Brusel 8. decembra (TASR) - Hospodárska vyspelosť štátov sa väčšinou meria hrubým domácim produktom (HDP). Ide o hodnotu všetkých tovarov a služieb, ktorá sa v krajine vyprodukujú za určité obdobie, spravidla za hospodársky rok.
Avšak toto kritérium už vraj nie je vhodné pre prítomnosť. Uviedol to komisár EÚ pre životné prostredie Stavros Dimas na konferencii, ktorá sa pred časom konala v Bruseli pod názvom Obdobie po hrubom domácom produkte (Beyond GDP). Podľa komisára sa stáva teraz čoraz dôležitejšie to, ktorými zdrojmi sa dosiahol rast, ako vyzerá "ekologická stopa" krajiny, aká je kvalita životnej úrovne v štáte. Ďalšími dôležitými faktormi sú prístupnosť k vzdelaniu, kvalita systému zdravotníckej starostlivosti. Všetky tieto momenty ukazovateľ HDP neodzrkadľuje a pod. Tak isto sa z doterajšieho systému určovania hrubého domáceho produktu nezistí, ako je obyvateľstvo spokojné s vlastnou krajinou.
Ukazovateľ HDP bol vhodným kritériom v časoch výstavby a obnovy ekonomík, teda po druhej svetovej vojne.
Európska komisia chce vypracovať nový index merania životnej úrovne. Na dosiahnutie zámeru bude spolupracovať s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Rímskym klubom, Parlamentom EÚ a Fondom divočiny (World Wildelife Fund). Prvá verzia indexu by mala byť predstavená odborným kruhom a verejnosti v roku 2009.
Komplex ukazovateľov HDP v súčasnom poňatí sa však neodstráni. Bude len zdokonalený. Dimas uviedol, že komplex HDP v súčasnom chápaní v posledných 40 rokoch pomohol, aby sa svetová ekonomika vyhla skutočným recesiám. Ale za ukazovateľmi HDP sa nedešifrujú ťažké poškodenia životného prostredia či detská práca. Tradičný komplex ukazovateľov HDP sa bude používať aj naďalej "na špecifický hospodársky účel". Ale treba ísť za jeho doterajšie chápanie a absolútny význam, ktorý sa mu pripisuje.
Informovali o tom rakúsky denník Der Standard a internetová stránka komisára Stavrosa Dimasa.
