BRATISLAVA 27. septembra (SITA) - Slovenská ekonomika je dobre naštartovaná a má dobrú perspektívu ďalšieho vývoja. Potrebné je však pokračovať v zodpovednej fiškálnej politike a v rozvážnej hospodárskej politike. To je podľa ekonóma Svetovej banky (SB) pre Slovensko Antona Marcinčina jeden zo záverov najnovšieho vydania pravidelnej správy SB o desiatke krajín zo strednej a východnej Európy pre Slovensko. Ako dodal, SB vidí vývoj ekonomiky Slovenska zatiaľ optimisticky, v súčasnosti však treba urobiť všetko pre dotiahnutie prijatia eura, pokračovať vo fiškálnej konsolidácii a dôsledne zvažovať všetky rozhodnutia, ktoré by mohli v budúcnosti ekonomike uškodiť. Za také označil napríklad projekty verejno-súkromného partnerstva, ktoré sú podľa neho efektívnym nástrojom, ale vyžadujú si niekoľkoročné prípravy, alebo prelievanie prostriedkov z druhého dôchodkového piliera do priebežného systému. Pre Slovensko bude totiž podľa Marcinčina dôležité potvrdiť súčasnú dobrú ekonomickú výkonnosť jej udržaním do budúcnosti.
Správa SB, ktorá hodnotí vývoj v desiatich krajinách Európskej únie, teda Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Slovinska, Bulharska a Rumunska a tiež sleduje vývoj v kandidátskej krajine na vstup do EÚ Chorvátsku, upozorňuje, že krajiny regiónu budú čeliť skúške v nadväznosti na hypotekárnu krízu v Spojených štátoch amerických. Priaznivé medzinárodné finančné podmienky, ktorým krajiny regiónu čelili v poslednom období a perspektíva mohutného celosvetového rastu, už totiž podľa SB nevyzerajú tak určito. Slovensku však podľa Marcinčina bezprostredné negatívne následky americkej krízy nehrozia, keďže krajiny nie sú priamo výraznejšie obchodne prepojené. Negatívne následky by mohli mať sekundárne dopady na ekonomiky najväčších obchodných partnerov Slovenska, všetko však ukáže ďalší vývoj.
SB však hodnotené krajiny vyzýva k tomu, aby neprestávali čeliť svojim strednodobým výzvam. Autori správy poukazujú aj na zvyšujúce sa inflačné tlaky v týchto krajinách, ktoré odrážajú silnejší domáci dopyt a silný rast miezd, ako aj vyššie ceny za potraviny a dovážanú energiu. Zdôrazňujú zároveň aj to, že snahy zamerané na dosiahnutie fiškálnej konsolidácie stále nestačia a štáty regiónu by v nich mali pokračovať a zvyšovať v nich intenzitu.
