ZA PRVÝCH ŠESŤ MESIACOV ROKU 2007 SA DLH V ZDRAVOTNÍCTVE PREHĹBIL O VIAC AKO 500 MIL. SK.

Dlh v zdravotníctve prekročil k polroku 7 miliárd korún

BRATISLAVA 1. októbra (SITA) - Celkový dlh v zdravotníctve predstavoval k 30. júnu tohto roka 7,367 mld. Sk. V tom istom období minulého roka sa pohyboval na úrovni 5,523 mld. Sk. Najväčšiu časť z neho ...

BRATISLAVA 1. októbra (SITA) - Celkový dlh v zdravotníctve predstavoval k 30. júnu tohto roka 7,367 mld. Sk. V tom istom období minulého roka sa pohyboval na úrovni 5,523 mld. Sk. Najväčšiu časť z neho tvoril dlh zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ktorý k polroku predstavoval 5,23 mld. Sk. Ako sa uvádza v informácii o vývoji dlhu v rezorte zdravotníctva, ktorou by sa v stredu mala zaoberať vláda, zdravotnícke zariadenia transformované na akciové spoločnosti si plnia svoje záväzky v lehote splatnosti a ich dlh ku koncu júna bol 21 mil. Sk, čo je medziročné prehĺbenie o 6 mil. Sk.

Za prvých šesť mesiacov roku 2007 sa podľa informácie dlh v rezorte prehĺbil o 546 mil. Sk, čo predstavuje priemerný mesačný rast na úrovni približne 91 mil. Sk. V druhom polroku roku 2006 bol pritom priemerný mesačný rast vyšší ako 200 mil. Sk. Podľa ministerstva sa zadlžovanie zdravotníckych zariadení spomaľuje. "Tento fakt sa prejavuje nielen u delimitovaných zdravotníckych zariadení a zariadení, ktoré sa transformovali na neziskové organizácie, ale aj u zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva," uvádza sa v materiáli. Ako ministerstvo zdravotníctva v materiáli konštatuje, v máji tohto roku dlh oproti predchádzajúcemu mesiacu klesol o približne 60 mil. Sk. Tento stav pripisuje rezort opatreniam, ktoré prijal s cieľom konsolidovať hospodárenie zdravotníckych zariadení. Napriek tomu sa ale dlh zdravotníckych zariadení v jeho pôsobnosti medziročne výrazne prehĺbil, v júni roku 2006 sa pohyboval na úrovni 2,887 mld. Sk, v júni tohto roku už na úrovni 5,23 mld. Sk.

Väčšinu, asi 85 % z celkového dlhu zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva tvorí dlh zdravotníckych zariadení voči súkromnému sektoru, predovšetkým voči dodávateľom liekov, čo tvorí 53 % dlhu štátnych zdravotníckych zariadení. Najzadlženejším zdravotníckym zariadením bola podľa materiálu ministerstva Fakultná nemocnica s poliklinikou v Bratislave, nasledovali ju fakultné nemocnice v Banskej Bystrici a Košiciach. Naopak najlepšie hospodárenie vykazovali Fakultná nemocnica s poliklinikou v Nových Zámkoch, Národný onkologický ústav v Bratislave a Národné rehabilitačné centrum v Kováčovej.

Pri zdravotníckych zariadeniach delimitovaných na obce a VÚC, alebo transformovaných na neziskové organizácie sa dlh sledoval od obdobia delimitácie, respektíve transformácie. Jeho výška k 30. júnu 2007 prekročila 2 mld. Sk. V rovnakom období minulého roku bol dlh o približne 300 mil. Sk vyšší. Sk. Až 85 % dlhu vytvorili zariadenia pod samosprávou VÚC a podobne ako pri zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva aj tu sú najväčšou položkou dlžnej sumy platby dodávateľom liekov.

Dlh zdravotných poisťovní bol k 30. júnu tohto roku 22 mil. Sk. V porovnaní so stavom v predchádzajúcom roku sa znížil o viac ako 250 mil. Sk.



Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 916
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 517
  3. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 479
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 251
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 635
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 583
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 245
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 893
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 666
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 722

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Krajina, ktorá neexistuje, ale funguje. Vitajte v Náhornom Karabachu

Nad arménskou krajinou pri Náhornom Karabachu vedie supermoderná lanovka. A z nej vidíme aj kus histórie.

DOMOV

Kotlebov neúspešný kandidát si našiel cestu do parlamentu

Anton Čulen bude poslaneckým asistentom Natálie Grausovej.

KOMENTÁRE

Môže sa zo Slovenska stať slabý kus stáda pre Putina?

Slovensko neutečie pred nevyhnutnosťou viac investovať do armády.

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

Neprehliadnite tiež

‘Prichadite k nam‘, Slovensko chce lákať ruských turistov

Roadshow je súčasťou marketingového plánu, na ktorom pracujú spolu krajiny V4, teda Slovensko, Maďarsko, Poľsko a Česká republika. Dokopy chcú tento rok minúť 315-tisíc eur.

Británii potrvá niekoľko rokov, kým sa dohodne s Úniou

Rokovania o obchode v rámci Únie sú pomerne zdĺhavé.

Chcete sa presťahovať na západ? Ubytovanie nájdete ťažko

V Trnave nie je v súčasnosti možné nájsť dostatok vhodných zamestnancov v okruhu 50 kilometrov.

Británii hrozí, že bez ľudí z Únie úroda na poliach zhnije

Krajina tak môže stratiť schopnosť dopestovať a vyrobiť vlastné potraviny.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop