SME
Sobota, 25. september, 2021 | Meniny má VladislavKrížovkyKrížovky
OBA DÔCHODKOVÉ SYSTÉMY MAJÚ ĽUĎOM LEN ZABEZPEČIŤ ISTOTU, ŽE BUDÚ MAŤ NA ZÁKLADNÉ POTREBY

Barto: Penzijné piliere neriešia blahobyt

Hovorí, že vstup Slovenska do eurozóny je príležitosť, ktorú môžeme, ale nemusíme využiť. Závisieť bude od toho, ako sa tejto šance zhostí najmä vláda. O úsporách v II. pilieri je presvedčený, že sú bezpečné. MARTIN BARTO, viceguvernér Národnej banky Slov

(Zdroj: SME – PAVOL FUNTÁL)

enska.

Ako hodnotíte pochybnosť českého prezidenta Václava Klausa, či má slovenská vláda dobre ztrátané prijatie eura v roku 2009? V Česku sa do eurozóny veľmi neponáhľajú. Guvernér Českej národnej banky Zdeněk Tůma hovorí až o roku 2019.

„Slová prezidenta Klausa nie sú prekvapujúce. V podstate len vyjadril nádej, že Slovensko pri rozhodnutí, ktoré bolo, samozrejme, podložené odbornými argumentmi, ale napokon politické, si dobre uvedomilo všetky fakty. To, čo povedal český guvernér, je len jedna z možností. Zo strany českej centrálnej banky už zazneli aj iné termíny. Aj tam je spektrum názorov na túto tému rôzne.“

Skryť Vypnúť reklamu

A dobre sme si to zrátali?

„Všetky výpočty a analýzy, ktoré sú napríklad aj na našej internetovej stránke, sa ukazujú ako korektné. Nevidel som zásadnú oponentúru čísel, ktoré sme aj my prezentovali.“

Myslia si to aj úradníci v Európskej centrálnej banke?

„Osobne sa na debatách s nimi nezúčastňujem. Nezaznamenal som však, že by dochádzali k radikálne iným výsledkom.“

Obavy obyvateľstva však existujú a hovoriť o tom, že podnikatelia na tom získajú, je len časť pravdy. Mnohí ľudia nepodnikajú a vedú bežný spotrebiteľský život. Varovný je pre nich aj vývoj inflácie v Slovinsku.

„Obavy ľudí z prijatia eura nie je slovenské špecifikum. Vyššia inflácia v Slovinsku je realitou a nikto nehovorí, že na Slovensku nedôjde k istému rastu cien. S postupným dobiehaním cien, najmä v službách, treba rátať. To nepopiera nikto.“

Skryť Vypnúť reklamu

Je dnes rozpočtová politika vlády dostatočná na to, aby tlmila inflačné tlaky?

„Rozpočet je urobený dobre, presnejšie, nedá sa mu veľa vyčítať, no z pohľadu Národnej banky by mohol byť ešte úspornejší, aby nezakladal ďalšie inflačné tlaky.“

Tie môžu obmedziť ekonomický rast?

„Rok 2007 a zrejme aj 2008 budú z hľadiska rastu ekonomiky výnimočné. Do hry vstúpilo veľa nových investícií, no nemusí to tak byť v ďalších rokoch. Čísla o ekonomickom raste podľa našich­ odhadov už asi nebudú rekordne vysoké.“

Kde by sa mohli pohybovať?

„Okolo šiestich percent.“

Stále sú to vysoké čísla.

„Áno, Slovensko stále dobieha krajiny Európskej únie.“

Aký podiel na ekonomickom raste bude mať euro?

„Podľa našich analýz by malo prispieť niekoľkými desatinami percenta.“

Skryť Vypnúť reklamu

Čím?

„Tým, že sa napríklad znížia transakčné náklady, Slovensko bude atraktívnejšie pre investorov aj tým, že je šanca zvýšiť objem medzinárodného obchodu.“

Platilo to aj v prípade iných krajín?

„V krajinách, ktoré to dokázali využiť, áno. Príkladom je Írsko. Treba to brať tak, že euro je príležitosť, ktorá pri dobrom nastavení všetkých ostatných politík môže priniesť krajine dodatočný efekt.“

Môže to však byť aj premárnená príležitosť.

„Môže, sú také príklady aj v eurozóne.“

Slovinsko čelí zvýšenej inflácii, podobne sú na tom pobaltské krajiny. Česko sa dostáva k niekoľkoročným inflačným maximám. Slovensko je síce tiež vystavené inflačným tlakom, no inflácia je tu nižšia.

