V pondelok to uviedla maďarská ministerka zahraničných vecí Kinga Gönczová. Tzv. Lex MOL bol schválený minulé leto po tom, ako sa rakúska petrochemická spoločnosť OMV začala snažiť o akvizíciu svojho maďarského konkurenta MOL.
Brusel tvrdí, že tento zákon stanovuje náročné podmienky pri ponukách na prevzatie, a tým bráni MOL pred prevzatím inou zahraničnou spoločnosťou. Okrem toho porušuje princíp voľného pohybu kapitálu. S týmto názorom Gönczová kategoricky nesúhlasí, pričom podľa nej maďarská vláda o svojom stanovisku informovala Európsku komisiu (EK) formou listu. Podľa Gönczovej však diskusia medzi Maďarskom a EÚ o tzv. Lex MOL ešte zďaleka neskončila.
OMV v súčasnosti vlastní 20 % akcií MOL, maďarská vláda ako aj MOL jej bránia v získaní väčšieho podielu. Podľa maďarskej vlády OMV nie je vhodným partnerom pre MOL, keďže rakúsku firmu vlastní sčasti štát, kým jej maďarský konkurent je od pádu komunizmu v súkromných rukách. Dodala, že z prípadného spojenia oboch spoločností by mohol vzísť gigant s nízkou konkurencieschopnosťou, ktorý by mal navyše problémy s protimonopolnými úradmi. OMV si naopak myslí, že spoločnosti budú aj po fúzii pokračovať v pozitívnom vývoji.
Maďarský MOL drží v slovenskej rafinérskej spoločnosti Slovnaft, a.s. 98,4 % akcií.