Bratislava 4. januára (TASR) - Aj keď zatiaľ nie sú k dispozícii údaje o deficite verejných financií za minulý rok, podľa Národnej banky Slovenska (NBS) by už v súčasnosti malo Slovensko plniť všetky maastrichtské kritériá.
"V čase hodnotenia, čiže v apríli alebo máji tohto roka, očakávame, že všetky kritériá budú splnené, niektoré aj s dostatočne veľkou rezervou," uviedol pre TASR vedúci odboru výskumu NBS a zároveň vedúci pracovného výboru pre komunikáciu zavedenia eura v SR Martin Šuster.
Na základe aktuálneho Konvergenčného programu SR centrálna banka očakáva, že deficit verejných financií za rok 2007 dosiahne 2,5 % hrubého domáceho produktu (HDP). Tým by Slovensko splnilo fiškálne maastrichtské kritérium maximálne 3-% verejného deficitu. Na základe už zverejnených dobrých výsledkov hotovostného hospodárenia štátneho rozpočtu za minulý rok by dokonca mohol byť schodok celého verejného okruhu napokon ešte nižší.
"Priemerná inflácia by mala byť medzi 1,9 a 2,1 %, pričom však referenčná hodnota by mohla stúpnuť až na 2,9 %, takže aj toto kritérium budeme plniť s dostatočnou rezervou," pokračoval Šuster. Ani stabilita kurzu slovenskej koruny by podľa neho nemala byť žiadnym problémom. "Dva roky v ERM II už máme splnené a keďže v posledných mesiacoch bol kurz koruny voči euru stabilný, pri podobnom vývoji v najbližších mesiacoch by kurzové kritérium malo byť splnené," vysvetlil Šuster.
S výraznou rezervou by malo Slovensko podľa NBS splniť aj ostávajúce dve kritériá. Verejný dlh by mal podľa jej odhadov dosiahnuť 30,6 % HDP, pričom maastrichtské kritérium stanovuje maximálny strop na úrovni 60 % HDP. Dlhodobé úrokové miery zasa centrálna banka odhaduje na úrovni 4,5 %, a to pri referenčnej hodnote 6,4 %.
"Očakávame, že Slovensko okrem číselného splnenia maastrichtských kritérií splní aj podmienku udržateľnosti," zdôraznil Šuster. Zároveň upozornil, že hodnotenie udržateľnosti je zakotvené už v samotnej Zmluve o založení Európskeho spoločenstva, tzv. Maastrichtskej zmluve, a vždy bolo súčasťou konvergenčných správ.
Hodnotenie udržateľnosti je dôležité najmä pri inflácii a verejnom deficite. "Očakávame, že naša priemerná inflácia bude v roku 2008 okolo 2,3 % a v roku 2009 asi 2,7 %, kým referenčná hodnota by podľa našich simulácií ku koncu roka 2008 mohla stúpnuť na 3,0 % a v roku 2009 až na 3,1 %," priblížil Šuster. Inflačné kritérium by tak malo Slovensko plniť aj najbližšie dva roky.
V nasledujúcich rokoch by mal podľa schváleného rozpočtu verejnej správy na roky 2008 až 2010 klesať deficit verejných financií, a to na 2,3 % HDP v roku 2008, 1,8 % HDP v roku 2009 a napokon 0,8 % HDP v roku 2010. "Tým by mal v horizonte roku 2010 deficit rozpočtu dosiahnuť úroveň blízko vyrovnaného, čiže úroveň potrebnú na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií," dodal Šuster.
Analytici: Udržateľnosť je neistá
Na jar 2008 čaká Slovensko hodnotenie Európskej komisie (EK) a Európskej centrálnej banky (ECB), ktoré posúdia plnenie maastrichtských kritérií aj ich udržateľnosť do budúcnosti. "V súčasnosti to vyzerá tak, že Slovensko by malo byť v plnení kritérií úspešné, čo znamená, že plánovaný termín prijatia jednotnej európskej meny, 1. január 2009, je veľmi reálny," uviedla pre TASR analytička Poštovej banky Eva Sárazová.
Podľa hlavného analytika UniCredit Bank Viliama Pätoprstého pravdepodobnosť prijatia eura na Slovensku v plánovanom termíne stále narastá a v súčasnosti sa pohybuje nad úrovňou 80 %. "Za prakticky jedinú neistotu považujeme hodnotenie udržateľnosti inflácie zo strany EK resp. ECB. Aj tu sa však domnievame, že dôjde k pozitívnemu hodnoteniu," konštatuje Pätoprstý.
Šance presvedčiť európske inštitúcie o udržateľnosti plnenia požadovaných kritérií zo strany Slovenska považuje za dobré aj hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne Juraj Barta. Pri posudzovaní udržateľnosti plnenia inflácie bude pritom podľa neho záležať na tom, či budú slovenskí vyjednávači za vládu a Národnú banku Slovenska (NBS) schopní presvedčiť predstaviteľov európskych inštitúcií, že nízky rast cien sme v SR nedosiahli netrhovými alebo jednorazovými opatreniami a že po vstupe do eurozóny nepríde k výraznému zrýchleniu inflácie.
S nominálnym plnením maastrichtských kritérií by však Slovensko podľa analytikov nemalo mať žiadny problém. Už dlhodobo sa plní kritérium dlhodobých úrokových sadzieb a verejného dlhu. Povinná dvojročná účasť v mechanizme výmenných kurzov ERM II uplynula koncom novembra 2007 bez toho, aby koruna vybočila zo stanoveného pásma +/- 15 % od stanovenej centrálnej parity.
Rozpočet verejných financií na rok 2007 aj schválené parametre na ďalšie roky spĺňajú podmienku maximálne 3-% podielu na hrubom domácom produkte (HDP). Momentálne sa pritom ešte čaká na definitívny výsledok za minulý rok. Maastrichtské inflačné kritérium začalo Slovensko prvýkrát plniť v auguste tohto roka a analytici očakávajú, že ho bude plniť aj v čase hodnotenia na jar tohto roka. "Očakávame, že ho bude plniť s viac ako polpercentnou rezervou, a to aj vplyvom posunu kriteriálnej hranici k vyšším úrovniam," predpokladá Sárazová.