„Máme už niektoré fázy, ktoré prebiehajú v Česku, za sebou. Príkladom je zvyšovanie niektorých regulovaných cien a daní“

Skryť Vypnúť reklamu

A Slovinsko?

„V Slovinsku prijali dohodu, že v roku 2006 nebudú zvyšovať ceny, no prejavilo sa to v ich náraste o rok neskôr. Ukazuje sa, že akékoľvek moratóriá alebo dohody na tlmenie rastu cien môžu viesť až k tomu, že keď sa raz moratórium skončí, môže to byť signál na všeobecný rast cien. A to aj v takých prípadoch, keď k tomu nemuselo dôjsť.“

Neočakávate, že obchodníci budú dvíhať ceny v tomto roku, aby sa po vstupe Slovenska do eurozóny vyhli kritike?

„Konkurenčné prostredie je tu dostatočne pružné na to, aby takýmto excesom zabránilo. Na Slovensku vždy zaberá politika čo najnižších cien. Nakoniec je možné, že obchodníci pôjdu opačným smerom. No to sú len moje hypotézy.“

Keď sa do eurozóny neponáhľajú Česi, môžeme sa pýtať, prečo sa tam ponáhľame my?

Skryť Vypnúť reklamu

„Prijatie eura je nakoniec politická dohoda. Jednoducho na Slovensku väčšina politikov na základe odbor­ných informácií, ktoré mali k dispozícii, usúdila, že to bude pre nás výhodné. V Česku sa politici na tejto otázke zatiaľ nezjednotili. To je ten dôvod.“

Politickú zhodu o eure môžu niektorí interpretovať aj tak, že bývalá pravicová vláda sledovala záujmy podnikateľov, ale menej myslela na bežného spotrebiteľa.

„Myslím si, že zhoda bola aj na strane ľavicových politických strán. Nakoniec ani ľavičiari, ktorí sú dnes pri moci, neprišli so silnými argumentmi v neprospech tohto rozhodnutia. A mali tú možnosť.“

Možno ju chceli využiť, ale po voľbách, keď sa začala oslabovať koruna a úroky zvyšovať, od toho upustili.

„To sú špekulácie. Nakoniec rozhodnutie bolo také, aké je a ťažko sa dá na tom niečo zmeniť.“

Skryť Vypnúť reklamu

Predsa len, ekonomika môže rásť niekoľko rokov a dalo by sa očakávať aj zhodnocovanie koruny. Natíska sa otázka, či by teda nebolo výhodnejšie počkať pár rokov a meniť korunu za euro trebárs pri kurze 25,40 a nie 33,40. Aký je protiargument?

„Z pohľadu domáceho trhu by táto zmena nemala významný účinok. Na cenách to nezmení nič. Budete mať síce vyšší plat, ale aj ceny budú vyššie.“

Platí teda v každom prípade rovnica, že čo by sme získali na kurze, stratili by sme na vyšších cenách?

„Iste, tie tovary, ktoré sa dovážajú, by boli postupne lacnejšie. No pokiaľ ekonomika bude rásť a s ňou aj mzdy, ten istý efekt sa dosiahne aj s eurom.“

Sú úvahy, že by došlo k posunutiu fluktuačného pásma a konečný výmenný kurz by bol na silnejšej úrovni, len čisto špekuláciou, alebo majú nejaký reálny základ?

Skryť Vypnúť reklamu

„Úvahy môžu byť rôzne, nechcel by som o nich špekulovať.“

Keď sa viedol zápas o zmeny II. piliera, Národná banka bola inštitú­ciou, ktorá sa dostávala aj do rozporu s vládou. Ako ste spokojný so schválenými zmenami?

„Niektoré veci sa z nášho pohľadu podarilo presadiť. Zvýšili sme bezpečnosť II. piliera, lebo sme presadili niektoré zmeny v riadení rizík portfólií fondov. Do zákona sme dostali ustanovenia, ktoré riešia otázku konfliktu záujmov manažérov fondov a dôchodkových správcovských spoločností. Ostatné zmeny boli výsledkom politického rozhodnutia.“

Druhý pilier už nie je pre mladých ľudí povinný. Je to z hľadiska vývoja dôchodkového systému dobrý krok alebo krok späť?

„Nemyslím si, že by to bol až taký krok späť. Mladí ľudia sa jednoducho budú musieť rozhodnúť. Každý človek vie, čo je preňho výhodnejšie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Doterajšie skúsenosti však ukázali, že len necelá polovica mladých ľudí, pre ktorých bol vstup do II. piliera povinný, si sama aktívne vybrala dôchodkovú spoločnosť. Za ostatných to urobila Sociálna poisťovňa.

„Áno, aj tento argument je relevantný. Na druhej strane, každý je zodpovedný sám za seba. To je ten protiargument.“

Teraz, keď sa z II. piliera dá do júna vystúpiť, niektorí ľudia sa pýtajú, či majú v ňom zostať. Ako sa k tomu staviate vy?

„Keď má dnes napríklad niekto 55 rokov a je na tom zdravotne zle, asi by v II. pilieri nemal byť. Ak je na tom zdravotne dobre a vie, že svoju prácu bude vykonávať dlho, tak tam zostať môže. Navyše, motivácia ľudí nemusí vychádzať len z výšky úspor, ale aj z faktu, že úspory sa budú dediť. No a pri všetkých úvahách netreba rátať ani s nemennosťou I. piliera. Obzrime sa dozadu, akými zmenami prešiel za posledných 10 či 15 rokov. Ale na otázku, či sú úspory ľudí v II. pilieri bezpečné, môžem odpovedať – áno, sú. Tento parameter by nemal prichádzať do úvahy pri rozhodovaní, či zostať v II. pilieri. O bezpečnosť týchto úspor sa stará Národná banka. A my si túto úlohu plníme.“

Skryť Vypnúť reklamu

Čo ste si mysleli, keď ste počuli z úst premiéra, že dôchodkové sporenie je porovnateľné s nebankovými subjektmi?

„To je dobrá otázka. Myslel som si, že nemá presné informácie a že mu budeme musieť túto vec asi vysvetliť.“

A vysvetlili ste?

„Samozrejme.“

A úspešne?

„To neviem,. Ale myslím si, že v médiách sme viackrát povedali, ako funguje dohľad a že nad fondmi a ich správcami dohliada Národná banka.“

Má podľa vás ekonomický zmysel predĺženie povinnej lehoty sporenia v II. pilieri z 10 na 15 rokov?

„My sme s tým nesúhlasili. Mali sme k tomu zásadnú pripomienku.“

Ako sa dá riešiť bremeno dlhu v Sociálnej poisťovni?

„Tak, že sa to stane celospoločenská otázka.“

Minister Počiatek pre SME povedal, že by bolo dobré, keby sa vláda a DSS obracali smerom k verejnosti so spoločnými odporúčaniami, kto má zostať a kto zo systému vystúpiť.

Skryť Vypnúť reklamu

„Dialóg medzi správcovskými spoločnosťami a ministerstvom je vždy užitočný aj z toho pohľadu, aby sa zbytočne nepolitizovala otázka otvorenia II. piliera. Súhlasím s tým, že by tam nemali byť ľudia, ktorí sa do systému dostali omylom.“

Od roku 2015 zanikne v prvom pilieri princíp solidarity, takže aj výška dôchodku z priebežného systému bude závisieť od toho, koľko človek zarába. To by ľudia asi tiež mali zahrnúť do úvah, či majú zostať, alebo vystúpiť z II. piliera?

„Určite, ale to je vzdialený horizont. Sami najlepšie viete, že parlament môže princíp solidarity v I. pilieri predĺžiť či zmeniť, ako to už napokon aj urobil. Takže nikto nevie povedať, či to bude rok 2015, alebo neskôr. V tejto demografickej situácii sa buď spoliehate na to, že ekonomika bude rásť, alebo nebude aspoň klesať a mzdy budú rásť. Druhá možnosť je, že si budete na dôchodok šetriť peniaze a budete sa spoliehať na výkonnosť svetovej ekonomiky. Nič iné nám nezostáva. Prvý ani druhý pilier nerieši blahobyt. Oba dôchodkové systémy zabezpečia základ na to, že budete mať, kde bývať a zobrať čo do úst.“

Skryť Vypnúť reklamu

Ľudia by sa teda nemali spoliehať len na dôchodkové piliere?

„Pokiaľ majú tú možnosť, nie.“

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. „Prezlečte“ svoj domov! V móde je šetrenie peňazí aj prírody
  2. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  3. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem
  4. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho
  5. Znalec slovenského brandy
  6. Poznáte všetkých TOP 10 Bratislavy?
  7. Naša klimatická zmena: Návod ako pomôcť pri záchrane planéty
  8. Školy sa znova môžu zapojiť do zberu starých mobilov
  9. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi
  10. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im?
  1. Samočistiace vypínače chránia pred infekciami
  2. Ako zvýšiť produktivitu vašej prevádzky?
  3. Hobbymarket OBI predstavil nový koncept predajne v Michalovciach
  4. Aktuálne radarové a slovenské hlásenia v autokamere?
  5. Tesco announces net-zero target of 2035 for its operations
  6. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  7. Lekárska prehliadka pre cudzincov je v Nitre, aj bez objednania
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Rozšírená realita a ovládanie na diaľku
  10. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať?
  1. Sledujte naživo pokusy so slovenskými výskumníkmi 6 886
  2. Ako môžu fajčiari pomôcť prírode? Úplne jednoducho 5 646
  3. Prišli škrečky a Dedoles počíta tržby na desiatky miliónov 4 574
  4. Sedemnásť slovenských hotelov na septembrový last minute výlet 4 478
  5. Zateplenie strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 3 657
  6. Zodpovedné investovanie praje budúcnosti a je fér 3 519
  7. Maurícius vás nenechá chladnými. Za akými miestami sa vybrať? 3 410
  8. Slováci ochutnali vegánske bagety. Chutili im? 3 319
  9. Jablone prekonali očakávania. O bývanie v Bytči je veľký záujem 2 970
  10. Zateplenie šikmej strechy PUR penou či minerálnou vlnou? 2 902
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Hlasovanie poštou sa už začalo.

Otázky a odpovede o voľbách v Nemecku.


24. sep
Miroslav Šatan.

V minulosti boli jej členmi dvaja Slováci.


TASR 6 h
Jessica Chastain, jedna z dvoch ocenených herečiek na festivale v San Sebastiáne.

Ceny za najlepší herecký výkon si vzali dve herečky.


44m
Thajská vláda plánuje zriadiť centrum na boj proti neovereným správam na sociálnych médiách.

Dokedy sa chceme prizerať, ako nám lži na internete zabíjajú spoluobčanov?


Martin Klus 24. sep

Neprehliadnite tiež

Ilustračná fotografia.

Mercedes-Benz sa spája so spoločnosťami Stellantis a TotalEnergies.


SITA 7 h
Britský premiér Boris Johnson (vľavo) na stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom v Bielom dome.

Britániu kritizoval aj Joe Biden.


TASR 9 h
Zber hrozna vo viniciach PD Vinohrady v Rači.

Vinári zároveň poukazujú na nepredané zásoby z minulého a predminulého roka.


TASR 9 h
Ministerka pre investície Veronika Remišová.

Pôvodnú dotáciu 1,1 milióna eur navýšili o ďalší milión.


TASR 10 h

Blogy SME

  1. Jiří Ščobák: Na změnu zdravotní pojišťovny už zbývá jen pár dní
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Ústav aplikovanej psychológie FSEV UK: Medzipohlavné rozdiely v deľbe práce
  4. Inštitút strategických politík: Ničivá druhá vlna COVID-19 v Indii môže predznamenať úpadok Módího moci
  5. Miroslav Pollák: Utečenci a „ekonomickí migranti“
  6. Milan Kuruc: Čomu pomohol odporúčaný homeoffice?
  7. Martin Ondráš: Stratili sme potravinovú sebestačnosť. Stratíme aj bezpečnosť potravín?
  8. Jakub Šimek: Ako po pandémii predbehnúť Estónsko je otázka za 20 bitcoinov
  1. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí 26 677
  2. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič. 12 241
  3. Martin Dorčák: DPH podľa Remišovej 6 144
  4. Radovan Kulín: Kováčik má šťastie, že nevyrábal mastičky z konope 5 514
  5. Lucie Meisnerová: Svadba v polovici života 5 313
  6. Peter Chudý: Aký je motív sledovania špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica? Kompromitácia alebo príprava na spáchanie násilného trestného činu? 3 870
  7. Stanislav Martinčko: R.Fico sa stal kajúcnikom č.1 !!! 3 816
  8. Dušan Koniar: Ostávajú možno dva mesiace 3 760
  1. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 1: O hrách a systémoch
  2. Róbert Ďurec: Slovensko ako daňový raj? Takto to robia bohatí
  3. Pavol Koprda: 90% hospitalizovaných ľudí je nezaočkovaných. Čo nám to hovorí o vakcínach? Takmer nič.
  4. Karolína Farská: Do Ficovej éry sa vraciame aj bez neho
  5. Adam Valček: Vyšetrovateľ dal Bödörovi pokutu za to, že mlčal
  6. Adam Valček: Neexistujúca kancelária aj termín. Výpovede proti Výbohovi nesedia
  7. Karolína Farská: Dva rozdielne protesty za slobodu
  8. Pavol Koprda: Očkovacia lotéria: Čo môže priniesť a kde sú jej úskalia? Pohľad cez dáta, teóriu hier a hazardné hry
Skryť Zatvoriť reklamu