Proti krízovému manažmentu centrálnych bankárov nemožno nič namietať, píše nemecký denník Financial Times Deutschland. Jeho ústrednou myšlienkou je poskytnutie neobmedzených úverov finančnému trhu. Európska centrálna banka (ECB) mu dávala týždeň k dispozícii toľko peňazí na krátky čas, koľko si zaželal za výhodnú 4-% sadzbu. Americká centrálna banka, Fed, znížila svoju diskontnú sadzbu zo 6,25 na 5,75 % a vyhlásila, že ako záruku za úvery bude brať aj cenné papiere nízkej bonity.
Diskontná sadzba plní v USA podobnú funkciu ako overnighty v Európe. Oba nástroje poskytujú bankám stálu možnosť, aby od centrálnej banky získali peniaze, ktoré potrebujú. Úročenie tohto núdzového úveru je za normálnych okolností vyššie, obyčajne býva asi o bod vyššie, než je základná úroková sadzba.
Znížením diskontnej sadzby sa Fed pokúsil o oživenie činnosti domáceho trhu. Fed na rozdiel od ECB bežne nemá možnosť, aby priamo poskytoval peniaze všetkým bankám, ktoré sú pod jeho menovou zvrchovanosťou. Ale v eurozóne má prakticky každá banka prístup na aukcie peňazí ECB. Fed uskutočňuje svoje trhovo-peňažné operácie len pre neveľkú skupinu najkvalitnejších veľkobánk. Tie sa potom v normálnej situácii starajú o to, aby sa peniaze rozdeľovali rýchlo a bez narušenia ďalej.
Keď sa na začiatku mesiaca dostali dolárové a eurové peňažné trhy do slepej uličky, podarilo sa ECB rýchlymi tendrami, teda časovo krátkymi mimoriadnymi ponukami na overnighty, dať na trh obrovskú masu peňazí. Pritom prekvapilo, aký bol po nich vysoký dopyt. Len 9. augusta sa suma tendrov vyšplhala na 95 miliárd EUR, v prepočte 3,2 bilióna SKK.
Aj Fed dal trhu viac peňazí než zvyčajne, časť peňazí z centrálnej banky sa nedostala ku všetkým, ktorí ich potrebovali. Znížením diskontnej sadzby z piatku sprístupnil Fed vzhľadom na poruchy finančného trhu svoje zdroje širšiemu dopytu. Predsa len treba spochybniť, že toto opatrenie bude stačiť. Lebo súčasná kríza likvidity nie je len otázkou dôvery, ktorá sa obnoví po niekoľkých dňoch pokojného obchodovania. Nechuť potenciálnych poskytovateľov úverov sa vysvetľuje tým, že v celom finančnom systéme je zadlženie také vysoké, že doteraz platené a v knihách evidované ceny majetku sú neprimerané vysoké a že došlo k podceneniu rizík. Šéf banky, ktorý upozorní svojho makléra, že susednej banke neposkytne nijaký krátkodobý úver, koná racionálne, lebo sa obáva, že portfólio susednej banky je v rovnako zlom stave ako aj jeho.
To nie je nijaká karikatúra pomerov, ale pravda. Účastníci trhu, ktorí postupujú takto racionálne, priviedli trh k stavu stagnácie. Peňažný trh udržujú v chode centrálne banky a už nie obchodné banky. Fed už dokonca predĺžil bankám aj lehotu splatnosti úverov, ktoré im poskytol.
Prezident nemeckých sporiteľní Heinrich Haasis si želá, aby aj ECB postupovalo rovnako ako Fed. Má pravdu. Sachsen LB sa dostala do ohrozenia nie preto, že portfólio účelového fondu obsahovala zlé riziká, ale preto, že nikto nechcel od nej kúpiť nové tranže obchodných cenných papierov (commercial papers). Tieto papiere sa predávajú na krátky čas a sú vlastne bez zábezpeky poskytnuté úvery. Pre americké podniky sú tieto papiere bežným zdrojom financovania, ktorých celková hodnota dosahuje okolo 2 bilióny USD, v prepočte takmer 50 biliónov SKK. V priebehu týždňa sa však sťahujú z trhu cenné papiere s hodnotou 90 miliárd USD.
Už táto okolnosť by mala viesť šéf Fedu Bena Bernankeho a jeho kolegov z vedenia najsilnejšej banky sveta k tomu, aby nepodceňovali riziká, ktoré z finančnej krízy plynú pre hospodársky rast. Lebo riziká sú veľmi zreteľné. Inflácia ako hlavná starosť vedenia Fedu sa nespomína. Cesta k silnému poklesu úrokov je tým otvorená. Pokiaľ ešte funguje finančný trh, dá sa očakávať, že v septembri dôjde v USA k poklesu úrokových sadzieb.
ECB sa zrejme vzdá plánovaného zámeru zvýšiť v nasledujúcich mesiacoch svoje úroky. Ale aj na túto prognózu existuje málo odvahy. Okolnosti sa zmenili. Jej veľkorysé poskytovanie peňazí ukázalo, že centrálni bankári si uvedomujú nebezpečenstvá, ktoré číhajú na ekonomiky v prípade, ak by došlo k finančnému krachu. Nehrozí inflácia, ale stagnácia a deflácia.
Ale už dosť chvály centrálnych bankárov. Voči terajšiemu veľkorysému rozdávaniu peňazí niet alternatívy. Ale zlé by bolo vysvedčenie, pokiaľ ide o posudzovanie zodpovednosti centrálnych bánk tesne pred vypuknutím krízy. Lebo ony zapríčinili jej nástup.
Prezident nemeckej centrálnej banky, Deutsche Bundesbank, Axel Weber hovorí o normalizácii rizikového cenového podielu, ku ktorému teraz dochádza. Bolo by dokonca vítané, uvádza, keby nebolo došlo k nemu tak zlomovo. Inými slovami tým Weber myslí: Úroky na úvery boli asi veľmi nízke. Azda boli privysoké aj ceny akcií a surovín. To sa musí teraz ozdraviť poklesom. Je však problémom rýchly, zlomový pokles cien? Nie je to skôr tak, že sa excesívne podcenila normalizácia rizikové cenového podielu? Ako došlo k jeho podceneniu? A ktorí centrálni bankári sa zdráhali vôbec dôsledne spochybniť ceny finančného trhu? Prirodzene centrálni bankári formátu Axel Weber, Jean-Claude Trichet a Ben Bernanke.
Centrálni bankári sú spoluzodpovední za finančné trhy a ich "vývrtky". Nastal čas, aby sa urobila presná analýza, ktoré chyby viedli k ich prehnanému rozmachu i k terajšiemu krachu, uzatvára Financial Times Deutschland.
