Brusel 5. decembra (TASR) - Členským krajinám Európskej únie sa ani na dnešnom zasadnutí ministrov práce nepodarilo dospieť k dohode na pravidlách stanovujúcich maximálnu dĺžku pracovného času.
Dnes sa snažili ministri dohodnúť už po šiestykrát na nových predpisoch nutných vzhľadom na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora z roku 2004 o zarátavaní času, ktorý strávia niektorí zamestnanci vrátane zdravotníckeho personálu, či hasičov v pohotovosti, do odpracovaných hodín a o preplácaní tohto času. Hoci sa pozície krajín zblížili, k dohode to napokon neviedlo.
Dlhotrvajúci spor medzi jednotlivými členskými krajinami spočíva v udeľovaní výnimky umožňujúcej pracovať dlhšie ako 48 hodín týždenne. Veľká Británia, ktorá si ako prvá vybojovala takúto výnimku, trvá spolu s viacerými ďalšími krajinami na jej zachovaní.
Druhá skupina krajín však podporuje zrušenie výnimky argumentujúc ochranou bezpečnosti a zdravia zamestnanca, ktoré sú hlavným cieľom príslušnej smernice. Francúzsko, Taliansko či Švédsko chcú zrušiť výnimku, pretože podľa nich 48-hodinový povolený limit chráni zamestnancov pred vykorisťovaním a zvyšuje bezpečnosť na pracovisku, keďže preťaženosť môže mať za následok úrazy.
Diskutovalo sa tiež o pravidlách týkajúcich sa väčších práv pre dočasných zamestnancoch, ktorí sa k danej práci dostali prostredníctvom agentúr pre dočasnú prácu. Tu zostáva nevyriešené, po akom čase sa im majú poskytnúť rovnaké podmienky a práva ako zamestnancom v trvalom pracovnom pomere. S návrhom, aby sa tak stalo už po šiestich týždňoch, nesúhlasila najmä Veľká Británia.
Rokovania, ktoré sa ťahajú už niekoľko rokov, tak budú pokračovať na budúci rok počas slovinského predsedníctva. S odkladom napokon súhlasil aj komisár pre zamestnanosť a sociálne otázky Vladimír Špidla.