BRATISLAVA. V utorok parlament schválil zákon z dielne ministerstva dopravy, ktorý umožní štátu stavať diaľnice a rýchlostné cesty na pozemkoch, ktoré nevlastní a za ktoré ani ich majiteľom riadne nezaplatil. Ak zákon o jednorazových mimoriadnych opatreniach podpíše prezident, skončí podľa opozície na Ústavnom súde. Ten rozhodne, ako ďalej.
Diaľnicu, ktorá spojí západ a východ krajiny, chce presadiť najmä premiér Robert Fico. Jeho želaním je, aby motoristi mohli plynulo jazdiť do Košíc už v roku 2010. Umožniť to má schválený zákon, na základe ktorého štát bude môcť postaviť diaľnicu aj na cudzích pozemkoch. „Ide o najhoršie porušenie práv ľudí od revolúcie,“ povedal právnik Ivan Trimaj.
Prvá možnosť obrany
Na rade je teraz prezident. Ak zákon podpíše, opozícia podá podnet na Ústavný súd. Súd môže povedať, že zákon neporušuje ústavu. „V praxi sa môže stať, že prídu buldozéry a začnú na súkromnom pozemku, ktorý nie je vyvlastnený, stavať diaľnicu,“ povedal po schválení zákona poslanec za KDH Daniel Lipšic.
Najskôr však špeciálny stavebný úrad, ktorým je v tomto prípade samotné ministerstvo dopravy, musí vydať stavebné povolenie.
Ministerstvo bude môcť vydať stavebné povolenie aj vtedy, ak Národná diaľničná spoločnosť (NDS) iba urobí úkon na získanie pozemku, na ktorom má diaľnica stáť. „Stačí, ak NDS ľuďom napíše list, že má záujem o ich pozemok či dom za nejakú cenu. Takto splní podmienku zo zákona,“ povedala právnička Eva Kováčechová, ktorá spolupracuje s Centrom pre práva občanov Via Iuris.
Urobte si vlastný posudok
Ak dotknutý majiteľ pozemku nebude súhlasiť s rozhodnutím ministerstva–stavebného úradu, môže sa odvolať. O ňom bude rozhodovať minister. Ten môže pôvodné rozhodnutie úradu zmeniť, alebo potvrdiť. Ak ho potvrdí, majiteľ sa musí obrátiť na krajský súd.
Krajský súd môže vydať odklad vykonateľnosti rozhodnutia a tým výstavbu diaľnice zastaviť. „Deje sa to však málokedy. Ak súd nepozastaví stavebné rozhodnutie, stavebník môže počas súdneho konania stavať,“ povedala Kováčechová.
Ak si občan myslí, že zákonom bolo porušené jeho ústavné právo, môže požiadať krajský súd, aby sa obrátil na Ústavný súd. „Takéto podanie však nebude mať odkladný účinok na výstavbu, zastaví sa iba samotné súdne konanie.“
Jedinou možnosťou, ako sa vyhnúť prípadným problémom pri súdnych sporoch so štátom je, že si ľudia dajú vypracovať na svoje náklady súdnoznalecký posudok na domy či pozemky. „Bude to ich jediný dôkaz pred súdom v prípade, že nebudú pri vyvlastnení súhlasiť s dohodou,“ myslí si Kováčechová.
Stavebné povolenia ostanú v platnosti
Ústavný súd však môže aj predbežným opatrením účinnosť inkriminovaných ustanovení zákona pozastaviť a následne ich vyhlásiť za protiústavné. „Ministerstvo je pripravené na všetky alternatívy,“ povedal hovorca rezortu dopravy Marián Jánošík. Ak súd pozastaví účinnosť napadnutých ustanovení, bude sa postupovať podľa súčasného stavebného zákona. To znamená, že NDS sa bude musieť ešte pred vydaním stavebného povolenia dohodnúť s vlastníkom pozemku. Ak nepríde k dohode, vo vyvlastňovacom konaní bude musieť získať pozemky.
Problém je aj v tom, že všetky stavebné povolenia vydané v čase, odkedy začne zákon platiť až po jeho zrušenie Ústavným súdom, ostávajú v platnosti. „Ministerstvo s tým asi aj ráta,“ myslí si Trimaj. Právnička Kováčechová ho dopĺňa, že v praxi ani je možné spätne zrušiť akékoľvek rozhodnutie. Platí zásada zákazu retroaktivity. Dotknutí občania sa potom budú môcť iba súdiť o náhradu škody.
Nech si ľudia dajú vypracovať vlastný súdnoznalecký posudok na svoj majetok. Bude to ich jediný dôkaz pred súdom.