"Platí, že od tohto momentu bude Slovensko plniť inflačné kritérium aj vo všetkých nasledujúcich mesiacoch vrátane mesiaca, kedy budeme posudzovať spĺňanie maastrichtských kritérií," uviedol v komentári Inštitút finančnej politiky, ktorý patrí pod ministerstvo financií.
Podľa maastrichtských kritérií nesmie medziročný rast spotrebiteľských cien podľa európskej metodiky v sledovanom období prekročiť o viac ako 1,5 percentuálneho bodu 12-mesačný priemer troch krajín EÚ s najnižšou mierou inflácie.
V auguste mali najnižšiu ročnú priemernú infláciu Malta (0,5 percenta), Fínsko a Francúzsko (zhodne 1,3 percenta). Splnenie kritéria v ôsmom mesiaci očakávali ekonómovia aj centrálna banka. V júli inflačnú podmienku krajina tesne nesplnila.
Na jar budúceho roka by krajina podľa inštitútu mala inflačné kritérium s rezervou splniť. Ročný priemer inflácie na Slovensku v marci by mal dosiahnuť 1,6 percenta. Hranica, ktorú nebude môcť prekročiť, sa očakáva vo výške 2,8 percenta. V apríli sa očakáva oproti marcu pokles 12-mesačného priemeru o 0,1 percentuálneho bodu, naopak stanovená hranica by mala dosiahnuť 2,9 percenta.
Zníženie inflácie na požadovanú úroveň považovali v minulosti analytici za jednu z najťažších úloh pred vstupom do eurozóny. Upozorňovali, že rast spotrebiteľských cien môžu negatívne zasiahnuť ceny ropy, ktoré krajina nedokáže ovplyvniť.
"Najväčším rizikom naďalej zostáva ropa, na ktorú je ekonomika SR citlivejšia ako hospodársky vyspelejšie krajiny eurozóny, a to kvôli väčšej energetickej náročnosti ekonomiky SR. V dohľadnom čase však ani výraznejší nárast cien ropy plnenie kritéria neohrozí," poznamenal inštitút.
Európske inštitúcie navyše počas leta upozornili, že krajine nestačí inflačné kritérium iba splniť, ale musí byť udržateľné aj na dlhšie obdobie.
V súčasnosti môže byť vážnou prekážkou prijatia spoločnej európskej meny aj prehodnotenie verejného schodku. Podľa týždenníka Trend navrhol Eurostat zvýšiť hodnotu deficitu verejných financií Slovenska za minulý rok o 0,7 percentuálneho bodu z doterajších 3,39 percenta hrubého domáceho produktu. Dôvodom by mal byť odlišný spôsob zaúčtovania výsledkov hospodárenia verejnoprávnych médií, Národnej diaľničnej spoločnosti a ďalších položiek verejnej správy do verejného schodku.
Prehodnotenie výpočtu vlaňajšieho verejného schodku by sa mohlo odraziť i v určení jeho výšky za tento rok, ktorý je smerodajný na splnenie podmienky pre euro. V roku 2007 nesmie deficit presiahnuť hranicu troch percent HDP, ministerstvo financií počíta podľa posledných údajov so schodkom 2,7 percenta HDP.
Premiér Robert Fico dnes naopak v Prahe vyhlásil, že revízia bude relatívne nízka a neovplyvní zámer prijať euro podľa plánu. Schodok by sa mal podľa premiéra zvýšiť asi o 0,27 percenta HDP.