BRATISLAVA 17. januára (SITA) - Globálna kríza na finančných trhoch nenahráva ani Agentúre pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) pri manažovaní štátneho dlhu. "V súvislosti s krízou na zahraničných trhoch vnímame, že zahraniční investori majú menší záujem o slovenské dlhopisy. Kríza nenahráva ani nám a sme trochu prekvapení jej rozsahom. V celej Európe spready, prirážky a ceny celkovo išli nahor," povedal v rozhovore pre agentúru SITA riaditeľ agentúry Daniel Bytčánek.
Tento týždeň sa pritom podarilo agentúre po dlhšom čase na domácom trhu reálne umiestniť časť emisie štátneho dlhopisu 207, z ktorej v pondelkovej aukcii z 9-miliardového dopytu akceptovala 5 mld. Sk. Bytčánek však dodáva, že ide o dlhopis, ktorý je pre trh vďaka dobrému výnosu a krátkej splatnosti zaujímavý. "S tou emisiou sme spokojní, najmä s dopytom 9 mld. Sk. Celkový trend dopytu na trhu je však klesajúci a máme trošku obavy, že aj počas roka aj domáce banky budú menej ochotné štátne dlhopisy kupovať," konštatoval. Zvlášť pri dlhších splatnostiach podľa šéfa ARDAL-u existujú obavy, že dopyt nebude zďaleka taký vysoký ako v prípade tejto aukcie.
ARDAL by však s refinancovaním štátneho dlhu, vďaka dobre fungujúcemu systému štátnej pokladnice a úspešným emisiám dlhopisov v minulých rokoch, napriek tomu nemal mať problémy. "Nie sme pod žiadnym tlakom z hľadiska refinancovania veľkých splátok dlhopisov. Naša pozícia je veľmi komfortná a vlastne taká, akú sme ju vždy chceli mať," dodáva Bytčánek. Dôležité podľa neho je, že v období, keď výnosy boli nižšie a trh bol likvidnejší, agentúra vydávala viac dlhopisov, ako bolo reálne potrebné. "V týchto rokoch, teda minulý rok a tento rok, čiastočne 'žijeme' z dlhopisov emitovaných v rokoch 2005 a 2006," konštatoval šéf ARDAL-u.
Lepší deficit rozpočtu znižuje náklady na štátny dlh
Lepší výsledok hospodárenia štátu v minulom roku oproti rozpočtu zlepšuje aj pozíciu Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity pri riadení štátneho dlhu. Ako pre agentúru SITA povedal riaditeľ agentúry Daniel Bytčánek, ARDAL bude vďaka nižšiemu deficitu potrebovať na refinancovanie dlhu štátu v tomto roku zhruba o 15 mld. Sk menej. "Pravdepodobne sa o to zníži buď pôžička zo Štátnej pokladnice, alebo sa zníži objem novoemitovaných dlhopisov na domácom trhu. Takže je, samozrejme lepšie, keď deficit je nižší," konštatoval.
Hospodárenie štátu pritom skončilo v roku 2007 s deficitom na úrovni 23,5 mld. Sk, čo bol schodok o 14,9 mld. Sk nižší, ako sa na minulý rok rozpočtovalo. Medziročne sa pritom hospodárenie štátu zlepšilo o vyše 8 mld. Sk. Dopomohli k tomu predovšetkým vyššie príjmy, ktoré boli rozpočtované na úrovni 310,5 mld. Sk, kým v skutočnosti dosiahli k 31. decembru príjmy štátneho rozpočtu 322,2 mld. Sk. Mierne lepšie, ako rozpočtované boli aj výdavky. Kým schválený rozpočet počítal s výdavkami na úrovni 348,9 mld. Sk, v skutočnosti dosiahli 345,7 mld. Sk.