahradiť euro. Táto výmena však má trvať dlhšie, napríklad obchody by koruny a jednotnú európsku menu mali prijímať súbežne počas prvých 16 dní po zavedení eura.

Menová odluka bola faktickou bodkou za ČSFR

Logickým dôsledkom rozpadu Československa, z ktorého 1. januára 1993 vznikli dva nástupnícke štáty, bola i menová odluka. Aktíva, pasíva a rezervy boli súčasťou majetku federácie, ku ktorej rozdeleniu pristúpili obe vlády podľa zákona z roku 1992.

Národné meny, česká a slovenská koruna, začali platiť 8. februára 1993 - najskôr vo forme okolkovaných československých bankoviek.

Ako sa delí mena

V odborných kruhoch sa už v roku 1992 diskutovalo o tom, že menová odluka je nevyhnutná. Dôvodom za bola najmä odlišná ekonomická situácia oboch krajín a rôzne perspektívy ich vývoja. Riadením odluky na Slovensku bol poverený vtedajší viceguvernér Národnej banky Slovenska Marián Tkáč a v Česku vtedajší zástupca viceguvernéra Štátnej banky československej (ŠBČS) Pavel Kysilka. Vznik mien sprevádzali dva zásadné kroky: ustanovenie emisných bánk ako centrálnych inštitúcií (nástupkýň ŠBČS) a osamostatnenie peňažných obehov.

Plynulé zvládnutie tejto historickej zmeny podporil rad legislatívnych a organizačných opatrení. V novembri roku 1992 slovenská Národná rada prijala zákon o Národnej banke Slovenska, ktorý určil, že peňažnou jednotkou je slovenská koruna - Sk. Bola vymenovaná banková rada na čele s guvernérom Vladimírom Masárom. Podobne i Česká republika zriadila svoju centrálnu banku na čele s Josefom Tošovským.

Česká Poslanecká snemovňa a slovenská Národná rada rozhodli 2. februára 1993 o kolkovaní bankoviek, ktorými sa v prechodnom období mali obe meny odlíšiť. Okolkované boli bankovky vyšších hodnôt (100, 500 a 1000 Kčs), nižšie bankovky boli čiastočne ponechané ako spoločné. Obeživo si krajiny rozdelili v pomere 2:1 v prospech Česka. Systém kolkovania nebol novinkou, použil ho už v marci 1919 minister financií Alois Rašín, keď zaviedol menovú reformu na území, ktoré hospodársky vyčerpala vojna.

Na rozdiel od slovenských papierových bankoviek, ktoré sa začali dostávať do obehu koncom augusta 1993, prvá slovenská minca v hodnote desať korún bola vyrazená v Kremnici o pol roka skôr. Vzhľadu bankoviek sa zhostil maliar Jozef Bubák a autorom výtvarných návrhov mincí bol Drahomír Zobek. V Česku sa prvenstva v obehu dočkala dvojfarebná minca v hodnote päťdesiat korún v apríli 1993.

Od kurzu 1:1 ku 1:1,29

Vzhľadom na neveľké devízové rezervy a vonkajšiu nezameniteľnosť korún uzavreli Česko a Slovensko 4. februára 1993 Platobnú zmluvu. Platobný styk začal fungovať cez clearingový účet centrálnych bánk, a to dvojakým spôsobom: za obchody uzavreté pred rokom 1993 sa platilo českými a slovenskými korunami v pomere 1:1, ceny neskorších dodávok boli prepočítavané podľa kurzu mien ku clearingovému ECU, ktorá predchádzala euru. Od októbra 1995 sa potom všetky platby začali prevádzať prostredníctvom konvertibilných mien, ku ktorým taktiež Kč a Sk začali patriť.

A ako obidva štáty z menovej odluky vyšli? Na začiatku nastavený kurz 1:1 sa skoro ukázal ako neudržateľný, takže už v júni 1993 musela slovenská centrálna banka devalvovať vlastnú menu o desať percent. Predpovede o prepade ekonomiky východných susedov sa však nepotvrdili. Voči českej mene spadla slovenská koruna najnižšie v polovici roku 2002 počas politickej krízy, v čase obáv z návratu bývalého premiéra Vladimíra Mečiara. Vtedy Slováci za jednu českú korunu platili 1,54 slovenskej koruny (zhruba teda 65 Kč/100 Sk).

Počas českej menovej krízy v máji 1997 bolo zrušené fluktuačné pásmo a pevný kurz nahradený riadeným floatingom. Na prelome rokov 1997 a 1998 sa potom slovenská koruna taktiež vôbec po prvý raz a naposledy vyšvihla na silnejšiu pozíciu (103 Kč/100 Sk). Na plávajúci kurz prešla slovenská mena po devalvačných tlakoch v roku 1998. V súčasnosti sa hodnota Sk pohybuje okolo 34 SKK/EUR. Česká koruna je v európskom regióne dlhodobo silnou menou, ktorej kurz k euru dosahuje v súčasnosti 26 Kč/EUR.

Možno už začiatkom budúceho roka si však Slováci budú zvykať opäť na nové platidlo. Slovensko totiž čaká na pozvánku do eurozóny a v prípade, že bude úspešné, od januára slovenskú korunu vystriedajú eurobankovky a euromince.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  2. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  3. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  4. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  5. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  6. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  7. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  9. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate
  10. Kam do tepla v januári?
  1. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  2. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  3. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  4. Alarica – new business project in the market of shoes
  5. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  6. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  7. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  8. Toto tajomstvo vrcholoví športovci dlho skrývali
  9. Vlani sme si vyberali z vyše pol milióna inzerovaných áut
  10. V centre našej pozornosti sú zákazníci. Už 50 rokov
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 18 562
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 8 169
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 359
  4. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 119
  5. Kam do tepla v januári? 1 780
  6. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 1 515
  7. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 405
  8. Tatra banka spustila najmodernejší internet banking pre firmy 1 306
  9. Demänovku mieša iba jeden človek. Ako si strážia receptúru? 904
  10. Zelené Grunty vám ponúknu viac, ako očakávate 856

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

KOMENTÁRE

Starostlivosť vzorného hospodára

Podozrenie, že sa o milióny podelili, asi napadá kdekomu.

ŠPORT

Nechcel som, aby Nasťa odišla. Dnes to chápem, tvrdí jej brat

Ako je možné, že Kuzminová vyhráva, a naši nie, čudujú sa Rusi.

SVET

Nemeckí socialisti tesne odhlasovali koalíciu s Merkelovou

Vláda môže vzniknúť na Veľkú noc.

Neprehliadnite tiež

Štát nakoniec nekúpi podiel v Štvorke, SIM-karty začne predávať aj mimo pôšt

Slovenská pošta mala predkupné právo na 20 percent akcií Swan Mobile, nakoniec ho nevyužije.

Štát chce pri Jaguari stavať hotel, škôlku aj nákupné centrum

V priemyselnom parku pri Nitre vzniknú nielen fabriky, ale aj občianska vybavenosť pre verejnosť.

Jaguar kúpil pozemky pod fabrikou, štátu sa vrátia desaťtisíce

Britská automobilka plánuje neďaleko Nitry spustiť výrobu svojich vozidiel na konci tohto roka.

Čína zavedie ďalšie špecifické emisné limity pre veľké podniky

Vláda v Pekingu chce pokračovať v boji so znečistením.

Účet za brexit výmenou za obchodnú dohodu sa Británii vyplatí

Mayová predbežne súhlasila, že za odchod z EÚ zaplatí približne 40 miliárd libier.