NÁRODNÁ RADA ZVEREJNILA VLÁDNU SPRÁVU O PRIVATIZÁCII SPP, KABINET TO NECHCEL

Vláda tajila, parlament nie

To, čo je na Slovensku tajné, závisí od toho, kto má dokumenty na stole. Vláda pred verejnosťou tajila správu ministra hospodárstva, parlament ju zverejnil.

Vláda posunula do parlamentu správu o predaji 49 percent akcií plynární. V nej uvádza argumenty, prečo považuje konečnú cenu 2,7 miliardy korún za nevýhodnú.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA/AP)

BRATISLAVA. Správa o priebehu privatizácie SPP je už verejne dostupná. Na stránke vlády je síce stále pokyn ministra hospodárstva ju nesprístupňovať, od pondelka však visí na stránke parlamentu.

Ešte v utorok hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara povedal, že ministerstvo správu nesprístupnilo, lebo pri jej príprave boli použité dokumenty, na ktoré sa vzťahuje obchodné tajomstvo.

„Nemám informácie, že by sme od vlády dostali upozornenie správu nezverejňovať,“ povedal hovorca parlamentu Jozef Plško. Nevedel, či je správa na stránke parlamentu rovnaká ako tá, o ktorej rokovala vláda.

Politológ Grigorij Mesežnikov považuje za zvláštne, že z utajenej správy je zrazu dokument verejne prístupný. „Vzniká tu potom podozrenie, že to chcel premiér využiť, aby sa zviditeľnil.“

Po rokovaní vlády sa k správe vyjadroval najmä premiér Robert Fico.

Kauza SPP: vláde je všetko jasné

Správa uvádza dva argumenty, podľa ktorých je konečná cena 2,7 miliardy dolárov za predaj 49–percentného podielu Slovenského plynárenského podniku (SPP) nevýhodná pre štát. Prvým je porovnanie konečnej ceny s predstavou vlády na začiatku procesu predaja. Druhým fakt, že reálnu ponuku dal iba jeden uchádzač a súťaž fakticky neprebehla.

Cenu za predaj vtedy najväčšieho slovenského podniku viackrát kritizoval premiér Robert Fico. V tom čase bol jedným z členov privatizačnej komisie.

Menej ako, no viac než

Správa porovnáva konečnú cenu 2,7 miliardy dolárov s odhadom ministerstva hospodárstva, ktorý vláda zobrala v rámci koncepcie rozvoja plynárenstva na vedomie na jar roku 2000. V nej sa trhová cena podniku odhadla na 6 až 8 miliárd dolárov. Na menej ako polovičný podiel akcií by teda pripadla suma 3 až 4 miliardy dolárov.

Vtedajšieho ministra hospodárstva Ľubomíra Haracha sme sa včera chceli opýtať, kto v tom čase stanovil trhovú hodnotu SPP. Zodvihol nám telefón s tým, že je práve v banke a máme mu zavolať o 45 minút. Neskôr už telefón nedvíhal a do uzávierky nereagoval ani na našu esemesku.

Pokúšali sme sa dovolať aj vtedajšej ministerke pre správu a privatizáciu národného majetku Márii Machovej, no ani ona včera nedvíhala telefón.

Správa Ficovej vlády pre parlament cituje aj ďalšie dva údaje o možnej cene. Prvou je odhad, ktorý pre vtedajšiu vládu urobil privatizačný poradca Credit Sui­sse First Boston. Vychádzal z predpokladaných príjmov podniku. Jeho odhad hovoril o rozmedzí 1,82 až 2,35 miliardy dolárov.

Orientačná ponuka francúzsko-nemeckého konzorcia, ktorú odovzdali poradcovi v októbri 2001, čiže štvrť roka pred podávaním finálnych ponúk, bola 1,893 miliardy dolárov. Je to o vyše 900 miliónov dolárov menej, ako napokon zaplatili.

Správa Ficovej vlády predložená parlamentu konštatuje, že „pri vyhodnotení ponuky bola konečná ponuka konzorcia 2,7 miliardy dolárov považovaná za výhodnú s odôvodnením, že je o 40 percent vyššia v porovnaní s orientačnou ponukou stanovenou konzorciom“. Vládni analytici však opakujú, že v porovnaní s odhadom vlády v koncepcii plynárenstva je to cena „výrazne nízka“.

Dvaja? Traja? Jeden?

Vo finále čakal poradca a zástupcovia vlády ponuky od troch­ súťažiacich. Aj podľa aktuálnej vládnej správy boli nimi americký Williams, francúzsky Total Final a konzorcium Gaz De France a Ruhrgas, v ktorom mal opciu aj ruský Gazprom. „V tom čase to nebola verejná informácia,“ hovorí člen privatizačnej komisie Vladimír Tvaroška. Vysvetľuje, že o nej mal vedieť iba úzky okruh ľudí, ktorí sa zúčastňovali na stretnutiach s možnými investormi. „Niektorí vládni politici boli preto aj urazení,“ hovorí bývalý Miklošov poradca.

Únik informácií o finalistoch sa podľa neho napriek tomu nedal vylúčiť, medzi záverečnými rokovaniami s finalistami a podaním ponúk ubehli vyše tri mesiace. Vládna správa však únik informácií predpokladá. Pripomína, že americký Williams dal len malú obálku deň pred uzatvorením ponúk. Tá podľa vyjadrení Roberta Fica mala byť jasným signálom, že Williams súťaž vzdáva. „Prečo? Pokojne tam mohla byť napríklad žiadosť Williamsu predĺžiť termín dajme tomu o dva týždne,“ kontruje Tvaroška. Dodáva, že v čase otvárania obálok nikto z komisie nevedel, že nejaká obálka od Williamsu prišla.

Navyše, hoci vládna správa vôbec nevysvetľuje, prečo nepodal finálnu ponuku tretí finalista –Total Final a ani to, či o jeho zámeroch mohol niekto vedieť, hovorí, že po odstúpení Williamsu bol automaticky iba jeden súťažiaci. Aby teda konzorcium Gas de France a Ruhrgas vedelo, že je v súťaži samé, muselo by vedieť, že Williams oficiálne odstúpil a že ich francúzski konkurenti Total Final nepošlú vôbec nič.

Prečo sa stiahol Gazprom

„Názor, že konečná cena je nízka, sa bude objavovať neustále. Ak by vo finále prišli dve reálne ponuky, táto diskusia by nebola,“ hovorí vtedajší poradca Ivana Mikloša Vladimír Tvaroška. Priznáva, že keď v privatizačnej komisii zistili, že prišla len jedna ponuka, nastalo takmer ticho. „Všetko sa zmenilo, až keď sa našiel list s údajom o veľkosti ponuky, ktorá bola oveľa vyššia ako indikatívna ponuka konzorcia,“ spomína Tvaroška. „Ešte aj zástupca odborov v komisii sa potešil, len terajší premiér Fico bol sklamaný a odišiel,“ hovorí.

Tvaroška argumentuje, že ak by ale konečná cena 2,7 miliardy dolárov bola naozaj hlboko podstrelená, dnes by bol akcionárom SPP aj Gazprom. Ten mal totiž opciu na tretinovú účasť v konzorciu, ktoré napokon 49 percent akcií SPP získalo. V limite, ktorý si sám stanovil, ale 900 miliónov dolárov nezaplatil, čím o opciu prišiel.

(kc)
Čo odporúča vláda,aby schválil parlament

že došlo k porušeniu zákona o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, lebo uzatvorená akcionárska zmluva neumožňuje väčšinovému akcionárovi SPP, ktorým je štát, uplatniť si svoje práva;

že hodnota SPP nebola určená znaleckým posudkom, čím došlo k porušeniu Obchodného zákonníka;

že pri výbere privatizačného poradcu a uzatvorení mandátnej zmluvy bol porušený zákon o verejnom obstarávaní;


že vznikla finančná strata vo výške 7,374 miliardy korún spôsobenej zanedbaním rizík vyplývajúcich z kolísania menových kurzov;

že vznikla škoda vo výške 257,552 milióna korún neoprávneným vyplatením odmeny privatizačnému poradcovi;

že došlo k úhrade nepreukázaných mimoriadnych výdavkov privatizačnému poradcovi a výdavkov tretej strany vo výške 227,321 milióna korún;

že privatizačnému poradcovi bola uhradená ďalšia nepreukázaná odmena vo výške 164,879 milióna korún.

Preto žiada generálneho prokurátora

aby prešetril proces privatizácie SPP a výber privatizačného poradcu

a predsedu Najvyššieho kontrolného úradu

aby vykonal kontrolu hospodárenia a finančnými prostriedkami a ma­jetkom štátu a Fondu národného majetku v procese privatizácie.

Poradcu sa nepýtali

Ak by sa privatizačným poradcom stala v poradí druhá spoločnosť, štát by ušetril 351 miliónov korún, uvádza sa v správe vlády.

BRATISLAVA. Privatizačný poradca Credit Suisse First Boston (CSFB) si okrem odmeny kalkuloval aj náklady spojené s realizáciou zákazky, no v jeho ponuke i v mandátnej zmluve nebola určená ich maximálna výška.

V poradí druhý záujemca ponúkol aj výšku maximálnej odmeny. Cena však bola iba jedným z kritérií na výber.

Podpredsedom komisie pre výber privatizačného poradcu bol podľa správy vtedajší štátny tajomník ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Vladimír Drozda. Prečo komisia vybrala za privatizačného poradcu CSFB, si už nepamätá. „Musel by som vidieť všetky podklady, aby som si to vedel porovnať. Ja si už dnes nespomeniem ani na to, kto boli ostatné spoločnosti.“ Nepamätá si to ani Jaroslav Volf. „Vypĺňali sme vtedy dotazníky a musel by som ich vidieť.“

Hovorcu ministerstva hospodárstva Branislava Zvaru sme sa opýtali, či kontaktovali privatizačného poradcu, aby im dodal chýbajúce materiály o vyplatenej odmene. „Ministerstvo vychádzalo z materiálov, ktoré tam mali byť a neboli tam,“ reagoval Zvara.

(of)
Stĺpček Ivana Štulajtera
Potterov

Už len orgány činné v trestnom konaní môžu povedať, či pri privatizácii SPP došlo k spáchaniu trestných činov a ukázať na páchateľov.

Vláda však už jednoznačne prišla k záveru, že zákony porušené boli a že o hospodárnosti tu nemôže byť ani reč. To navodzuje dojem, že privatizácia plynární bola jedna veľká korupcia. Môže byť, keby tu nebolo ono „ale“. Aké dioptrie objektívnosti môže mať správa, ktorá bola vyžiadaná na objednávku Smeru, manažovaná Smerom a nakoniec potvrdzujúca, čo už roky o privatizácii SPP hlása predseda Smeru? Absencia znakov nestrannosti je najväčšou slabinou tejto správy.

Tak, ako sa nikto netrápil nad tým, že opozícia ju práve preto poľahky označí za zaujatú, viac sa asi vo vládnom labyrinte premýšľalo o scenári, ako ju efektne dostať medzi ľudí. Na úrovni vlády mala pečať tajnosti, lebo vraj obsahovala obchodné tajomstvá. Cestou z vlády sa od tajnosti odplombovala a už visí na internete Národnej rady. Čo sa stalo s tajomstvami?

Tu by asi najlepšie vedela pomôcť autorka Harryho Pot­tera Rowlingová. Aj ona utajuje osudy svojich postáv. Tak sa príbehy lepšie predávajú. Aj ten o SPP.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 153
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 037
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 161
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 289
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 934
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 251
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 065
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 600
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 806
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 2 624

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

KULTÚRA

Česi na objednávku vlády nikoho neuniesli, predbehli nás v inom

Českí filmári vedia, kde hľadať hrdinov.

Neprehliadnite tiež

Fica trápia dovážané potraviny, chce sa im venovať na summite V4

Pri testovaní najhoršie obstáli sladené nápoje, koreniny, syry, čaje a mäsové výrobky.

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.

Šéf PSA: Opel zostane aj po prevzatí nemeckou firmou

Existujú totiž zákazníci, ktorí nekupujú francúzske značky.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop