Brusel 20. októbra (TASR) - Krajiny strednej a východnej Európy (KSVE) musia urýchlene zvýšiť investície do svojich občanov. Inak sa im môže stať, že zlyhajú v globálnej konkurencii o pritiahnutie kapitálu a rast ich bohatstva sa zastaví.
Štúdia, uverejnená Lisabonskou radou (Lisbon Council), vypočítavá index ľudského kapitálu, v ktorom sa berú do úvahy vzdelanie, zamestnanosť, produktivita a demografický výhľad jednotlivých krajín. Dnes zverejnená štúdia sa týka okrem Slovenska aj Poľska, Českej republiky (ČR), Maďarska, Slovinska, Litvy, Lotyšska, Estónska, Rumunska a Bulharska, teda krajín, ktoré vstúpili do Európskej únie (EÚ) medzi rokmi 2004 a 2007, plus Chorvátska a Turecka ako nádejných kandidátov.
V štúdii sa uvádza, že v týchto krajinách sa od začiatku transformácie na trhové ekonomiky zvýšil životný štandard vďaka solídnemu rastu ich ekonomík a prílevu kapitálu. Toto všetko však podľa štúdie nestačí na zaistenie rastu aj v budúcnosti. "Najväčšou pákou na získanie ekonomickej výhody pre tieto krajiny je však zameranie sa na investície do ľudského kapitálu a jeho rozvoj." Štúdia tiež upozorňuje na veľkú konkurenciu zo strany Indie a Číny.
"Problémom je, ako sa vypracovať z ekonomík, ktoré sa pýšia rastom poháňaným zvyšovaním výkonnosti, na ekonomiky, ktorých motorom sú inovácie." Čína a India v súčasnosti, keď sa cieľom stáva čo najrýchlejšie prijatie inovatívnych technológií a postupov, stále naliehavejšie útočia na postavenie Európy. Investície do ľudského kapitálu v uvedených krajinách s výnimkou Turecka sú o to naliehavejšie, že ich pracovná sila by sa mala v dôsledku starnutia populácie zmenšovať rýchlejšie ako v západnej Európe.
Priemerná investícia do výchovy a vzdelávania počas života zamestnanca v západnej Európe predstavuje 240 000 USD, v prepočte 5 693 040 SKK. V Turecku je to iba štvrtina a v Slovinsku, ako najvyspelejšej v tejto oblasti spomedzi uvedených krajín, iba 64 %. "Keďže investície do ľudského kapitálu majú dlhý cyklus návratnosti - 20 až 30 rokov, investície do ľudského kapitálu, ktoré sa vo východnej Európe nerealizovali počas 20. storočia, budú chýbať v najbližších dvoch až troch desaťročiach."
Preto musia tieto krajiny aj vtedy, ak sú ich školské systémy na dobrej úrovni, viac investovať do vzdelávania a tréningu ľudí, ktorí majú 35 a viac rokov. Najlepšie zo štúdie vyšla ČR, Estónsko, Litva a Slovinsko. Tieto krajiny majú podľa štúdie reálnu šancu dobehnúť životnú úroveň západnej Európy v priebehu najbližších 20 rokov. Naopak, najhoršie na tom sú Chorvátsko, Poľsko a Bulharsko. Tieto krajiny riskujú, že ak nezmenia svoj prístup k vzdelávaniu a investíciám do ľudského kapitálu, zostanú relatívne chudobné v porovnaní zo zvyškom Európy.
Informovala o tom agentúra Reuters.