Globalizácia zvýšila frekvenciu a rozsah kríz

Londýn 24. novembra (TASR) - Súčasné ekonomické otrasy súvisia s narušením rovnováhy, ku ktorej došlo na svetových úverových trhoch.

Finančný systém zaplavili obavy z nerealizovateľnosti tzv. druhotriednych hypoték a centrálne banky napumpovali miliardy dolárov do úverového systému, aby zaistili jeho funkčnosť.

Čo sa však udialo počas predchádzajúcich kríz a aké z nich plynú ponaučenia?

KRÍZY OVEREND & GUERNEY 1866; BARINGS, 1890: Zlyhanie dôležitej londýnskej banky v roku 1866 viedlo k zásadnej zmene úlohy centrálnej banky pri riešení finančných kríz.

Overend & Guerney bola úverová banka, ktorá poskytovala peniaze pre komerčné a obchodné banky v Londýne svetovom finančnom centre. Keď banka ohlásila v máji 1866 bankrot, mnoho menších bánk sa nemohlo dostať k peňažným prostriedkom a tiež skrachovali napriek tomu, že inak boli solventné.

Po tejto bolestnej skúsenosti sa reformátori, akým bol Walter Bagehot, prihovárali za to, aby Bank of England prevzala na seba novú úlohu "poskytovateľa úverov poslednej inštancie" a aby sa touto jej funkciou počas kríz zabezpečoval dostatok likvidity vo finančnom systéme krajiny. Tým sa malo zabrániť dominoefektu, aby kolaps jednej kľúčovej banky neviedol k pádu ostatných.

Nová doktrína sa uplatnila pri kríze banky Barings v roku 1890. Vtedy sa straty tejto poprednej britskej banky, ktoré vznikli v jej investíciách v Argentíne, pokryli zo zdrojov Bank of England. Úspešne sa tým predišlo dominoefektu v britskom bankovom systéme.

Výsledkom tajných rokovaní centrálnej banky a londýnskych finančníkov bolo zriadenie záchranného fondu v objeme 18 miliónov GBP v novembri 1890. Fond bol vytvorený skôr, ako sa verejnosť dozvedela o stratách Barings.

Bankári tiež vytvorili výbor, ktorý mal za úlohu prerokovať s argentínskou stranou nesplatené dlhy. Juhoamerickú krajinu však zachvátila banková kríza a Argentína nedostala nasledujúcich desať rokov žiadnu pôžičku zo zahraničia.

VEĽKÝ KRACH V ROKU 1929:

Krach na Wall Street v roku 1929, Čierny štvrtok, bol udalosťou, ktorá nasmerovala americkú a aj svetovú ekonomiku do strmého pádu a prispela k veľkej hospodárskej kríze 30. rokov.

Po prudkom špekulatívnom raste cien akcií na sklonku 20-tych rokov sa ich hodnota v priebehu jediného dňa, štvrtka 24. októbra, prepadla o 13 %. Akciová bublina sa nafúkla najmä vďaka rastu nových odvetví, automobilového priemysel či výroby rádií.

Napriek úsiliu kontrolných úradov stabilizovať akciový trh sa cenné papiere znehodnotili nasledujúci utorok, 29. októbra, o ďalších 11 %.

Do chvíle, kým sa trh v roku 1932zastavil na dne, sa hodnota akcií znížila o 90 %. Trvalo 25 rokov, kým akciový index popredných amerických spoločností Dow Jones Industrial Average dosiahol svoju hodnotu z roku 1929.

Dopad krachu na newyorskej burze bol zdrvujúci. Akcie vlastnilo množstvo ľudí, a tak mnohým spotrebiteľom pochádzajúcim zo strednej vrstvy vznikli škody. Spotrebitelia bez prostriedkov obmedzili nákupy predmetov dlhodobej spotreby, ako sú autá a domy. Firmy zas odložili realizáciu investícií a zatvárali závody.

Do roku 1932 sa objem americkej ekonomiky zmenšil o 50 % a tretina práceschopného obyvateľstva bola nezamestnaná. Začal sa rúcať aj celý americký finančný systém. V marci 1933 došlo k pozastaveniu činnosti bankového systému krajiny. Čakalo sa dokiaľ nový prezident Franklin Roosevelt neprevezme úrad a kým nezačne realizovať reformný ekonomický program New Deal.

Mnoho ekonómov, tak pravicových, ako aj ľavicových kritizovalo kroky úradov ako nedostatočné. Americká centrálna banka zvýšila úrokové sadzby, aby chránila hodnotu dolára a zachovala zlatý štandard. Vláda USA zvýšila clá a dosiahla prebytok štátneho rozpočtu.

Opatrenia programu New Deal zmiernili najhoršie dôsledky hospodárskej depresie. Americká ekonomika sa však z krachu úplne zotavila až počas 2. svetovej vojne. Až masívne výdavky na zbrojenie zlikvidovali nezamestnanosť a podporili rast.

