Paríž/Washington 27. septembra (TASR) - Členovia Výkonnej rady (VR) Medzinárodného menového fondu (MMF) majú v piatok 28. septembra vo Washingtone voliť nového generálneho riaditeľa MMF.
Pri tejto príležitosti TASR vydáva profil tejto finančnej inštitúcie:
Medzinárodný menový fond (MMF) so sídlom v americkom Washingtone, D. C., je medzinárodnou inštitúciou, plniacou niekoľko cieľom.
Na rozdiel od Svetovej banky MMF neposkytuje pôžičky na financovanie rôznych rozvojových projektov a investícií, ale len dočasne ponúka prostriedky na prekonanie problémov súvisiacich s nerovnováhou v platobnej bilancii. Tieto problémy sú často výsledkom rôznych deformácií v ekonomickom systéme buď štrukturálneho charakteru, alebo chybnej makroekonomickej politiky. Preto sa pomoc poskytuje s cieľom vždy odstrániť príčiny ťažkostí.
Medzi 45 zakladajúcimi krajinami MMF bolo aj Československo. Zakladajúca konferencia sa konala v júli 1944 v Bretton-Woods (New Hampshire, USA), účastníci na nej prijali medzinárodný menový systém po druhej svetovej vojne, ako ho navrhol americký zástupca Harry Dexter White. Oficiálna činnosť MMF sa datuje od 27. decembra 1945.
Úlohou v čase vzniku MMF bolo chrániť stabilitu medzinárodného menového systému, o ktorej sa už nedalo hovoriť v čase veľkej depresie v 30. rokoch 20. storočia. Mala katastrofálne následky na svetové hospodárstvo.
V roku 1976 nadobudol fond nové poslanie vzhľadom na problémy zadlženosti rozvojových krajín a finančné krízy. V januári 1976 členské štáty fondu podpísali Jamaické dohody, ktoré už umožňovali plávanie mien. Pôvodná hlavná úloha MMF, zaručiť stabilitu výmenných kurzov v marži 1 %, zanikla.
Cieľom MMF po roku 1976 prakticky až po súčasnosť je podporovať medzinárodnú menovú spoluprácu, uľahčovať rozmach a vyrovnaný rast medzinárodného obchodu, a tým prispievať k udržiavaniu vysokej miery zamestnanosti a reálnych príjmov, najmä však podporovať krajiny, ktoré sa dostali do finančných ťažkostí.
Ďalšími cieľmi fondu sú, napríklad, podpora stability výmenných kurzov, pomoc pri vytváraní mnohostranného platobného systému pri bežných transakciách medzi členmi, odstraňovanie devízových obmedzení brániacich rozvoju svetového obchodu a podobne.
V 80. rokoch 20. storočia sa MMF sústredil na riešenie vtedy aktuálnych problémov, ktoré vznikli po prepuknutí krízy v dôsledku vysokej zadlženosti štátov tretieho sveta. Fond sa venoval presadzovaniu štrukturálnych úprav ekonomickej politiky a boju proti chudobe v mnohých afrických a latinskoamerických krajinách.
V 90. rokoch 20. storočia sa MMF zameral hlavne na riešenie finančných kríz, ktoré postupne zasiahli ázijské štáty, Ruskú federáciu, Mexiko, Brazíliu a na prelome tisícročia i Turecko aj Argentínu.
MMF každý rok uskutočňuje na základe Dohody o MMF s členskou krajinou konzultácie, cieľom ktorých je posúdiť stav ekonomiky a predložiť odporúčania pre ďalší vývoj.
Len pre členské štáty MMF a niekoľko určených inštitúcií vrátane Svetovej banky (SB) bola v júli 1969 vytvorená umelá mena Special Drawing Rights (SDR, zvláštne práva čerpania). Používa sa ako medzinárodné rezervné aktívum a zároveň ako účtovná jednotka. SDR v súčasnosti predstavuje kôš s týmito menami: dolár (USD), euro (EUR), jen (JPY) a libra (GBP).
Orgánmi MMF sú:
RADA GUVERNÉROV (Board of Governors) je najvyšší riadiaci orgán fondu. Jej členmi sú ministri financií alebo guvernéri centrálnych bánk. Prijíma zásadné rozhodnutia o činnosti fondu. Schádza sa raz ročne na výročných zasadnutiach MMF a Svetovej banky.
MEDZINÁRODNÝ MENOVÝ A FINANČNÝ VÝBOR (International Monetary and Financial Committee) stretáva sa dva razy ročne a posudzuje kľúčové problémy medzinárodného menového systému. Do septembra 1999 pracoval pod názvom Dočasný výbor.
VÝKONNÁ RADA (Executive Board) zaoberá sa širokou paletou politických, operatívnych a administratívnych otázok i dohľadom nad kurzovou politikou členských štátov.
GENERÁLNY RIADITEĽ - volia ho členovia Výkonnej rady spomedzi seba, je jej predsedom a zároveň najvyšším riadiacim pracovníkom v organizačnej štruktúre MMF. Volí sa na päťročné obdobie, môže byť opakovane zvolený.
V súčasnosti má MMF 185 členských štátov, hlas každého z nich súvisí s finančnou účasťou krajiny v organizácii.
V súvislosti s rozdelením Česko-Slovenska na Českú a Slovenskú republiku bolo od 1. januára 1993 zabezpečené členstvo v MMF obom krajinám. SR prevzala práva a záväzky vyplývajúce z nástupníctva v plnom rozsahu.
Slovensko patrí do belgickej skupiny členských štátov MMF spolu s Rakúskom, Belgickom, Bieloruskom, ČR, Kazachstanom, Luxemburskom, Maďarskom, Slovinskom a Tureckom.
Podľa informácií internetovej stránky Národnej banky Slovenska (NBS) bol za zástupcu SR v MMF do pozície guvernéra vládou SR vymenovaný guvernér NBS Ivan Šramko, za jeho alternáta štátny tajomník Ministerstva financií (MF SR) František Palko.
Stálym zástupcom SR v MMF a zároveň poradcom výkonného riaditeľa belgickej skupiny v MMF je Marek Jakoby, ktorého do funkcie vymenovala vláda SR v júni 2006.
Generálni riaditelia MMF od roku 1946:
- 1946-1951: Camille Gut (Belgicko)
- 1951-1956: Ivar Rooth (Švédsko)
- 1956-1963: Per Jacobsson (Švédsko)
- 1963-1973: Pierre-Paul Schweitzer (Francúzsko)
- 1973-1978: Hendrikus Johannes Witteveen (Holandsko)
- 1978-1987: Jacques de Larosiere (Francúzsko)
- 1987-2000: Michel Camdessus (Francúzsko)
- 2000-2004: Horst Köhler (Nemecko)
- (marec) 2004-(máj) 2004: Anne Osborn Kruegerová (USA)
- (máj) 2004 - (júl) 2007: Rodrigo Rato (Španielsko)
Podľa džentlmenskej dohody medzi USA a európskymi štátmi je generálnym riaditeľom MMF Európan a na čele Svetovej banky stojí zástupca z USA.
Zdroje: www.imf.org
www.nbs.sk
www.wikipedia.fr