Palčák: Základom sú dobré zmluvy

Hovorí, že keby bolo na ňom, formou verejno–súkromného part­nerstva by staval najprv menší ako 150-­kilometrový úsek diaľnice, ako o tom rozhodla vláda. Na skúšku. Generálny riaditeľ Výskumného ústavu dopravy ĽUBOMÍR PALČÁK.

(Zdroj: SME – PETER ŽÁKOVIČ)

Vláda sa napriek tomu, že nemá žiadnu skúsenosť s verejno-súkromnými projektmi, takzvanými PPP, rozhodla ísť touto cestou. Považujete to za rozumné rozhodnutie?

„Dávam si otázku, aké sú možnosti a čo máme na výber.“

Na výber je rozpočet, eurofondy.

„Rozpočet a eurofondy nie sú dostatočnou možnosťou. Prognózy hovorili, že pri využití týchto zdrojov by sa diaľnice dokončili v roku 2017 alebo 2018. Ak by sa vyskytli problémy, aj neskôr. Pred niekoľkými rokmi sme robili štúdiu, podľa ktorej rozvojový potenciál Bratislavy je už na 95 percent vyčerpaný. Rozvojový potenciál prešovského, košického, trošku aj nitrianskeho a žilinského regiónu je nastavený zatiaľ len na 50 až 60 percent. To sú nevyužité desiatky miliárd korún. Oživiť potenciál sa nedá ničím iným, ako vybudovaním nadradenej dopravnej infraštruktúry.“

Nikto nespochybňuje to, že diaľničnú sieť treba dobudovať. Otázkou je, v akom čase, akou formou a za akú cenu. Podľa vášho názoru sú PPP tým čarovným prútikom, ktorý dokáže presunúť dokončenie diaľnic z roku 2017 na rok 2010, prípadne 2012?

„Na rok 2010 určite nie, ak hovoríme o ucelenej normovanej štvorprúdovej diaľnici so všetkými tunelmi, ktoré sú plánované. Technickí odborníci hovoria, že rok 2012 alebo 2013 je reálny. Samozrejme, ako to s tými termínmi vyzerá, presne určia súťaže a ponuky záujemcov, v tomto prípade koncesio­nárov.“

Čo sa dá stihnúť do roku 2010?

„Myslím si, že pôvodné programové vyhlásenie vlády, ktoré hovorilo o postavení 100 kilometrov diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010, je realizovateľné. Zbytočne sa však oživila myšlienka, že spojazdníme v plnom profile Košice s Bratislavou do roku 2010. Táto debata nemá význam. Či to bude rok 2010 alebo 2012, nie je to najpodstatnejšie. Podľa mňa je najpodstatnejšie, aby sme urýchlene stavali a rozbehli legislatívnu, ako aj projektovú prípravu.“

Vráťme sa k PPP projektom. Aké sú s tým skúsenosti v zahraničí?

„S PPP majú vo svete pozitívne aj negatívne skúsenosti. PPP vzniklo v Amerike, kde je viera v súkromný kapitál a podnikanie na oveľa vyššej úrovni ako u nás. Postupne to prebrali Veľká Británia a Írsko. Tam s tým majú relatívne pozitívne skúsenosti. Nevýhodou je, že ide o dlhodobé projekty, preto celkový účinok ešte nevieme posúdiť, lebo stále bežia. Negatívne skúsenosti s PPP majú v Čechách a Maďarsku. Poučili sme sa z Maďarska v tom zmysle, že mýto sa bude vyberať centrálne na všetkých úsekoch diaľnice bez ohľadu, akou formou boli postavené. Pokiaľ intenzita premávky bude na PPP-diaľniciach nedostatočná, koncesionárovi doplatí stratu štát.“

Ak chce ísť vláda do PPP-projektu, politická vôľa na jeho úspešnú realizáciu projektov nestačí.

„Nastupuje tu teraz dôležitá úloha pripraviť tender a všetky zmluvy a záruky, ktorých je viac ako pri financovaní diaľnic z rozpočtu. Hovoríme o rizikách výstavby, dostupnosti a dopytu. Riziko výstavby prechádza na súkromného investora, či teda dodá stavbu v reálnom termíne. Skúsenosti hovoria o tom, že to vie urobiť efektívnejšie. Môže hľadať inovatívne riešenia preto, aby projekty boli lacnejšie. Má motiváciu. Dáva do toho súkromné peniaze. Keďže sa bavíme aj o prevádzke diaľnice na 20 alebo 25 rokov, koncesionára bude zaujímať aj to, aby dal čo najmenej peňazí do prevádzky, preto je motivovaný stavať kvalitne.“

Čo má byť v zmluvách, pokiaľ ide o riziko dostupnosti?

„Musia byť nastavené tak, aby v nich­ bolo presne špecifikované, že ak infraštruktúra nie je dostupná pre užívateľov, štát by mal svoje splátky znížiť, alebo ich vôbec neplatiť. Napríklad, keď bude snehová kalamita a nestihnú odpratať sneh alebo technická porucha vozovky či vznikne havária a cesta bude odstavená. Je to veľmi náročné na stanovenie merateľných kritérií. Musí byť inštitúcia, ktorá objektívne zhodnotí, že nastali skutočnosti, ktoré oprávňujú štát znížiť platby alebo ich neplatiť vôbec.“

Má byť tou inštitúciou aj súd?

„V zahraničí je to väčšinou riešené tak, že buď sú to priamo inštitúcie z verejnej správy alebo vzniknú nezávislé inštitúty na PPP projekty.“

Podľa ministra Vážneho riziko dopytu prevezme štát.

„Riziko dopytu sa musí rozdeliť. Koncesionár môže sčasti ovplyvniť záujem vodičov o diaľnicu kvalitou služieb, odpočívadlami, reštauračnými zariadeniami pozdĺž trasy. No nemôže na 100 percent zaručiť, aký bude vývoj ekonomiky. V odbornej literatúre sa hovorí, že každé riziko by mal na seba zobrať ten, kto ho vie najviac ovplyvniť. Ak koncesionár preberie na seba riziko výstavby a ešte jedno z týchto rizík, investícia sa nezapočítava do štátneho dlhu. Ale pozor. Čím viac rizík preberá na seba koncesionár, tým viac si to zakalkuluje do ceny. Vždy sa tam hľadá rozumný kompromis.“

Nemali by sa PPP–diaľnice odskúšať najskôr na menšom úseku?

„To je otázka aj medzi odbornou verejnosťou. Vláda uznesením schválila dobudovanie zhruba 150 kilometrov, ktoré sa majú rozdeliť do štyroch balíkov. Myslím si, že postupnosť by mala byť viac diferencovaná. Na prvom projekte sa budeme učiť všetci. Budú sa učiť úradníci, budú nás skúšať zahraniční koncesionári, ktorí si to môžu dovoliť. Je dôležité zabezpečiť transparentné prostredie. V zahraničí sa pri týchto projektoch objavili prípady, keď dochádzalo k určitým dohodám a korupcii. Musíme to ustriehnuť, aby sme to urobili za čo najnižšie náklady, ktoré chce spoločnosť do toho projektu dať.“

Aký výsledok predpokladáte?

„Buď môžeme byť veľmi úspešní a v relatívne krátkom čase dobudovať diaľnice, a potom použiť tieto projekty pri modernizácii železníc, letísk, vo vodovodnom hospodárstve. Tak môžu na tom získať aj politici. V prípade nekvalitných zmlúv a zlého nastavenia podmienok môžeme na tom pohorieť. Vládna garnitúra má na to štvorročné volebné obdobie, ale tam ide o väčšie riziká, lebo sa prenášajú na ďalšie generácie. Znášajú ich potom daňoví poplatníci.“

Vy by ste z pohľadu odborníka šli do takého veľkého projektu, alebo by ste projekt rozložili na PPP a financovanie klasickou formou?

„Na financovanie cez PPP by som zvolil menší balík, ako sa navrhuje. No ministerstvo financií by malo z pohľadu makroekonomiky povedať, čo si krajina môže dovoliť.“

Medzi tým, ako rýchlo sa má nejaká stavba dokončiť a jej cenou, existuje vzťah. Nemala by vláda nechať termín dokončenia diaľnic na súťaž, keďže pri neskoršom termíne sa môžu dostavať lacnejšie?

„Pozrite sa, zbytočne venujeme veľký priestor debatám, dokedy treba dostavať diaľnice. Kvalitné podmienky, súťaž a samotná realizácia nám ukážu, či naozaj je to možné aj skôr. Keď sme robili štúdiu v roku 2004, rok 2010 sa zdal byť reálnym. Lenže napríklad rok sme stratili tým, že sa znovu začalo debatovať, či nie je lepšie viesť diaľnicu južnou trasou. Vtedy strana ANO prišla s myšlienkou, že južná trasa je lacnejšia. Podľa mňa nikto dodnes nezrátal, koľko by naozaj stál južný variant. Dnes poznáme čísla po Zvolen a Banskú Bystricu, ale ďalej do Košíc nie je ani projektová príprava.“

Dá sa teda povedať, že každý stratený rok je premárnenou príležitosťou rýchlejšie rozvíjať východné regióny?

„Poviem to zjednodušene. Vypočítali sme, že jedna koruna investícií do diaľnice na východe prinesie dve až tri koruny v hrubom domácom produkte vytvorenom na danom území.“

Chcete tým naznačiť, že dnešné predražovanie výstavby diaľnic je z toho pohľadu relatívne, lebo prínosy sú stále vyššie ako náklady?

„Niečo na tom je. Ale práve cez dobre nastavený PPP projekt môžeme náklady znížiť.“

Diaľnice sa na Slovensku stavajú dlhé roky a na projekty PPP prechádzame práve preto, že štát ako investor nebol efektívny. Akú máme záruku, že bude efektívny pri výbere koncesionára?

„Dostávame sa už do polohy, čo bude potom.“

Tak inak. Čo by mal štát urobiť pre to, aby riziko eliminoval?

„Mal by nazhromaždiť dostatočný počet odborníkov, ktorí budú schopní pripraviť celý technický proces.“

Vášmu ústavu bola v ňom prisúdená nejaká úloha?

„Nie. Robíme to z profesionálneho záujmu.“

Je to chyba?

„Niekedy zbytočne preceňujeme zahraničných poradcov. Oveľa viac by sa mali využívať domáce kapacity. Pri zavedení elektronického mýta radila firma Mott MacDonald. Ministerstvo dopravy vyjadrilo nespokojnosť s týmto poradcom. Dokonca teraz generálny riaditeľ diaľničnej spoločnosti pri príprave tendra na mýto pozastavil s nimi spoluprácu. Táto spoločnosť pritom radí ministerstvu dopravy pri PPP-projektoch. Dávam si otázku, či by sme to nevedeli lepšie a efektívnejšie zabezpečiť s domácimi kapacitami, myslím tým odborné inštitúcie, vysoké školy. Zahraničným firmám chýba znalosť miestnych pomerov.“

Keď sa prvýkrát otvoril problém skrátenia termínu z 2013 na 2010, hovorilo sa, že treba postaviť 13 tunelov. Minister Vážny nám nedávno v rozhovore povedal, že treba postaviť štyri tunely. Ako to teda je?

„Tieto tunely boli schválené. Niektoré sú už postavené, niektoré sú rozostavané, pri niektorých sa výstavba ani nezačala. V súvislosti s hľadaním dôvodov na skrátenie výstavby však nastala diskusia, či by to nešlo inak. Z nášho pohľadu tunelové riešenie nie je horšie a patrí k modernej dopravnej infraštruktúre. Hoci má vstupné investičné náklady o niečo vyššie ako iný variant, je efektívnejšie a z dlhodobého pohľadu – aj podľa štúdie, ktorú sme nedávno dokončili – vykazuje ekonomické prínosy. Ide o veľmi zaujímavé čísla. Je to aj oveľa ľahšie z pohľadu výkupu pozemkov, aj z pohľadu zimnej prevádzky a údržby. Tunely idú väčšinou neobývaným územím. Posledné štatistiky hovoria, že o desať rokov by sa mala zdvojnásobiť intenzita dopravy. Tunely sú aj ekologickejšie.“

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  2. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  3. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  4. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  5. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  6. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  7. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  8. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  9. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  10. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 9 995
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 9 860
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 056
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 7 413
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 896
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 268
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 090
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 624
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 762
  10. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 2 730

Hlavné správy zo Sme.sk

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

BLOG TRANSPARENCY

Keď biznis v zdravotníctve roztočí bývalý šéf daňovákov

Doktor Kostka nebol jediný, komu v posledných rokoch darilo.

DOMOV

Prieskum Focusu: Smer mierne klesá, vládu by skladal ťažko

Ak by boli voľby tento mesiac, v parlamente by bolo osem strán.

Neprehliadnite tiež

Šéf PSA: Opel zostane aj po prevzatí nemeckou firmou

Existujú totiž zákazníci, ktorí nekupujú francúzske značky.

Posúvanie dôchodku sa nepáči ľuďom ani odborom. Štát nevylučuje zmenu

V roku 2017 sa dôchodok posunul o dva a pol mesiaca, v roku 2018 sa má posunúť o dva mesiace.

RegioJet posilní spoje z Košíc do Prahy o pár vlakov

Rozšíriť plánujú aj prevádzku autobusovej linky zo Zvolena a Banskej Bystrice.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop