"Prednedávnom som stál na rečníckom pódiu s predstaviteľom jednej veľkej nemeckej banky, ktorý ubezpečoval prítomných v sále, že sa úverová kríza na budúcu jar skončí." Uviedol finančný analytik denníka Financial Times Deutschland Wolfgang Münchau a pokračoval: "Rozumiem síce tomu, prečo veľké banky nechcú znepokojovať klientov, avšak musíme sa mať na pozore, aby sme nebagatelizovali úverovú krízu. Tá sa totiž v žiadnom prípade neskončí na jar 2008, ba ani 2009." Odstúpením šéfov Merrill Lynch a Citigroup a predovšetkým novými odpismi v miliardových výškach v Citigroup vstúpila kríza do druhej veľkej fázy, pričom pred sebou máme ešte mnoho jej častí. Teraz by malo byť už aj tomu najväčšiemu optimistovi jasné, že nejde o americkú hypotekárnu krízu, ale o krízu celého úverového trhu.
Medzičasom sa začali ohlasovať už aj úzko špecializovaní poisťovatelia trpké straty. Tie sú mimoriadne stabilné finančné podniky, ktoré sú zamerané na poisťovanie štátnych obligácií. Ako sa dalo očakávať, kríza sa šíri z trhu dostatočne nezabezpečených úverov do ďalších oblastí úverového trhu, na štandardné hypotéky a ďalšie spotrebiteľské úvery.
Je len otázkou času, kým bude postihnutý aj trh s credit default swaps (CDS). V tomto prípade ide o obrovský trh, ktorý poisťuje platobnú neschopnosť všetkého druhu. Poistenec platí pravidelnú sumu za poistenie. V prípade poistnej udalosti dostane od poskytovateľa poistenia dohodnuté plnenie. Ďalším finančným nástrojom je credit linked notes (CLN). Podobajú sa na CDS s tým rozdielom, že poisťovateľ realizuje plnenie hneď na začiatku poistenia a svoje peniaze dostane nazad iba v prípade, že poistná udalosť nenastane. Iným finančným nástrojom sú total return swaps (TRS), pri ktorých postupuje vlastník štátnej obligácie celé riziko, ako aj celý výnos, vrátane zvýšenia hodnoty, na tretiu stranám, ktorá mu ako protihodnotu ponúkla pevne stanovenú alebo variabilnú úrokovú sadzbu.
Žiadny z týchto produktov neexistuje izolovane a sú navzájom poprepájané prostredníctvom ešte zložitejších produktov. Príkladom toho sú tzv. syntetické dlhopisy, t.j. poisťovací systém založený na jednom alebo viacerých CDS, CLN a TRS.
Rozsah úverového trhu je enormný. Za posledné tri roky štvornásobne narástol. Dlhý v súčasnosti sú mnohonásobkom hrubého domáceho produktu Nemecka. Finančná bublina, ktorá sa vytvorila, je pravdepodobne najväčšia v dejinách.
Problém nespočíva len v tom, že došlo k strate dôvery zo strany investorov, ale aj v tom, že viac nefungujú základné trhové mechanizmy. Väčšina zo spomínaných produktov sa neobchoduje na burze. Ich cena sa stanovuje matematickými modelmi.
Tieto vzorce sú zostavené tak, že systematicky podceňujú riziko. To isté platí aj pre tzv. rizikový softvér, o ktorom si banky myslia, že im pomáha presne určovať riziko. Modely sú z väčšej časti založené na predpoklade, že riziká sa podriaďujú normálnemu matematickému rozdeleniu podľa Gaussovej krivky. Spomínaný predpoklad sa prijal len preto, pretože bežné rozdelenie je praktickejšie. Cena cenných papierov však nepodlieha takémuto zadeleniu. V ich prípade dochádza k extrémnym situáciám častejšie a koncentrovanejšie. Predovšetkým sa často objavujú v čase iných krajných situácií, ktoré sa absolútne nezohľadňujú. V súčasnosti je to napríklad absencia likvidity peňažného trhu.
Ďalším problémom bolo často nekritické uplatňovanie moderných zázračných štatistických nástrojov, ako Copulas, ktoré majú rovnako v niektorých prípadoch už spomínaný problém súvisiaci s rozdelením podľa Gaussovej krivky a v nesprávnych rukách dokážu napáchať mimoriadne veľké škody.
Pevné presvedčenie, že riziká máme pevne pod kontrolou, bolo jedným z dôvodov rýchleho rastu úverového trhu. Bez tejto predpokladanej poistky sme opäť tam, kde sme boli v 90. rokoch. Potrebné sú lepšie modely na výpočet rizika a ich vývoj bude najdôležitejšou úlohou finančnej matematiky v nadchádzajúcich rokoch.
Kríza tohto trhu je fundamentálna. Nedošlo tu vytvoreniu klasickej bubliny ako na akciovom trhu. Tam síce príležitostne dochádza ku krízam, no potom všetko beží ako predtým. Ako príklad poslúži rok 1987, vtedy bola kríza prekonaná po týždni. Kríza úverového trhu potrvá ešte roky, pretože tak dlho bude treba nato, aby sa zo systému odliali miliardy dolárov a eúr a banky odpísali svoje nedobytné investície.
Dopady, ktoré bude mať kríza na finančný trh a svetové hospodárstvo, sa dajú len ťažko odhadnúť. Ekonomiky, ktoré sú veľmi závislé od úverov, ako napríklad USA a Británia, budú mať problémy. Nemecko možno nebude mať až také ťažkosti, pričom najväčšiu európsku ekonomiku určite negatívne ovplyvní vysoký kurz eura a spomalenie rastu svetového hospodárstva.
"Jednu prognózu si ale určite môžem dovoliť," napísal Münchau "a to bez akéhokoľvek rizika. Kríza úverového trhu do jari neustane".
Informoval o tom denník Financial Times Deutschland.