Ako informoval minister dopravy Ľubomír Vážny po stredajšom zasadnutí vlády, tento materiál stiahli z rokovania kabinetu práve pre určité nezrovnalosti okolo možného financovania rozvoja osobného terminálu. "Ešte to nie je rozhodnuté. Stále je na to možnosť z verejných a súkromných zdrojov," povedal o financovaní nového terminálu Ľ. Vážny v súvislosti s minuloročným rozhodnutím vlády zrušiť privatizáciu bratislavského letiska a ponechať ho vo vlastníctve štátu.
Minister dopravy považuje za najvýhodnejšie možnosti financovania terminálu vstup menšinového investora založením spoločného podniku alebo poskytnutie koncesie. Vážny dodal, že projektové prípravné práce, ktoré hradí letisko z vlastných zdrojov, stále pokračujú, koncepcia je jasná, ale nechcel by, aby sa rozhodnutie o konečnom spôsobe financovania naťahovalo.
"Náš cieľ je, aby sme mali koncom roku 2008 vybratého dodávateľa prác. Tri mesiace sú ešte potrebné na dokončenie projektových príprav," dodal Vážny. Súbežne s tým musí byť podľa neho aj dohoda o budúcom financovaní terminálu.
Orientačné stavebné náklady vrátane výdavkov na inžiniersko-projektovú činnosť pre nový bratislavský terminál predstavujú 9,507 mld. Sk. Vláda SR by mohla podľa materiálu v druhej polovici januára 2008 rozhodnúť o konečnom spôsobe zabezpečenia finančných zdrojov na výstavbu nového terminálu na bratislavskom letisku.
Nepôjde však o privatizáciu letiska a rozhodujúce právomoci štátu budú zachované v plnom rozsahu. Vzhľadom na to, že jestvujúce objekty terminálu nespĺňajú v súčasnosti požiadavky na nárast počtu cestujúcich, je nevyhnutná jeho rekonštrukcia s dostavbou novej časti terminálu.
Podľa materiálu ministerstva dopravy prvá etapa výstavby terminálu by mala byť odovzdaná do užívania v roku 2012, pričom dostavba terminálu má byť ukončená v roku 2010 a následná rekonštrukcia by mala trvať ďalšie dva roky. Nový terminál by mal do roku 2014 pokrývať prevádzkové potreby spôsobom a v kvalite zodpovedajúcej terajšiemu európskemu štandardu. Odhadované náklady na stavbu pozemných objektov a komunikácií dosahujú spolu vyše 7,070 mld. Sk, na zabezpečenie letiskových technológií 2,256 mld. Sk a na inžiniersko-projektovú činnosť zvyšných 180,3 mil. Sk.
Ministerstvo dopravy predpokladá štyri možnosti financovania rozvoja osobného terminálu - z verejných zdrojov, príp. kombináciou vlastných zdrojov letiska a verejných zdrojov, vstupom menšinového investora formou založenia spoločného podniku, navýšením základného imania alebo inými formami a napokon na základe koncesie. Žiadna z týchto možností nepočíta s privatizáciou letiska.
V prípade koncesie by išlo o jej vydanie na 20 až 25 rokov, počas ktorých by si koncesionár uplatňoval svoju obchodnú a prevádzkovú politiku, tá by však nemusela byť vždy totožná s poskytovateľom koncesie. Po uplynutí doby koncesie by sa celá investícia stala súčasťou majetku letiska. V súčasnosti je už spracovaná prípravná a projektová dokumentácia rozvoja terminálu, na základe ktorej bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby.
Po rekonštrukcii a dostavbe terminálu má ročná kapacita dosahovať okolo 4 mil. až 4,5 mil. vybavených cestujúcich, čo zodpovedá zhruba 1 200 až 1 500 pasažierom v hodinovej špičke. Kapacita pohybov lietadiel má byť na úrovni 60 tis. vzletov a pristátí ročne. Zóna obchodného vybavenia by mala pozostávať zo 40 pultov na prízemí. Na prvom poschodí majú byť odletové priestory k lietadlám, z toho deväť gateov pre pasažierov schengenskej zóny a päť pre ostatných cestujúcich.