Palčák: Základom sú dobré zmluvy

Hovorí, že keby bolo na ňom, formou verejno–súkromného part­nerstva by staval najprv menší ako 150-­kilometrový úsek diaľnice, ako o tom rozhodla vláda. Na skúšku. Generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravy ĽUBOMÍR PALČÁK.

(Zdroj: SME – PETER ŽÁKOVIČ)

Vláda sa napriek tomu, že nemá žiadnu skúsenosť s verejno-súkromnými projektmi, takzvanými PPP, rozhodla ísť touto cestou. Považujete to za rozumné rozhodnutie?

„Dávam si otázku, aké sú možnosti a čo máme na výber.“

Na výber je rozpočet, eurofondy.

„Rozpočet a eurofondy nie sú dostatočnou možnosťou. Prognózy hovorili, že pri využití týchto zdrojov by sa diaľnice dokončili v roku 2017 alebo 2018. Ak by sa vyskytli problémy, aj neskôr. Pred niekoľkými rokmi sme robili štúdiu, podľa ktorej rozvojový potenciál Bratislavy je už na 95 percent vyčerpaný. Rozvojový potenciál prešovského, košického, trošku aj nitrianskeho a žilinského regiónu je nastavený zatiaľ len na 50 až 60 percent. To sú nevyužité desiatky miliárd korún. Oživiť potenciál sa nedá ničím iným, ako vybudovaním nadradenej dopravnej infraštruktúry.“

Nikto nespochybňuje to, že diaľničnú sieť treba dobudovať. Otázkou je, v akom čase, akou formou a za akú cenu. Podľa vášho názoru sú PPP tým čarovným prútikom, ktorý dokáže presunúť dokončenie diaľnic z roku 2017 na rok 2010, prípadne 2012?

„Na rok 2010 určite nie, ak hovoríme o ucelenej normovanej štvorprúdovej diaľnici so všetkými tunelmi, ktoré sú plánované. Technickí odborníci hovoria, že rok 2012 alebo 2013 je reálny. Samozrejme, ako to s tými termínmi vyzerá, presne určia súťaže a ponuky záujemcov, v tomto prípade koncesio­nárov.“

Čo sa dá stihnúť do roku 2010?

„Myslím si, že pôvodné programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorilo o postavení 100 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010, je realizovateľné. Zbytočne sa však oživila myšlienka, že spojazdníme v plnom profile Košice s Bratislavou do roku 2010. Táto debata nemá význam. Či to bude rok 2010 alebo 2012, nie je to najpodstatnejšie. Podľa mňa je najpodstatnejšie, aby sme urýchlene stavali a rozbehli legislatívnu, ako aj projektovú prípravu.“

Vráťme sa k PPP projektom. Aké sú s tým skúsenosti v zahraničí?

„S PPP majú vo svete pozitívne aj negatívne skúsenosti. PPP vzniklo v Amerike, kde je viera v súkromný kapitál a podnikanie na oveľa vyššej úrovni ako u nás. Postupne to prebrali Veľká Británia a Írsko. Tam s tým majú relatívne pozitívne skúsenosti. Nevýhodou je, že ide o dlhodobé projekty, preto celkový účinok ešte nevieme posúdiť, lebo stále bežia. Negatívne skúsenosti s PPP majú v Čechách a Maďarsku. Poučili sme sa z Maďarska v tom zmysle, že mýto sa bude vyberať centrálne na všetkých úsekoch diaľnice bez ohľadu, akou formou boli postavené. Pokiaľ intenzita premávky bude na PPP-diaľniciach nedostatočná, koncesionárovi doplatí stratu štát.“

Ak chce ísť vláda do PPP-projektu, politická vôľa na jeho úspešnú realizáciu projektov nestačí.

„Nastupuje tu teraz dôležitá úloha pripraviť tender a všetky zmluvy a záruky, ktorých je viac ako pri financovaní diaľnic z rozpočtu. Hovoríme o rizikách výstavby, dostupnosti a dopytu. Riziko výstavby prechádza na súkromného investora, či teda dodá stavbu v reálnom termíne. Skúsenosti hovoria o tom, že to vie urobiť efektívnejšie. Môže hľadať inovatívne riešenia preto, aby projekty boli lacnejšie. Má motiváciu. Dáva do toho súkromné peniaze. Keďže sa bavíme aj o prevádzke diaľnice na 20 alebo 25 rokov, koncesionára bude zaujímať aj to, aby dal čo najmenej peňazí do prevádzky, preto je motivovaný stavať kvalitne.“

Čo má byť v zmluvách, pokiaľ ide o riziko dostupnosti?

