New York 26. augusta (TASR) - Po vypuknutí krízy hypotekárneho trhu v Spojených štátoch sa sústreďuje kritika na ratingové agentúry. Vysoko rizikové balíky cenných papierov úverových ústavov hodnotili veľmi pozitívne a dôverujúcich investorov na ne nachytali. Nie je to prvá chyba spoločností preverujúcich kvalitu subjektov, ktoré sa uchádzali o úvery na finančnom trhu.
Generálny prokurátor amerického spolkového štátu Ohio Marc Dann chce podať žalobu na ratingové agentúry Standard & Poor's, Moody's a Fitch Ratings. "Niektorí ľudia zarobili peknú kopu peňazí na tom, že podviedli majiteľov domov a investorov," soptil. "A ratingové agentúry zakaždým dostali šek na pekne tučnú sumu".
Takéto výpady sa páčia voličom v Ohiu, ktorí pred dvoma rokmi zvolili demokratického politika za najvyššieho strážcu zákonov. Lebo ich spolkový štát veľmi silno pociťuje dôsledky hypotekárnej krízy. Nikde inde v americkej únii nie je toľko exekúcií ako na jeho území. A ešte horšie je, že penzijný fond Ohia investoval peniaze do obligácií hypotekárnych ústavov. Veľa Ohajčanov sa teraz musí obávať o svoj dôchodok.
Marc Dann vyfabrikoval vinníkov: Nie sú nimi banky, ktoré poskytovali ľahkomyseľné úvery (hypotekárnym ústavom), alebo investičné banky, ktoré tieto pôžičky predávali na kapitálovom trhu vo forme celistvých balíkov. Nie! Prokurátor sa domnieva, že vinníkmi sú ratingové agentúry. "Ony pestujú nielen symbolické vzťahy s investičnými bankami - bez ich pečiatky by banky nikdy papiere nedokázali predať," dôvodí Dann.
Zlyhali ratingové agentúry? Už dávno sa nedostali do takej paľby kritiky ako v súčasnosti. Politici, prokurátori a čoraz viac aktérov medzinárodných finančných trhov ich obviňuje, že krízu nedostatočne garantovaných hypotekárnych úverov (subprime) do značnej miery zavinili ony. Lebo prineskoro, až v polovici júla, znížili bonitu balíkov dlhopisov ústavov. Ich rating znížili prudko, čím vyvolali prepad ich kurzov na trhu. Lebo od výšky ratingu závisí veľmi veľa.
Agentúry označujú dôveryhodnosť dlžníkov kódmi, ktoré majú v písomnej podobe spravidla označenie AAA/Aaa (najvyššia kvalita hodnoteného) až po D (nesolventný). Práve v prípade kompletných akciových balíkov (štruktúrované produkty) sa investori spoliehajú v pomerne veľkom rozsahu na ratingové ohodnotenie.
Hlavnými svetovými ratingovými agentúrami sú Standard & Poor's, Moody's a Fitch Ratings.
Agentúra Standard & Poor's vznikla v roku 1941. Patrí do mediálneho koncernu McGraw-Hill. Zostavila aj bankové indexy, z ktorých najznámejší je S&P 500.
Moody's píše svoju históriu od roku 1907. Newyorská spoločnosť, ktorá je sama kótovaná na burze, má na 40-% podiel na ratingoch v oblasti úverov na svete.
Agentúra Fitch Ratings sa objavila na trhu v roku 1913. Je najmenšou zo svetovej trojky. Hlavným vlastníkom spoločnosti, ktorá sídli v Londýne, je francúzsky holding Fimalac.
Agentúry sú čosi také ako vyhadzovači pri dverách vedúcich na globálne kapitálové trhy. Súkromné firmy Standard & Poor's, Moody's a Fitch rozhodujú o tom, či sa niekto na ne dostane a za akých podmienok si bude môcť podnik, banka či dokonca štát požičať peniaze od investorov.
Hodnotenia sa podobajú školským známkam. Vyjadrujú platobnú schopnosť dlžníkov. AAA od Standard & Poor's znamená, že uchádzač o úver je vo výbornej kondícii a má vynikajúce predpoklady na splatenie úveru. Záujemcov o úvery, ktorí majú zlú klasifikáciu, či dokonca nijakú, veritelia neberú do úvahy a ich žiadosti o požičanie peňazí tvrdo ignorujú.
Nositeľ Pulitzerovej ceny Thomas Friedman preto označil ratingové agentúry popri americkej vláde za druhú skutočnú superveľmoc sveta. Dokonca dodal, "že nie je jasné, kto z nich má viac moci".
O to ťažšie zaváži nepríjemná chyba, ktorej sa dopustili agentúry pri hodnotení nekrytých hypotekárnych úveroch. Na ich hodnotenie používajú veľmi pozitívne matematické modely, pomocou ktorých sa dopracúvajú k svojim známkam. Dôsledok: Hodnotenia boli lepšie, ako mali byť. Početní investori teda vložili peniaze do týchto úverov bez rozmýšľania.
Chybné posúdenie štruktúrovaných produktov ratingovými agentúrami je mimoriadne znepokojujúce. Lebo tieto finančné nástroje sú mimoriadne komplexné a neprehľadné.
Ich aranžéri, väčšinou investičné banky, spoja sto alebo viac emisií cenných papierov a tie sú ručené hypotekárnymi úvermi alebo inými majetkovými hodnotami. Napokon sa tento balík papierov predloží ratingovej agentúre na posúdenie. Tá ich analyzuje a napokon urobí dôveryhodnými svojou pečiatkou - stupňom spoľahlivosti. Už samotná šírka záberu balíka cenných papierov neumožňuje ani samotným profesionálnym investorom, aby si urobili spoľahlivý obraz o tom, čo sa nachádza pred nimi. Agentúram musia jednoducho slepo veriť - a aj to robia.
"Rating určuje, ako sa dá balík cenných papierov predať na kapitálovom trhu," povedala Christina Bannierová, ktorá pôsobí na frankfurtskej School of Finance Management. Posudky agentúr spĺňajú dnes takmer takú istú úlohu, akú malo kedysi ručenie za úvery.
Nestalo sa po prvýkrát, že agentúry zmenili bonitu produktov alebo firiem veľmi neskoro. "Z desiatich veľkých katastrof, ktoré sa odohrali v ostatných rokoch, agentúry nepredvídali ani jednu," uviedol člen vedenia Nemeckej spolkovej banky Hans-Helmut Kotz. To platí aj o ázijskej kríze, ktorá vypukla pred desiatimi rokmi. Vtedy veľmi neskoro znížili bonitu juhokórejských štátnych obligácií. Dôsledok: dramatický prepad kurzov.
Zlyhali aj v škandále s Enronom. Standard & Poor's ešte 27. novembra 2001 hodnotil americký energetický koncern ako relatívne dobrého dlžníka. O päť dní neskôr jeho vedenie ohlásilo bankrot, lebo sa v ňom niekoľko rokov falšovali výročné správy. Pre Uwe Burkerta je kríza hypotekárnych ústavov "štruktúrovaným Enronom". Vedúci úverovej analýzy krajinskej banky Bádenska -Württenberska vidí mnoho podobností medzi Enronom a dneškom. "Vlna, ktorú vyvolalo masívne znižovanie bonity, oneskorená zmena ratingov a strata dôvery, ktorá za tým nasledovala, sú si podobné", povedal analytik.
Nový zákon, ktorý vstúpil v USA do platnosti pred niekoľkými týždňami, dáva burzovému dohľadu SEC nové možnosti, aby sa pozrel agentúram na prsty.
Aj v Európe sa od krachu Enronu viac starajú o to, aby si preverili činnosť ratingových agentúr. Teraz pracujú európske regulačné finančné orgány na ročnej hodnotiacej správe - a trh so štruktúrovanými produktmi podrobne analyzujú.
Z prvých reakcií audítorov možno vyvodiť, že výsledky hodnotení, ktoré vypracúvajú ratingové agentúry, nepokladajú za veľmi kvalitné. "Je to najväčšia strata ich dôveryhodnosti od Enronu", tvrdí to nemenovaný audítor. Agentúry počas budúceho stretnutia dostanú "agresívne otázky".
Skepticky hodnotia audítori predovšetkým obchodný model ratingových agentúr, ktoré sú všetky súkromnými firmami orientovanými na vytváranie zisku. Lebo náklady na vypracovanie ratingu neznášajú investori, ale hodnotené podniky. Pritom poplatky za hodnotenie štruktúrovaných produktov sú veľmi vysoké.
Že takýto model obsahuje konflikt záujmu, to priznávajú aj agentúry. Predsa však silným prvkom, ktorý by mal korigovať ich správanie, tak uvažujú finančné dohľady krajín, by mala byť ich dobrá povesť. Lebo len dokiaľ sa finančné trhy na ne a na ich hodnotenia spoliehajú, zostávajú agentúry na scéne. K tomu by mali byť ratingové poplatky dohodnuté pred skončením analýzy o úvere, argumentujú v agentúre Fitch.
Nie každý sa na to rád spolieha. "Podľa môjho názoru o cieľ, ktorým má byť dobrá povesť, agentúry už tak dôsledne nedbajú ako v minulosti", povedala vedkyňa Bannierová. Prípad Enron však ukázal, že trhy agentúram ich chyby často pomerne rýchlo prepáčia.
Dôležité je vedieť aj to, že práve pri štruktúrovaných produktoch je spolupráca medzi ratingovými agentúrami a objednávateľmi ratingu intenzívnejšia, než je dozorným orgánom prijateľné. "Emitent môže znovu a znovu ísť za ratingovou agentúrou, a chodí za ňou až dovtedy, kým nedostane rating, o ktorý má záujem," poznamenáva profesor Joseph Mason, špecialista na financie Drexelyho univerzity a dodáva, že "hlasy ratingových agentúr prispievajú k tomu, ako sa produkt napokon umiestni na trhu". Agentúry tvrdia, že nikomu nepredpisujú, čo musí vložiť do investičného výberu, ony len tvrdia, ako výber hodnotia.
Kým komunikácia agentúr s emitentmi je často tesná, s investormi sú v kontakte len okrajovo. Investorov znepokojuje, že štruktúrované produkty s najlepším hodnotením (AAA) sú náhle tak nepredajné ako pokazené ryby. Balíky cenných papierov s ratingom AAA pokladali za produkt s ktorým sa dá "vždy rozumne obchodovať". Ako sa teraz ukázalo, bolo to nedorozumenie.
Napokon likvidita na niektorých trhoch od zníženia bonity sa úplne vyparila. Ratingová agentúra Fitch teraz znovu dôrazne upozornila investorov na to, že rating nehovorí nič o likvidite. Upozornenie prišlo pre mnohé fondy prineskoro. Lebo sa medzi nimi rozmáhajú bankroty.
Medzinárodný menový fond (MMF) upozornil ešte na jeden dôležitý fakt: Nebezpečenstvo pri týchto formách investovania je väčšie, lebo keď sa situácia na kapitálových trhoch zvrtne, môže prísť k veľkému zníženiu bonity a stratám. MMF to napísal ešte v minulom roku. A dodal k tomu poznámku zapáchajúci pekelným smradom: "Mnohí investori by mohli byť... počas nasledujúceho cyklu znižovania ratingov nepríjemne prekvapení".
A skutočne, boli a sú veľmi nemilo prekvapení. A agentúry sa dostali do nepríjemnej situácie. Vari teraz už nebudú môcť odbiť kritiku tak ľahko ako v minulosti. Naozaj? "Som tu už 20 rokov a ....20 rokov počúvam pripomienky," povedal ešte v máji šéf Moody's Raymond McDaniel, "a ak tu budem ešte 20 rokov, stále ich budem počúvať".
Teraz sa však ratingové agentúry rýchleho odpustenia chýb zrejme nedočkajú. Prehodnotenie ich činnosti žiadal aj francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. V liste predsedníčke skupiny G7, nemeckej kancelárke Angele Merkelovej žiadal, aby sa na najbližšom stretnutí predstaviteľov najsilnejších krajín sveta rokovalo o ratingových agentúrach a aj súkromných investičných fondoch. Je v nich obrovská sila kapitálu a fondy pritom pôsobia ako neriadená strela. Merkelová sa domnieva, že treba kontrolovať činnosť fondov, najmä to, kam vkladajú prostriedky, ktoré im zverujú investori. Za prehodnotenie činnosti ratingových agentúr je aj Európska komisia.
Hoci sú ratingové agentúry po vláde USA druhou superveľmocou sveta, vinu za krízu nebudú niesť samy. Možno sa o ňu podelia aj s predsedom americkej centrálnej banky, Fedu, Benom Bernankem, či skôr jeho predchodcom Alanom Greenspanom, ktorý nízkymi úrokovými sadzbami po 11. septembri 2001 udržal americkú ekonomiku v plnom chode a dokonca tempo svojho rastu ešte zvýšila. Analýza ukáže, ako mal postupovať aj prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet.
Je isté, že po odznení súčasnej krízy hypotekárnych ústavov bude svet múdrejší. Ale školné, ktoré za túto lekciu zaplatí bude určite obrovské.
Informovali o tom nemecký denník Financial Times Deutschalnd, internetové stránky CNN, BBC a agentúry Reuters a AP.
