Londýn 4. októbra (TASR) - Zlaté obdobie svetovej ekonomiky sa končí, povedal v rozhovore pre BBC Alan Greenspan, jedna z najvplyvnejších osobností hospodárstva planéty.
Alan Greenspan, do januára minulého roku predseda americkej centrálnej banky, Fed, prešiel tento rok pozoruhodným vývojom. Na jeho začiatku šokoval finančné a burzové trhy prognózou, že pravdepodobnosť vzniku hospodárskej krízy v USA do nasledujúceho Silvestra je jedna ku trom. Neskôr prilial olej do ohňa, keď jej pravdepodobnosť zvýšil na takmer jedna k jednej. Optimizmus však prejavil v tom, že je o nejaké percento viac isté, že kríza nebude, ako bude.
Minulý týždeň v rozhovore pre Radio 4 britskej rozhlasovej a televíznej spoločnosti BBC uviedol, že sa éra nízkej inflácie vo svete končí. Jeho ďalšie interview tejto spoločnosti prinieslo pokračovanie rastu jeho pesimizmu. Uviedol v ňom, že "zlaté obdobie svetovej ekonomiky sa končí".
Pokiaľ ide o samotnú Britániu, povedal, že sa krajina nemôže vyhnúť globálnemu ekonomickému tlaku. Centrálni bankári, vrátane britského Mervyna Kinga, pri riadení ekonomiky vo vratkých časoch čelia oveľa väčším výzvam.
Greenspan sa domnieva, že výhľad svetovej ekonomiky v najbližších rokoch je veľmi neistý. Najpravdepodobnejším vývojom v prípade realizácie pesimistického variantu vývoja v USA je, že kríza, v prípade, ak ľudia pocítia pokles životnej úrovne a začnú míňať menej peňazí, povedie k ďalšiemu poklesu cien nehnuteľností (rodinných domov).
Greenspan sa domnieva, že v perspektíve treba kalkulovať s vyššími úrokovými sadzbami a silnejšími tlakmi na rast verejných výdavkov. K oživeniu rastu inflácie dôjde v dôsledku zvýšenia cien surovín, čo "povedie k menej bohatej budúcnosti nás všetkých".
V 90. rokoch bol Greenspan jedným z advokátov koncepcie "novej ekonomiky". Spočívala na viere, že využívanie novej technológie, napríklad počítačov, povedie k rastu produktivity práce. Jej vzostup zase podporí hospodársky rast, ktorý nebude sprevádzať zvýšenie cien spotrebiteľských cien.
Výsledkom Greenspanových kalkulácií bola úroková politika Fedu. Fed držal úroky na nízkej úrovni, čo viedlo k prudkému rastu akciového trhu.
Nízka inflácia a nízke úroky sú teraz podľa neho výsledkom dvoch faktorov: Vzostup Číny ako zdroja lacných tovarov. Tie prispievajú k poklesu inflácie v USA a v Európe. A globálny prebytok úspor v Ázii udržuje úrokové miery na nízkej úrovni.
Tieto faktory však budú mať na svetovú ekonomiku len dočasný vplyv. Poukázal na to, že ceny čínskych tovarov už začínajú rásť.
Greenspan tvrdí, že globalizácia je oveľa dvojsečnejšou zbraňou, než sa pôvodne myslelo. Vedie k rastu nerovnováhy v príjmoch a životnej úrovne a k rastúcim protekcionistickým tlakom, ako aj k oveľa účinnejšiemu rozdeleniu zdrojov.
V roku 1996 Greenspan varoval, že akciový trh rastie v dôsledku "iracionálnych motívov", ale jeho vzostup sa ani po tomto varovaní nezastavil. Keď o štyri roky neskôr akciový trh prudko poklesol, začal sa rozkvet trhu s nehnuteľnosťami nielen v USA, ale aj v Británii.
Prudký rast bublín "novej ekonomiky a nehnuteľností" bol vedľajším produktom úspešného úsilia centrálnych bankárov udržať nízke úrokové sadzby.
Hoci Fed zvyšoval krátkodobé úroky od roku 2004, trh s peniazmi požičiavanými na viac rokov neodpovedal na zmeny okamžite a rovnako, lebo globálny tlak na ich zníženie bol veľmi silný.
Teraz, keď sa zdá, že bublina praskla, je málo bankárov, ktorí dokážu čeliť jej dôsledkom, lebo súčasný vývoj súvisí s ľudskou psychikou.
Tvrdí, že nezvratným faktom je, že ceny nehnuteľností budú klesať, alebo sa budú stabilizovať, keď globálne úrokové sadzby budú ďalej rásť. Greenspan sa obáva možnej silnej korekcii trhu.
Mimochodom, A. Greenspan, ktorý mal aj prezývku Maestro, je teraz oveľa pokornejší v súvislosti so svojou úlohou pri formovaní svetovej a americkej ekonomiky.
Tvrdí, že finančné paniky a protiprúdy, aké zažívame práve teraz, môžu byť neodvratné, a najlepšie, čo môžu urobiť ľudia s politickou mocou, je čakať, kým sa chaos neskončí.
Pripomína, že v skutočnosti pokusy vlád o ďalšiu reguláciu vývoja vedú k opačnému efektu. V tejto súvislosti spomenul britskú Northern Rock. Intervencia centrálnej banky Bank of England jej mala pomôcť preklenúť obdobie bez dostatku hotovosti, ale vyvolala paniku jej klientov.
Greenspan je hlboko presvedčený o tom, že vlády často robia väčšie škody než úžitok.
Je prekvapujúco kritický voči Bushovej administratíve a hlboko rozčarovaný tým, že zvýšila výdavky a súčasne znížila dane. Rozhodnutia prispeli k rastu deficitu štátneho rozpočtu a k vzostupu inflačných tlakov.
Pravdaže, v roku 2001 to bola práve Greenspanova podpora prezidentovho návrhu na zníženie daní, ktorá sa stala hlavným faktorom jeho schválenia v rozdelenom Kongrese. Svoju podporu návrhu Greenspan teraz ľutuje.
Informovala o tom BBC na svojej internetovej stránke.