NAPRIEK NAJVYŠŠEJ PRODUKTIVITE V KRAJINÁCH V4 ZA PRÁCU DOSTÁVAME NAJNIŽŠIE MZDY

Sme najproduktívnejší vo V4

Pracovníci na Slovensku pracujú efektívnejšie a vyprodukujú za ten istý čas väčšiu hodnotu ako ich kolegovia z Česka, Poľska a Maďarska. Na druhej strane v porovnaní so susedmi z V4 dostávajú za svoju prácu najmenej peňazí.

Vyššiu produktivitu práce na Slovensko „importujú“ aj zahraniční investori.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ SME – PETER ŽÁKOVIČ)

BRATISLAVA. Slovensko podľa štatistických zistení Medzinárodnej organizácie práce (ILO) dosahuje spomedzi krajín Visegrádskej štvorky najvyššiu produktivitu práce.

Kým slovenskí pracovníci v roku 2006 vyprodukovali výkony v hodnote 28 209 amerických dolárov, Česi, Maďari a Poliaci sa za ten istý čas pohybovali okolo sumy 23,5 tisíca dolárov. Ako prví sme sa zo štátov V4 umiestnili aj v ukazovateli hodinovej produktivity práce. Slovenskí pracujúci dokázali v minulom roku za 60 minút vytvoriť hodnotu do výšky 16,31 dolára.

Ročnú produktivitu práce podľa ILO možno zjednodušene definovať ako pomer hrubého domáceho produktu danej krajiny k počtu jej pracovníkov. Hodinová produktivita zase lepšie odráža rozdiely v dĺžke pracovného času v jednotlivých krajinách. Kým v produktivite práce na ročnej báze boli na tom minulý rok najhoršie Česi, pri hodinovom ukazovateli už skončili poslední Poliaci.

Ako najproduktívnejší zarábame najmenej

Zatiaľ čo v produktivite práce pracovníci na Slovensku nad svojimi partnermi z V4 jednoznačne vedú, ich mzdy sú na chvoste.

Podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov v tomto protirečení určite netreba hľadať zlý úmysel alebo neochotu zamestnávateľov. Hošták tvrdí, že práve opačný vývoj, keď by mzdy rástli rýchlejšie ako produktivita práce, by spôsobil ľuďom ťažkosti.

Vtedy totiž rastie inflácia, ktorá ohrozuje rast ekonomiky. Za ideálny stav Hošták považuje, keď rast produktivity práce ide ruka v ruke s rastom miezd alebo ho mierne predbieha. „Súčasný rast produktivity práce je predpokladom aj pre neskoršie zvýšenie miezd, ktoré sa spravidla vždy objaví až s určitým oneskorením,“ povedal Hošták.

Priamy súvis neexistuje

Opačné umiestnenie Slovenska v rebríčkoch produktivity práce a odmeny za ňu nepre­kvapuje ani experta pre sociálne poistenie Jozefa Mihála. Podľa neho medzi týmito dvoma parametrami neexistuje priamy súvis, aj keď sa môžu navzájom ovplyvňovať. „Vybraný pracovník môže dosahovať vysokú produktivitu práce, ale koľko mu už za to jeho zamestnávateľ zaplatí, od toho nezávisí,“ upresnil Mihál. Podľa neho pomer produktivity práce a odplaty za ňu je skôr otázkou ponuky a dopytu po pracovných silách.

Významná konkurenčná výhoda

Milan Gregor zo Slovenského centra produktivity, ktoré sa v spolupráci so Žilinskou univerzitou venuje jej výskumu, označil zverejnené čísla ILO, hovoriace o našom náskoku v produktivite práce pred susedmi z V4, za veľmi dobrú správu. „Pretože pri porovnávaní konkurencieschopnosti krajín je produktivita práce popri jej cene a napríklad vzdelanostnej úrovni obyvateľov jedným z najdôležitejších parametrov,“ povedal Gregor.

Ten za vyššou produktivitou práce oproti susedom vidí vyšší rast HDP na Slovensku, ktorý je zapríčinený najmä rozvojom automobilového priemyslu a jeho dodávateľskej siete.

Podobne ako Hošták aj Gregor upozornil, že je dôležité, aby mzdy nerástli rýchlejšie ako produktivita práce. „Lebo v tom prípade by jednoducho išlo o prejedanie zdrojov v ekonomike,“ povedal Gregor. Podľa jeho odhadu na budúci rok by sa produktivita práce mala ešte zvýšiť. Emil Machyna z Konfederácie odborových zväzov odmietol, že na súčasnom stave najnižších miezd na Slovensku pri najvyššej produktivite práce v rámci krajín V4 by sa svojím zlyhaním mohli podieľať odbory.

„Podľa našich zistení naopak v organizáciách, kde pôsobia odbory, majú zamestnanci v priemere o 7 percent vyššie mzdy,“ povedal odborový predák. Machyna doplnil, že pri rokovaniach so zamestnávateľmi odbory argumentujú popri i­ných ekonomických ukazovateľoch aj údajmi o produktivite práce.

Rast produktivity dovážame

Podľa bývalej ministersky práce Ivety Radičovej výšku mzdy ovplyvňuje predovšetkým dané odvetvie. Ako príklad uvádza odevný priemysel. „Tam môže byť produktivita práce vysoká, no mzda vzhľadom na príslušnosť k odvetviu bude nízka,“ myslí si Radičová.

Podľa nej za súčasnú vysokú produktivitu práce môžu najmä zahraniční investori, ktorí ju modernými technológiami k nám „importujú“ zo svojich krajín. Radičová doplnila, že v minulosti bolo Slovensko známe práve nízkou produktivitou, preto možno posledný vývoj vítať.

Ministerstvo práce k najnovším údajom ILO nechcelo zaujať stanovisko.

Stĺpček Ivana Štulajtera
Šanca

Fakt, že sa Slovensko prebojovalo na špicu v produktivite práce vo V4 a na chvost v odmeňovaní za ňu, je správa s rozporným posolstvom. Vlastníkom kapitálu hovorí, že sa tu oplatí investovať. Odborárom, že by mohli na nich zatlačiť viac. Premiérovi Ficovi otvára príležitosť stupňovať svoj populistický hnev na kapitalistov a bývalú vládu. A čo dáva jej? Hrejivý pocit, že jej reformy zabrali.

Pravdu majú tí ekonómovia, podľa ktorých vzťah medzi zmenami v produktivite práce a zmenami v mzdách nie je banálnym príbehom medzi príčinou a následkom. Záleží v ňom aj na veľkosti domáceho trhu výrobkov a služieb, dopytu a ponuky na pracovnom trhu, úrovne kolektívneho vyjednávania, ale aj na historických faktoroch. Preto nemožno očakávať, že slovenské prvenstvo v produktivite práce znamená automaticky aj prvenstvo v odmeňovaní.

Výraznejšie zaostávanie miezd za produktivitou je však stále lepšou správou, ako keby malo Slovensko najnižšiu produktivitu práce a najvyššie mzdy. To prvé je šanca. To druhé by bola pohroma.

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  3. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  5. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  7. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  8. Rastie nám pokrivená generácia?
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  10. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  1. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  2. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  3. Detské zúbky sú veda
  4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  5. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  6. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  8. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Rastie nám pokrivená generácia?
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 9 839
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 4 243
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 787
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 231
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 463
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 262
  7. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 033
  8. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 867
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 851
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 741

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Kto sa bojí boja proti korupcii

Vo virtuálnom priestore sa objavujú útoky na prezidenta či protikorupčných aktivistov.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.

Neprehliadnite tiež

Domáce výrobky už nebudú neznáme. Tesco im venuje regál

Projekt na podporu domácich výrobcov už ohlásil aj obchodný reťazec Kaufland.

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní na Slovensku vyhýbať ťažšie

Ministerstvo financií vysvetľuje, že zmenou chce zakročiť proti agresívnemu daňovému plánovaniu a presunu ziskov mimo územia Slovenskej republiky.

Silné euro znepokojuje šéfa Európskej centrálnej banky

Ďalší rast eura by mohol negatívne ovplyvňovať export eurozóny a brzdiť prebiehajúce zotavovanie jej ekonomiky.

Diaľnica z Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu bude meškať, priznali diaľničiari

Diaľničiari nie sú spokojní s postupom prác na vonkajších objektoch stavby.