„Musia byť nastavené tak, aby v nich­ bolo presne špecifikované, že ak infraštruktúra nie je dostupná pre užívateľov, štát by mal svoje splátky znížiť, alebo ich vôbec neplatiť. Napríklad, keď bude snehová kalamita a nestihnú odpratať sneh alebo technická porucha vozovky či vznikne havária a cesta bude odstavená. Je to veľmi náročné na stanovenie merateľných kritérií. Musí byť inštitúcia, ktorá objektívne zhodnotí, že nastali skutočnosti, ktoré oprávňujú štát znížiť platby alebo ich neplatiť vôbec.“

Má byť tou inštitúciou aj súd?

„V zahraničí je to väčšinou riešené tak, že buď sú to priamo inštitúcie z verejnej správy alebo vzniknú nezávislé inštitúty na PPP projekty.“

Podľa ministra Vážneho riziko dopytu prevezme štát.

„Riziko dopytu sa musí rozdeliť. Koncesionár môže sčasti ovplyvniť záujem vodičov o diaľnicu kvalitou služieb, odpočívadlami, reštauračnými zariadeniami pozdĺž trasy. No nemôže na 100 percent zaručiť, aký bude vývoj ekonomiky. V odbornej literatúre sa hovorí, že každé riziko by mal na seba zobrať ten, kto ho vie najviac ovplyvniť. Ak koncesionár preberie na seba riziko výstavby a ešte jedno z týchto rizík, investícia sa nezapočítava do štátneho dlhu. Ale pozor. Čím viac rizík preberá na seba koncesionár, tým viac si to zakalkuluje do ceny. Vždy sa tam hľadá rozumný kompromis.“

Nemali by sa PPP–diaľnice odskúšať najskôr na menšom úseku?

„To je otázka aj medzi odbornou verejnosťou. Vláda uznesením schválila dobudovanie zhruba 150 kilometrov, ktoré sa majú rozdeliť do štyroch balíkov. Myslím si, že postupnosť by mala byť viac diferencovaná. Na prvom projekte sa budeme učiť všetci. Budú sa učiť úradníci, budú nás skúšať zahraniční koncesionári, ktorí si to môžu dovoliť. Je dôležité zabezpečiť transparentné prostredie. V zahraničí sa pri týchto projektoch objavili prípady, keď dochádzalo k určitým dohodám a korupcii. Musíme to ustriehnuť, aby sme to urobili za čo najnižšie náklady, ktoré chce spoločnosť do toho projektu dať.“

Aký výsledok predpokladáte?

„Buď môžeme byť veľmi úspešní a v relatívne krátkom čase dobudovať diaľnice, a potom použiť tieto projekty pri modernizácii železníc, letísk, vo vodovodnom hospodárstve. Tak môžu na tom získať aj politici. V prípade nekvalitných zmlúv a zlého nastavenia podmienok môžeme na tom pohorieť. Vládna garnitúra má na to štvorročné volebné obdobie, ale tam ide o väčšie riziká, lebo sa prenášajú na ďalšie generácie. Znášajú ich potom daňoví poplatníci.“

Vy by ste z pohľadu odborníka šli do takého veľkého projektu, alebo by ste projekt rozložili na PPP a financovanie klasickou formou?

„Na financovanie cez PPP by som zvolil menší balík, ako sa navrhuje. No ministerstvo financií by malo z pohľadu makroekonomiky povedať, čo si krajina môže dovoliť.“

Medzi tým, ako rýchlo sa má nejaká stavba dokončiť a jej cenou, existuje vzťah. Nemala by vláda nechať termín dokončenia diaľnic na súťaž, keďže pri neskoršom termíne sa môžu dostavať lacnejšie?

„Pozrite sa, zbytočne venujeme veľký priestor debatám, dokedy treba dostavať diaľnice. Kvalitné podmienky, súťaž a samotná realizácia nám ukážu, či naozaj je to možné aj skôr. Keď sme robili štúdiu v roku 2004, rok 2010 sa zdal byť reálnym. Lenže napríklad rok sme stratili tým, že sa znovu začalo debatovať, či nie je lepšie viesť diaľnicu južnou trasou. Vtedy strana ANO prišla s myšlienkou, že južná trasa je lacnejšia. Podľa mňa nikto dodnes nezrátal, koľko by naozaj stál južný variant. Dnes poznáme čísla po Zvolen a Banskú Bystricu, ale ďalej do Košíc nie je ani projektová príprava.“

Dá sa teda povedať, že každý stratený rok je premárnenou príležitosťou rýchlejšie rozvíjať východné regióny?