New Deal zaviedol rozsiahlu reguláciu finančných trhov a bankového systému. Bola vytvorená Komisia pre cenné papiere a burzy (SEC) a Federal Deposit Insurance Corporation (FDIC) Glass-Steagallovým zákonom došlo k rozdeleniu bánk na investičné a komerčné. ŠKANDÁL US SAVINGS & LOANS, 1985: US Savings and Loans (S&L - inštitúcie pre úspory a pôžičky) boli miestne banky, ktoré poskytovali domácnostiam pôžičky a prijímali vklady od retailových investorov.

Na základe deregulácie v 80. rokoch 20. storočia sa mohli angažovať v omnoho komplexnejších, často nerozumných finančných transakciách, čím sa dostávali do konkurencie s veľkými komerčnými bankami.

Do roku 1985 veľa týchto inštitúcií zbankrotovalo. Americká vláda prevzala záruku za mnoho individuálnych účtov v S&L, a preto mala obrovské finančné záväzky, keď došlo k ich bankrotom. Washington vytvoril Resolution Trust Company, spoločnosť, ktorá prevzala a predala všetky aktíva S&L, ktoré mohla. Náklady na urovnanie krízy dosiahli 150 miliárd USD.

Kríza zrejme posilnila väčšie banky, tým, že odstránila ich slabších rivalov a vytvorila základ pre vlnu fúzií a konsolidácie v retailovom sektore bankovníctva v 90. rokoch. KRÍZA V ROKU 1987:

Americké akciové trhy utrpeli doteraz najväčší jednodňový pokles v povojnovej ére 19.októbra 1987. Akciový index Dow Jones Industrial Average sa vtedy prepadol o 22 % a trhy v Európe a Japonsku ho nasledovali.

K prepadu na burze viedlo všeobecné presvedčenie, že akciovým trhom dominuje obchodovanie na základe dôverných, verejne nedostupných informácií, tzv. insider trading, a prevzatia firiem sa uskutočňujú s pomocou požičaných peňazí. Rast amerického hospodárstva sa v tom čase navyše spomaľoval. K tomu všetkému sa pripojili aj obavy o dolár, ktorého hodnota na medzinárodných trhoch klesala. Strach o dolár znásobilo rozhodnutie Nemecka zvýšiť kľúčovú úrokovú sadzbu, čím posilnilo hodnotu marky.

Novozavedený elektronický obchodný systém viedol k zosilneniu poklesov na akciovom trhu, pretože požiadavky na predaj sa vykonávali automaticky. Potenciálna hrozba krachu veľkých bánk viedla americkú centrálnu banku - Federálny rezervný systém (Fed) a centrálne banky ostatných štátov k prudkému zníženiu úrokových sadzieb. Uplatnili sa aj tzv. vypínače na limitovanie programovaného obchodovania. Tento nástroj umožnil úradom nakrátko pozastaviť všetky obchody s akciami.

Zdalo sa, že priamy ekonomický dopad krachu na burze bol malý a akciové trhy sa rýchlo zotavili. Nižšie úrokové sadzby, osobitne vo Veľkej Británii, ale mohli v rokoch 1988-89 prispieť k vzniku bubliny na trhu s nehnuteľnosťami. Znížené úrokové sadzby mohli rovnako zapríčiniť, že sa libra dostala pod tlak, čo zas v roku 1992 viedlo k devalvácii britskej meny.

Krach ukázal ako úzko sú previazané globálne akciové trhy a zmeny v hospodárskej politike v jednej krajine môžu potenciálne ovplyvniť trhy po celom svete. USA a Británia sprísnili zákony v oblasti insider trading, zneužívania informácií, ktoré nepoznajú ostatní investori.

LONG-TERM CAPITAL MANAGEMENT, 1998:

Ku kolaps súkromného investičného fondu Long-Term Capital Management (LTCM) došlo v poslednej etape svetovej finančnej krízy, ktorá sa začala v Ázii v roku 1997 a v nasledujúcom roku sa rozšírila do Ruska a Brazílie.

LTCM bol investičný fond na obchodovanie s obligáciami. Založili ho laureáti Nobelovej ceny za ekonómiu Myron Scholes a Robert Merton. Obaja profesori ekonómie vychádzali z predpokladu, že sa z dlhodobého hľadiska úrokové sadzby rôznych štátnych obligácií budú zbiehať. Investičný fond zarábal na malých rozdieloch v sadzbách. Keď však Rusko vyhlásilo v auguste 1998 bankrot, investori opustili ostatné vládne cenné papiere a zakotvili v bezpečnom prístave, ktorý pre nich predstavovali americké štátne obligácie. Rozdiely medzi úrokovými sadzbami obligácií prudko vzrástli.

Fondu LTCM, ktorý si požičal množstvo peňazí od iných spoločností, hrozila miliardová strata. Nato, aby tomu predišiel, by musel predať americké obligácie, čím by uvrhol úverový trh do chaosu a vynútil by si rast úrokových sadzieb.

Fed dospel k názoru, že firmu je potrebné zachrániť. Ceduľová banka preto zvolala na stretnutie predstaviteľov popredných bánk, z ktorých mnohé investovali do LTCM, a presvedčila ich, aby spoločne poskytli 3,65 miliardy USD na záchranu fondu pred okamžitým kolapsom.

Americká ceduľová banka v októbri 1998 prikročila k núdzovému zníženiu úrokových sadzieb. Krátko nato sa na trh znova obnovila stabilita. LTCM bol zlikvidovaný v roku 2000. DOT.COM KRÍZA, 2000:

Na sklonku 90-tych rokov došlo k oklamaniu akciových trhov rastom internetových spoločností, ako Amazon a AOL, ktoré, ako sa zdalo, budú začiatkom novej hospodárskej éry.

Hodnota akcií týchto firiem prudko vzrástla po ich kótovaní na burze Nasdaq, a to aj napriek skutočnosti, že iba pár z nich v skutočnosti dosiahlo zisk.

Boom vyvrcholil, keď spoločnosť AOL, poskytujúca internetové služby, kúpila v januári 2000 tradičnú mediálnu firmu Time Warner za takmer 200 miliárd USD.

Bublina praskla v marci 2000 a hodnota indexu Nasdaq klesla do októbra 2002 o 78 %.

Prudký pokles mal širší dopad, znížili sa podnikateľské investície a rast amerického hospodárstva sa v nasledujúcom roku (2001) spomalil. Celý proces skomplikovali 11. septembra teroristické útoky v USA, čo vyústilo do dočasného uzatvorenia finančných trhov.

Fed postupne znižoval počas roka 2001 úrokové sadzby zo 6,25 % na 1 %, aby stimuloval ekonomický rast. KRÍZA AMERICKÝCH HYPOTEKÁRNYCH ÚSTAVOV, 2007:

Naplno prepukla v auguste. Zatiaľ nikto nevie povedať, koľko času musí prejsť, aby sme sa z nej dostali; ani koľko bude stáť. Niektorí ekonómovia sa pokúšajú vypátrať jej príčiny a urobiť prvé závery pre prax. Zdá sa, že príčiny krízy sú jasné. Nezodpovedná činnosť hypotekárnych ústavov, ktoré požičiavali veľké sumy osobám s nedostatočnými príjmami, ktoré svoje záväzky po zmene úrokovej sadzby nedokázali plniť. Horšie je, že sa obligácie ústavov v amerických bankách miešali s akciami iných spoločností a banky ich po vysokom ocenení ratingovými spoločnosťami predávali investorom do celého sveta. Bonita balíkov nezodpovedala oceneniu a teraz na to doplácajú americké banky a ich klienti.

POUČENIA:

Medzi hlavné ponaučenia z predchádzajúcich veľkých kolapsov finančných trhov patrí: - Globalizácia zvýšila frekvenciu a rozsah finančných kríz, avšak nie nevyhnutne aj ich ostrosť. - Z hľadiska obmedzenia rozsahu finančných kríz je skorší zákrok centrálnych bánk efektívnejší ako neskoršie nápravné opatrenia. - Je ťažké na začiatku prognózovať, či bude mať finančná kríza ďalekosiahlejšie ekonomické dôsledky.

- Regulačné orgány často nedokážu držať krok s tempom inovácií vo finančnom sektore, ktoré môžu vyvolať krízu.

Informovala o tom britská rozhlasová a televízna spoločnosť BBC na svojej internetovej stránke.

20 jns

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  5. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  6. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  7. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  8. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  9. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  10. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  1. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  2. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  3. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  4. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  5. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  6. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  7. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  8. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  9. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  10. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  1. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 941
  2. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 110
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 239
  4. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 6 131
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 5 380
  6. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 985
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 328
  8. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 3 986
  9. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 3 547
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 427

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

O zaistení pozemkov U. S. Steelu vedeli skôr, než súd rozhodol

Majetok jedného z najväčších podnikov v krajine súd zaistil bez toho, aby to poriadne vysvetlil.

TECH

Postavili umelú maternicu, ktorá vynosila jahňa

Zariadenie môže o niekoľko rokov zachrániť predčasne narodené deti. Dýchali by v ňom pomocou tekutiny.

DOMOV

Fico prijal bieloruského premiéra, ani v minulosti nemal problém

Bielorusko neakceptujem, hovorí poslanec Peter Osuský.

Neprehliadnite tiež

O zaistení pozemkov U. S. Steelu vedeli skôr, než súd rozhodol

Majetok jedného z najväčších podnikov v krajine súd zaistil bez toho, aby to poriadne vysvetlil.

Štátni plynári majú nového riaditeľa, stal sa ním bývalý šéf tajných

Generálnym riaditeľom Slovenského plynárenského priemyslu ostáva Štefan Šabík.

Pozrite sa, ako Kažimír ustupuje od svojich sľubov

Vláda len pred pár mesiacmi sľubovala, že bude menej míňať, aby sme žili v hojnosti. Od prebytkového rozpočtu už ustúpila

Alza, Strabag či Poštová banka priznali, prečo do inzerátov nepíšu platy

Ako by ste sa cítili, ak by váš sused vedel, koľko zarábate? Aj takto argumentujú firmy, prečo do inzerátov nedávajú platy.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop