Bratislava 17. januára - Pochybnosti majú kresťanskí demokrati i niektorí ekonómovia, väčšina politických strán i centrálna banka je však za prechod na jednotnú európsku menu.
"Urýchlené prijatie eura na budúci rok nepovažujeme za správne rozhodnutie. Nie je pre Slovensko nevyhnutnosťou, môže byť škodlivé aj pre ekonomiku aj pre väčšinu občanov ," uviedlo dnes v stanovisku opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH).
Nevýhodou prijatia eura je podľa KDH strata vlastnej meny i samostatnej menovej politiky či zníženie konkurencieschopnosti. Podľa podpredsedu KDH Júliusa Brocku Slovensko dobieha vyspelejšie štáty EÚ hlavne reálnym posilňovaním koruny. "Dobiehať ekonomicky silnejších bez vlastnej meny a s eurom môže byť a bude oveľa ťažšie," tvrdil.
Hnutie zvažuje, že na najbližšej schôdzi parlamentu navrhne, aby vláda oddialila vstup do eurozóny alebo aspoň rozbehla odbornú diskusiu o výhodách a nevýhodách nového platidla. Ďalších päť parlamentných strán je pritom za prijatie eura od budúceho januára. KDH zastupuje v 150-člennej Národnej rade 13 poslancov a Brocka nepredpokladá, že sa im podarí zvrátiť snahy vlády prijať euro. KDH však nespresnilo, kedy by krajina mala podľa ich názoru do eurozóny vstúpiť. "Vtedy, kedy to bude pre Slovensko aj občanov výhodnejšie," doplnil predseda hnutia Pavol Hrušovský.
Plán zaviesť euro od budúceho januára stanovila bývalá vláda Mikuláša Dzurindu, kde malo zastúpenie aj KDH. Kresťanskí demokrati boli k vstupu do eurozóny od roku 2009 zdržanliví aj v minulosti. Pochybnosti o výhodách zavedenia novej meny mal aj premiér Robert Fico, ktorý nastúpil do čela vlády v roku 2006, neskôr sa však postavil za jej prijatie podľa stanoveného plánu.
Voči euru od budúceho roka je skeptická aj časť ekonomických analytikov. Podľa posledného prieskumu medzi 25 ekonómami združenými v Klube ekonomických analytikov považujú za výhodné prijatie eura od budúceho januára dve tretiny. "Jedna tretina ekonómov si myslí aj v tomto roku, že euro v roku 2009 nie je optimálny dátum vstupu. Až predĺžením termínu na strednodobé obdobie (do 2020) sa výrazná väčšina vyjadrila za," poznamenal predseda klubu Ján Tóth.
Z krajín Vyšehradskej štvorky by malo prevziať euro Slovensko ako prvé. Ekonómovia sa zhodujú, že krajina by nemala mať problém so splnením ekonomických podmienok na vstup do eurozóny, definitívne však o prijatí novej meny rozhodnú európske inštitúcie. Verdikt by mal byť známy zhruba v polovici roka.
Barát: Na neskorší vstup do eurozóny nie je dôvod
Na neskorší vstup Slovenska do eurozóny ako v plánovanom termíne 1. januára 2009 nie je podľa splnomocnenca vlády SR pre zavedenie eura Igora Baráta dôvod.
"Na základe všetkých dostupných argumentov a analýz, ktoré poznám, som presvedčený, že vstup Slovenska do eurozóny 1. januára 2009 prinesie pre slovenskú ekonomiku aj jej občanov jednoznačne viac výhod ako nevýhod," uviedol dnes pre TASR Barát. Používanie spoločnej európskej meny podľa neho určite prispeje k ďalšiemu rastu slovenskej ekonomiky.