BRATISLAVA 21. novembra (SITA) - Podmienky podnikania na Slovensku sú priaznivé, o konkurentov v súťaži o investície však nie je núdza. Výhoda lacnej pracovnej sily na Slovensku sa postupne znižuje, pričom ju bude nutné nahradiť reformami v iných oblastiach, ako je napríklad flexibilný pracovný trh, súdnictvo, školstvo, infraštruktúra či daňovo-odvodové zaťaženie. Uviedol to Juraj Barta, hlavný ekonóm Slovenskej sporiteľne (SLSP) na štvrtkovom seminári "Podnikateľská sféra a prechod na euro", ktorý organizovala SLSP. K novým konkurentom pri investíciách zaradil J. Barta krajiny ako sú Bulharsko, Rumunsko, ale aj štáty mimo EÚ, napríklad Ukrajinu, Turecko, balkánske a ázijské krajiny. "Nízke náklady práce sú pre Slovensko výhodou, avšak čoraz menšou v porovnaní s minulosťou, " dodal J. Barta. Výhodu lacnej pracovnej sily zmenšuje posilňovanie koruny a rast miezd, ako aj nedostatok vhodných pracovníkov v niektorých sektoroch.
Tento rok by mal ekonomický rast na Slovensku podľa J. Barta dosiahnuť vrchol, pričom rast hrubého domáceho produktu (HDP) pozitívne ovplyvnil predovšetkým export a rast spotreby domácnosti. Ako ďalej uviedol, podľa prognóz by mal silný ekonomický rast na Slovensku pokračovať aj do roku 2010 na úrovni viac ako 5 %. Ekonomický rast by malo podporiť aj prijatie eura, a to predovšetkým nižšími transakčnými nákladmi, vyšším prílevom priamych zahraničných investícii a zlepšením obchodnej výmeny. Podľa slov J. Bartu je pravdepodobnejšie že Slovensko zavedie euro 1. januára 2009, ako to, že by sa jeho zavedenie oddialilo. Ako ďalej informoval, plnenie nominálnych kritérií pre zavedenie eura vyzerá bezproblémovo, pričom uviedol, že by SR mala nakoniec splniť aj kritérium fiškálneho deficitu. "Nevidím dôvod nedôverovať Ministerstvu financií SR, je to kritérium, ktoré má v rukách vláda a musel by byť vážny dôvod, aby nebolo splnené. Vláda má dostatok nástrojov, aby tento limit splnila, " konštatoval J. Barta.
Hlavný ekonóm SLSP vidí riziko pri posudzovaní vstupu SR do eurozóny v interpretácii niektorých požiadaviek, ako je udržateľnosť inflácie a pohyb kurzu koruny. "Prípadný odklad eura na Slovensku by asi znamenal vstup do eurozóny až v rokoch 2012 resp. 2013," dodal Barta. V súvislosti s posilňovaním koruny uviedol, že koruna v posledných rokoch pomerne rýchlo posilňovala, pričom rast produktivity dáva priestor na jej ďalšie posilnenie. Konverzný kurz, ktorý bude stanovený v budúcom roku, odhaduje niekde na úrovni 32,50 resp. 32,70 SKK/EUR. Podľa J. Bartu po vstupe do eurozóny spolu s rastom ekonomiky stúpnu aj ceny. Úrokové sadzby dané Európskou centrálnou bankou (ECB) a fixný kurz spôsobia, že cykly ekonomiky nebude možné korigovať menovou politikou. Cenová konvergencia prebehne len cez infláciu a reálne úrokové sadzby budú pôsobiť uvoľnene, čoho výsledkom bude vyššia inflácia na Slovensku ako v eurozóne, podľa ktorej sa sadzby nastavujú. "Dá sa očakávať, že inflácia u nás bude o niečo vyššia, ako je teraz," dodal. Dôsledkom vyššej inflácie bude podľa neho aj rýchlejší rast miezd. Zrýchlenie inflácie po prijatí eura sa pretaví do rýchlejšieho rastu mzdových nákladov a firmy sa tak ani po zafixovaní kurzu nevyhnú tlaku na zvyšovanie efektivity. Pre Slovensko prinesie spoločná euro mena aj dlhodobo nižšie úrokové sadzby. Po vstupe do eurozóny totiž preberie SR úrokové sadzby ECB, ktoré sú nastavené na nižšiu (európsku) infláciu a nižší ekonomický rast.
Kúpna sila domácnosti bude podľa hlavného ekonóma SLSP aj naďalej stúpať hlavne vďaka mzdám a rastu zamestnanosti, pričom spotrebu môže podporiť aj rastúca dostupnosť úverov. Štruktúra nezamestnaných na Slovensku je podľa neho riziková. Problém vidí predovšetkým v počte ľudí, ktorí sú bez práce viac ako dva roky, aj keď nedávno začal klesať. Podiel dlhodobo nezamestnaných tvorí asi 7 % pracovnej sily, čo je podľa J. Bartu dvakrát viac ako kdekoľvek inde v EÚ. Pričom ako ďalej uviedol, Slovensko môže mať v budúcnosti problém s kvalifikovanou pracovnou silou.