„Poviem to zjednodušene. Vypočítali sme, že jedna koruna investícií do diaľnice na východe prinesie dve až tri koruny v hrubom domácom produkte vytvorenom na danom území.“

Chcete tým naznačiť, že dnešné predražovanie výstavby diaľnic je z toho pohľadu relatívne, lebo prínosy sú stále vyššie ako náklady?

„Niečo na tom je. Ale práve cez dobre nastavený PPP projekt môžeme náklady znížiť.“

Diaľnice sa na Slovensku stavajú dlhé roky a na projekty PPP prechádzame práve preto, že štát ako investor nebol efektívny. Akú máme záruku, že bude efektívny pri výbere koncesionára?

„Dostávame sa už do polohy, čo bude potom.“

Tak inak. Čo by mal štát urobiť pre to, aby riziko eliminoval?

„Mal by nazhromaždiť dostatočný počet odborníkov, ktorí budú schopní pripraviť celý technický proces.“

Vášmu ústavu bola v ňom prisúdená nejaká úloha?

„Nie. Robíme to z profesionálneho záujmu.“

Je to chyba?

„Niekedy zbytočne preceňujeme zahraničných poradcov. Oveľa viac by sa mali využívať domáce kapacity. Pri zavedení elektronického mýta radila firma Mott MacDonald. Ministerstvo dopravy vyjadrilo nespokojnosť s týmto poradcom. Dokonca teraz generálny riaditeľ diaľničnej spoločnosti pri príprave tendra na mýto pozastavil s nimi spoluprácu. Táto spoločnosť pritom radí ministerstvu dopravy pri PPP-projektoch. Dávam si otázku, či by sme to nevedeli lepšie a efektívnejšie zabezpečiť s domácimi kapacitami, myslím tým odborné inštitúcie, vysoké školy. Zahraničným firmám chýba znalosť miestnych pomerov.“

Keď sa prvýkrát otvoril problém skrátenia termínu z 2013 na 2010, hovorilo sa, že treba postaviť 13 tunelov. Minister Vážny nám nedávno v rozhovore povedal, že treba postaviť štyri tunely. Ako to teda je?

„Tieto tunely boli schválené. Niektoré sú už postavené, niektoré sú rozostavané, pri niektorých sa výstavba ani nezačala. V súvislosti s hľadaním dôvodov na skrátenie výstavby však nastala diskusia, či by to nešlo inak. Z nášho pohľadu tunelové riešenie nie je horšie a patrí k modernej dopravnej infraštruktúre. Hoci má vstupné investičné náklady o niečo vyššie ako iný variant, je efektívnejšie a z dlhodobého pohľadu – aj podľa štúdie, ktorú sme nedávno dokončili – vykazuje ekonomické prínosy. Ide o veľmi zaujímavé čísla. Je to aj oveľa ľahšie z pohľadu výkupu pozemkov, aj z pohľadu zimnej prevádzky a údržby. Tunely idú väčšinou neobývaným územím. Posledné štatistiky hovoria, že o desať rokov by sa mala zdvojnásobiť intenzita dopravy. Tunely sú aj ekologickejšie.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 13 196
  2. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 4 783
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 268
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 106
  5. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 401
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 993
  7. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 954
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 919
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 364
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 183

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Politika, biznis, vplyv. O čo ide oligarchom v médiách

Odborník na komunikáciu a mediálne štúdiá Václav Štetka hovorí, že oligarchovia médiá skupujú výhradne kvôli svojim záujmom.

BANSKÁ BYSTRICA

V Banskej Bystrici otvorili najmodernejšiu autobusovú stanicu na Slovensku

Dopravná časť je v testovacej prevádzke.

ŠPORT

Bora upokojuje fanúšikov: Sagan je v poriadku a má veľkú motiváciu

Môže získať tretí titul majstra sveta.

Neprehliadnite tiež

Kyberútok na Komisiu pre cenné papiere mohli využiť na nelegálne obchodovanie

Softvér bol opravený rýchlo po tom, ako sa v roku 2016 odhalilo, že do neho prenikli hackeri. Avšak možnosť, že niekto mohol preniknutie využiť na dosiahnutie nelegálnych ziskov, sa zistila až minulý mesiac.

Európsky letecký trh je veľmi roztrieštený, potrebuje konsolidáciu

Európsky letecký trh predstavuje zhruba štvrtinu globálneho objemu prepravy.

Počet osobných bankrotov na Slovensku výrazne vzrástol

Posledné mesiace priniesli Slovensku rekordný počet osobných bankrotov.

Zlaté časy svetovej ekonomiky môžu potrvať až do roku 2020, tvrdí analytik

Súčasné obdobie v svetovej ekonomike môže byť najdlhšou konjunktúrou od druhej svetovej vojny.