Bratislava 6. novembra (TASR) - Strednodobým cieľom každej vlády musí byť vyrovnaný rozpočet. K tomuto cieľu smeruje aj Slovensko, ale podľa guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Ivana Šramka by znižovanie verejného deficitu mohlo byť rýchlejšie, ako plánuje súčasná vláda.
"Podľa nášho názoru by sa to dalo urýchliť. Pokiaľ sa hovorí o roku 2011, podľa nášho názoru by vyrovnaný rozpočet mohol byť pri takejto kondícii ekonomiky dosiahnutý skôr," vyhlásil Šramko na dnešnej konferencii ekonomického týždenníka TREND TOP manažment 2007. Slovenská ekonomika v súčasnosti dosahuje rekordné, takmer 9-% hodnoty rastu hrubého domáceho produktu (HDP), ktoré sú jedny z najvyšších v Európe. Aj v nasledujúcich rokoch NBS očakáva stabilný vysoký rast okolo 7 % ročne.
Podľa guvernéra centrálnej banky je veľmi dôležité, aby vláda permanentne zlepšovala podnikateľské prostredie. Inak sa v plnej miere neprejavia ani prínosy z plánovaného zavedenia eura v SR. "Každý zákon, ktorý to hocijakým spôsobom zhorší, nie je pozitívny," upozornil Šramko. K aktuálnym parlamentom schváleným zákonom, ktoré sa týkajú napr. zmien v zdravotníctve alebo dôchodkovom systéme a vyvolávajú celospoločenskú diskusiu, sa však vyjadrovať zatiaľ nechcel. Ich osud totiž ešte nepovažuje za uzavretý.
V prípade, že sa vláda rozhodne o absolútnej priorite rýchlej výstavby diaľnic, projekty verejno-súkromného partnerstva (PPP) sú podľa Šramka vhodným spôsobom ako túto výstavbu realizovať. "PPP je technika, ktorá umožňuje, aby sa zaťaženie verejných financií rozložilo na dlhšiu dobu, ako je samotná realizácia výstavby," konštatoval guvernér NBS.
Zároveň však vysoké náklady na výstavbu diaľnic musia byť kompenzované úsporami v iných oblastiach, upozornil Šramko. "Vychádzame z toho, že ak budú vznikať veľké náklady pre verejné financie na takýto projekt, budú kompenzované zníženými nákladmi v inej oblasti," doplnil guvernér. Aj keď o tom zatiaľ neexistuje žiadny dôkaz, centrálna banka vychádza z vládou schválených predpokladov verejných financií na nasledujúce roky. Tie hovoria, aj keď podľa Šramka len v minimálne nevyhnutnej miere, o pokračovaní znižovania deficitu verejných financií.
Ministerstvo: Konsolidácia rozpočtu je na veľmi dobrej úrovni
Konsolidácia slovenských verejných financií je podľa Ministerstva financií na veľmi dobrej úrovni. "Ministerstvo financií počíta tento rok s deficitom na úrovni 2,5 % HDP, vrátane vplyvu 2. dôchodkového piliera, čo je podľa nás veľmi dobrý výsledok. Konsolidácia bude pritom pokračovať aj v ďalších rokoch," uviedol pre TASR hovorca ministra financií Miroslav Šmál. Reagoval tak na dnešné vyjadrenie guvernéra Národnej banky Slovenska Ivana Šramka, že smerovanie k vyrovnanému rozpočtu na Slovensku by mohlo byť aj rýchlejšie, ako plánuje súčasná vláda.
Tempo znižovania verejného deficitu, upozornil Šmál, je u nás oveľa rýchlejšie ako v iných krajinách. Napríklad okolité krajiny z regiónu V4 majú s konsolidáciou verejných financií veľké problémy. S cieľom vyrovnaného rozpočtu sa podľa Šmála dá súhlasiť, pri jeho zostavovaní je však často potrebné dosiahnuť aj politický kompromis. "Snažíme sa o plnenie maastrichtských kritérií aj paktu stability a rastu a myslíme si, že tento cieľ napĺňame s dostatočnou rezervou," dodal Šmál.
INEKO: Štátny rozpočet zvyšuje šance na prijatie eura
Pravdepodobnosť, že Slovensko prijme euro od roku 2009, sa v októbri zvýšila na 71 % zo septembrových 70 %. Priaznivý vplyv mal vládou schválený návrh štátneho rozpočtu na rok 2008, keďže spĺňa kritériá pre prijatie eura. Rast pravdepodobnosti však stlmili plány na rozsiahlu výstavbu diaľnic prostredníctvom projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP), ktoré vláda presadzuje aj napriek varovnému stanovisku ministerstva financií.
Vyplýva to z výsledkov pravidelného prieskumu, v ktorom INEKO a Klub ekonomických analytikov (KEA) skúma názory ekonomických analytikov na prijatie eura. Na októbrovom kole sa zúčastnilo 19 odborníkov, z nich 17 verí v prijatie eura v stanovenom termíne a dvaja neveria.
Podľa prieskumu by Slovensko malo uzavrieť rok 2007 s deficitom verejných financií 2,8 % HDP, čím by splnilo 3-% maastrichtské kritérium. S rezervou by sa malo splniť aj inflačné kritérium. Otázne ostáva naďalej udržateľné plnenie kritérií.
Konverzný kurz, pri ktorom by sa mohli zamieňať koruny za eurá, odhadli 15 analytici. Z priemeru ich odhadov vyšiel kurz 32,61 SKK/EUR. Odhady sa pohybovali v rozpätí od 32,00 SKK/EUR do 33,30 SKK/EUR.