Informovala o tom dnes Európska komisia (EK) v hodnotení praktických príprav budúceho rozširovania eurozóny.
Dokument konštatuje, že päť týždňov pred zavedením spoločnej európskej meny na oboch ostrovoch sa dosiahol značný pokrok v prípravách a oba štáty sa javia ako pripravené, a to vrátane dodávok eurobankoviek a euromincí.
Malta a Cyprus sa tak stanú 14. a 15. krajinou eurozóny a po Slovinsku v poradí 2. a 3. spomedzi nových členských štátov Európskej únie. Ich žiadosť o zavedenie eura odsúhlasili v máji EK a Európska centrálna banka (ECB), ktoré v hodnotiacich správach konštatovali, že Malta a Cyprus spĺňajú požadované maastrichtské kritériá. Zavedenie spoločnej európskej meny v oboch krajinách schválil následne aj Európsky parlament a definitívne mu dali zelenú ministri financií členských štátov únie (ECOFIN) na svojom júlovom zasadnutí, keď sa zároveň stanovil výmenný kurz na 0,4293 maltskej líry za euro a 0,585274 cyperskej libry za euro.
Po Slovinsku, Malte a Cypre chce do eurozóny 1. januára 2009 vstúpiť Slovensko. Dokument komisie pripomína, že sa tak má stať formou tzv. veľkého tresku s duálnou cirkuláciou oboch mien trvajúcou 16 dní.
Vzhľadom na stanovený termín správa odporúča Slovensku, aby zintenzívnilo prípravy na implementáciu národnej komunikačnej stratégie poukazujúc na to, že absencia aktívnej komunikačnej kampane sa prejavuje vo viacerých oblastiach. Podľa septembrových výsledkov prieskumu verejnej mienky Eurobarometer len 47 % respondentov uviedlo, že sa cítia dosť dobre alebo veľmi dobre informovaní o zavedení spoločnej európskej meny.
Informačná kampaň musí venovať tiež veľkú pozornosť obavám Slovákov zo zvyšovania cien, pretože podiel slovenských občanov, ktorí sa boja, že s eurom prídu aj vyššie ceny je znepokojujúci, keď dosahuje 83 %.
Správa poukazuje na to, že Štatistický úrad SR a NBS majú v úmysle monitorovať vývoj cien v spolupráci s asociáciami spotrebiteľov, keď chcú sledovať ceny najčastejšie kupovaného tovaru. Spotrebitelia budú pravidelne informovaní o výsledkoch porovnávania. EK odporúča, aby sa toto opatrenie stalo súčasťou celkovej stratégie s cieľom posilniť dôveru spotrebiteľov.
Pre prijatie eura musí krajina dosiahnuť vysoký stupeň udržateľnej konvergencie pokiaľ ide o cenovú stabilitu, stav verejných financií, stabilitu výmenných kurzov a dlhodobé úrokové sadzby a takisto musí zaistiť zosúladenie národných právnych predpisov s európskou legislatívou a so štatútom Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky.