NBS zvýšila odhad inflácie, prijatie eura to neohrozí

Národná banka Slovenska (NBS) aj ministerstvo financií (MF) zvýšili odhad medziročného rastu spotrebiteľských cien na tento aj budúci rok.

Zvýšenie inflácie však neohrozí splnenie inflačného kritéria pre prijatie eura od januára 2009, povedal dnes novinárom člen Bankovej rady NBS Peter Ševčovic. Obe inštitúcie v nových prognózach zlepšili tiež výhľad rastu ekonomiky, o niečo optimistickejšia pritom je centrálna banka.

NBS zvýšila odhad priemerného rastu spotrebiteľských cien pre koniec tohto roka na 2,9 percenta z predchádzajúcich 2,3 percenta. Pesimistickejšie vníma očakávanú mieru inflácie ministerstvo, ktoré zvýšilo svoju prognózu na 3,1 percenta, zatiaľ čo doteraz počítalo s hodnotou 1,8 percenta.

"Do aktuálnej predikcie bol zakomponovaný zvýšený odhad na rast cien potravín, energií a ropy. Inflačný cieľ NBS by mal byť v roku 2008 prekročený, avšak Maastrichtské inflačné kritérium by malo byť splnené," poznamenal k novej prognóze NBS Ševčovic.

Podľa MF aj centrálnej banky sa ekonomike vlani darilo lepšie ako predpokladali doteraz. NBS počíta s tým, že hrubý domáci produkt (HDP) v minulom roku reálne stúpol o deväť percent. Doteraz centrálna banka pritom odhadovala jeho rast na úrovni 8,9 percenta, ktorá sa zhoduje s najnovšími prepočtami MF. "Ekonomika rastie blízko svojho potenciálu, rast HDP kulminoval v minulom roku," poznamenal Ševčovic. Obe inštitúcie zlepšili výhľad výkonu ekonomiky aj pre tento a budúci rok.

Vo svojich nových odhadoch NBS už počítala s revíziou obchodnej bilancie, ktorú Štatistický úrad zverejnil vlani. Centrálna banka do nej započítala tiež očakávané zvyšovanie spotrebných daní a vplyv zaokrúhľovania pri prechode na novú menu. Rizikom inflácie naďalej podľa NBS zostávajú ceny ropy a ceny potravín, ktoré začali prudšie rásť zhruba v polovici vlaňajška.

Aktualizovaná prognóza základných makroekonomických ukazovateľov podľa NBS/MF na roky 2007 až 2009 v percentách:

NBS nezmenila úrokové sadzby, ekonomika sa vyvíja zdravo

Hlavnú sadzbu, od ktorej sa odvíja úročenie vkladov a úverov v komerčných bankách, NBS drží už deviaty mesiac po sebe na 4,25 percenta. Analytici zmenu sadzieb nepredpokladali.

"Makroekonomický vývoj, tak aktuálny, ako aj očakávaný, je možné považovať za priaznivý," poznamenal Šramko. Hoci koncom minulého roka sa inflácia v krajine zvýšila, ťahali ju podobne ako v ostatných krajinách ceny potravín, dodal. Upozornil, že spolu s vplyvom cien ropy naďalej predstavujú riziko zrýchľovania inflácie ceny potravín.

Medziročný rast spotrebiteľských cien sa v poslednom mesiaci vlaňajška zvýšil na 3,4 percenta z novembrových 3,1 percenta. Zatiaľ čo ceny potravín v jedenástom mesiaci medzimesačne stúpli o 2,6 percenta, počas decembra zvoľnili tempo rastu na 1,2 percenta.

Na výkyvy kurzu slovenskej koruny zatiaľ reagovať nebude

Slovensko by podľa NBS nemalo mať problém so splnením inflačného kritéria pre prijatie eura, ktoré chce prevziať od budúceho roka. Krajina podmienku cenovej stability s rezervou plní nepretržite už od augusta minulého roka. Európske inštitúcie by mali pripravenosť Slovenska na prevzatie eura zhodnotiť na jar tohto roku. Pri rozhodovaní budú brať do úvahy zrejme tiež schopnosť ekonomiky udržať si priaznivý vývoj aj do budúcnosti.

Centrálna banka podľa Šramka nepovažovala za potrebné reagovať na výkyvy kurzu domácej meny, ku ktorým došlo v poslednom období. "Výmenný kurz bol volatilný, a to vplyvom celkového vývoja v regióne," doplnil šéf NBS. Koruna v uplynulých týždňoch zaznamenala väčšie výkyvy, keď spoločne s okolitými menami na ňu vplývala hlavne kríza na svetových finančných trhoch a z nej plynúca neistota investorov.

Slovenská centrálna banka znížila hlavnú sadzbu vlani v marci a apríli zhodne o štvrť percentuálneho bodu. Pre snahy krajiny prevziať euro by nastavenie menovej politiky malo kopírovať úrokové sadzby v eurozóne. Ekonómovia očakávajú, že ak Európska centrálna banka nezvýši sadzby na 4,25 percenta, NBS jej prispôsobí svoju menovú politiku počas tohto roka.

Pre jednodňové sterilizačné obchody naďalej platí úroková sadzba 2,25 percenta a jednodňová refinančná sadzba zostala na 5,75 percenta.

Zahraničný dlh ku koncu októbra stúpol na 42,22 miliárd dolárov

Hrubý zahraničný dlh Slovenska sa ku koncu vlaňajšieho októbra zvýšil na 42,22 miliardy dolárov zo septembrových 39,8 miliardy dolárov. Dlh tak v prepočte na jedného obyvateľa Slovenska vzrástol na 7848 dolárov (zhruba 181.681 Sk) zo septembrových 7398 dolárov. Vyplýva to z údajov, ktoré dnes zverejnila NBS.

Počas októbra vzrástol krátkodobý aj dlhodobý dlh u komerčných bánk a podnikateľských subjektov. Dlhodobé zadlženie vlády a centrálnej banky mierne kleslo.

Celkový dlhodobý zahraničný dlh sa zvýšil o 564,2 milióna dolárov na 20,38 miliardy USD. Krátkodobý zahraničný dlh vzrástol o 1,85 miliardy dolárov na 21,84 miliardy dolárov.

Vývoj zahraničného dlhu Slovenska (v mil. USD):

Zdroj: NBS

Schodok platobnej bilancie do novembra stúpol na 80,1 miliárd korún

Schodok bežného účtu platobnej bilancie Slovenska sa ku koncu vlaňajšieho novembra zvýšil na 80,1 miliardy korún z októbrových 74,4 miliardy Sk. Vyplýva to z dnešných informácií Národnej banky Slovenska. Októbrový údaj NBS revidovala smerom nahor, keď zohľadnila spresnené údaje o obchodnej bilancii. V závere novembra 2006 dosiahol schodok bežného účtu 104,68 miliardy korún.

Podrobnú štruktúru októbrovej platobnej bilancie NBS zverejní pravdepodobne o mesiac. Zahraničný obchod, ktorý tvorí podstatnú časť bežného účtu, vykázal ku koncu novembra deficit 11,4 miliardy Sk.

Platobná bilancia vyjadruje vonkajšiu ekonomickú rovnováhu štátu; zaznamenáva všetky ekonomické transakcie medzi subjektmi danej krajiny a subjektmi v zahraničí. NBS predpokladá, že bežný schodok na konci tohto roku klesne na úroveň 2,6 percenta hrubého domáceho produktu z vlaňajších predbežných 3,9 percenta HDP.

Autor: zh