Krajiny v regióne by nemali tento projekt politizovať. Uviedol to dnes ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov na tlačovej konferencii v Rige, hlavnom meste Lotyšska.
Plynovod po dne Baltiku Severný prúd (Nord Stream) vedie konzorcium na čele s ruským Gazpromom. Jeho účastníkmi sú aj nemecké spoločnosti E.ON, BASF a holandská Gasunie. Projekt plynovodu vyvolal rozruch v škandinávskych a baltických krajinách, vrátane Poľska, Litvy a Estónska.
Niektoré z nich vyjadrili obavy z dôsledkov vybudovania novej prepravnej plynárenskej kapacity. Varšava sa obáva, že Rusko by mohlo presunúť časť plynu, ktorý teraz prepravuje na západ kontinentu cez poľské územie, do Severného prúdu, čím by prišlo o časť svojich doterajších tranzitných príjmov.
Plynovod sa má začať stavať na budúci rok a náklady na jeho výstavbu sa menia. Pôvodne mal stáť 7,2 miliardy USD, v prepočte 167,8 miliardy SKK, ale minulý týždeň konzorcium informovalo, že ich upraví smerom hore. Nový údaj nie je zatiaľ známy.
Cez potrubie Severného prúdu sa bude po dokončení jeho prvej časti v roku 2010 prepravovať do západnej Európy ročne 27,5 miliardy kubických metrov (m3) plynu. Neskôr jeho prepravná kapacita vzrastie na 55 miliárd m3.
Lavrov na tlačovej konferencii v Rige uviedol, že Severný prúd bude vybudovaný v súlade so všetkými ekonomickými a environmentálnymi požiadavkami.
Informovala o tom agentúra Reuters.