Európska únia schválila Slovensku základný plán čerpania 11,36 miliardy eur (vyše 380 miliárd korún) z eurofondov na obdobie rokov 2007 až 2013. ČTK o tom dnes informoval Branislav Slyško zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Ministerstvo výstavby, ktoré bolo zodpovedné za prípravu plánu na čerpanie európskych peňazí - takzvaného Národného strategického referenčného rámca, čelilo za chýbajúci súhlas únie kritike. Už skôr totiž Európska komisia schválila návrhy susedných krajín - Maďarska, Poľska a Česka a Slovensko by tak pri čerpaní zdrojov mohlo údajne zaostávať.
"Boli tu kedysi kuvičie hlasy, že bude národný rámec schválený až koncom roka. Vždy som hovoril, že toto nie je o pretekoch. Je to veľmi dôležitá vec, ktorú treba pripraviť tak, aby sa tých zhruba 400 miliárd korún čo najlepšie využilo," reagoval dnes pred novinármi minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek (SNS). Podobné ťažkosti so získavaním súhlasu komisie malo aj Belgicko, Fínsko, Luxembursko a Lotyšsko.
Ministerstvo už môže pripravovať dokumenty pre žiadateľov
Pozitívne podľa ministra je, že komisia nemala výhrady ani voči štyrom čiastkovým programom, ktoré podrobnejšie popisujú, ako by mali byť peniaze z EÚ použité. Operačné programy doprava, informatizácia, regionálny rozvoj a technická pomoc, určený na podporu zamestnancov pracujúcich s eurofondmi, síce ešte nie sú oficiálne schválené, ale ministerstvá už môžu pripravovať dokumenty pre budúcich žiadateľov, povedal minister.
Práve prostredníctvom týchto štyroch programov by podľa neho malo Slovensko získať viac ako polovicu s pridelených peňazí. Zvyšných sedem operačných programov musí Slovensko dopracovať, dodal Janušek.
Samosprávy podľa Januška nie sú na rozdeľovanie peňazí pripravené
Medzi kritikov ministerstva výstavby patrili aj predsedovia samosprávnych krajov, väčšinou nominanti vládnych strán Smeru-SD a ĽS-HZDS. Tvrdili, že ministerstvo odmieta na kraje presunúť časť rozhodovania o tom, ktorí žiadatelia peniaze dostanú. Janušek opakovane vyhlásil, že samosprávy nie sú na rozdeľovanie peňazí pripravené a dokázal to podľa neho aj nedávny audit. Podľa neho vraj väčšina krajov nemá ani jedného vyškoleného zamestnanca, hoci by ich mali mať asi 35. Kraje však namietali, že nemôžu školiť ľudí, pokiaľ nie je jasné, či vôbec budú nejaké peniaze rozdeľovať. Rozhodnutie je podľa županov v rukách ministerstva výstavby.
Janušek dnes oponoval, že úradníci krajov už môžu spolupracovať s ministerskými odborníkmi. Kedy bude ministerstvo považovať kraje za dostatočne pripravené nevedel odhadnúť.
Prídeme o sto miliónov
Ministerstvo taktiež verí, že Slováci budú v nasledujúcich rokoch pri čerpaní európskych peňazí úspešnejší, ako v súčasnosti. Z financií, ktoré by krajina mala použiť do konca roku 2008, totiž koncom júla vyčerpalo približne 18,5 miliardy Sk z asi 63,5 miliardy korún.
Ak by čerpanie pokračovalo rovnakým tempom, Slovensko by podľa analýzy mohlo v tomto roku definitívne stratiť asi 800 miliónov korún. Medzičasom sa však podľa Janušeka vybavovanie žiadateľov urýchlilo. Aj tak však už Slovensko nebude môcť z pridelených peňazí vyčerpať asi 100 miliónov korún, pretože na ich získanie už uplynuli termíny.
Fondy majú stierať regionálne rozdiely
SR dosiahla dohodu s eurokomisárkou pre regionálnu politiku Danutou Hübnerovou a eurokomisárom pre zamestnanosť a sociálne záležitosti Vladimírom Špidlom.
Danuta Hübnerová uviedla: "Som veľmi rada, že sa Slovenská republika pripojila k členským štátom, ktorých referenčné rámce sa už schválili. Vítam prijatie záväzku zo strany slovenských predstaviteľov rozvíjať znalostnú ekonomiku a zlepšovať situáciu marginalizovaných skupín."
Špidla dodal: "Slovenská stratégia prezentuje výraznú snahu o zvýšenie investícií do ľudských zdrojov, čo by, ako dúfam, malo viesť k vytvoreniu väčšieho počtu a lepších pracovných miest. Toto je podstatou európskej reformnej agendy. Slovensko si vybralo priority, ktoré zvýšia zamestnanosť a umožnia pracovnej sile, aby sa prispôsobila premenlivým podmienkam."
Zámerom kohéznej politiky je znížiť rozdiely medzi rýchlo sa rozvíjajúcimi regiónmi (ako je napríklad Bratislava) a zaostávajúcimi regiónmi (západné, stredné a východné Slovensko).
Slovenská vláda si na obdobie 2007 - 2013 stanovila nasledujúce priority:
- Infraštruktúra a regionálna dostupnosť: výstavba a modernizácia verejnej infraštruktúry, ktorá umožní prístupnosť infraštruktúry jednotlivých regiónov a zvýši efektivitu verejných služieb. Ťažiskom je transportná, environmentálna, vzdelávacia a sociálna infraštruktúra a obnova miest.
- Znalostná ekonomika: podpora rozvoja znalostnej ekonomiky prostredníctvom investícií do elektronických služieb a obsahu, výskumu a vývoja a podpora konkurencieschopnosti spoločností a služieb prostredníctvom inovácií.
- Ľudské zdroje a vzdelávanie: podpora rozvoja ľudských zdrojov, ktorá povedie k rastu zamestnanosti, zlepšeniu kvality pracovnej sily a ľudského kapitálu vzhľadom na potreby znalostnej ekonomiky a zvyšovanie sociálnej integrácie znevýhodnených skupín.
NSRR tiež definuje horizontálne priority, ktoré komplementárnym spôsobom podporujú dosiahnutie cieľov rámca v 4 oblastiach: menšinová rómska komunita, rovnosť šancí, udržateľný rozvoj a informačná spoločnosť.
Slovensko zaslalo svoj NSRR Európskej komisii v decembri 2006.
Pri zostavovaní svojich NSRR musia členské krajiny postupovať v súlade s pravidlami únie, ktoré kladú osobitný dôraz na inovácie, výskum a technologický rozvoj, informačnú spoločnosť, ochranu životného prostredia, obnoviteľné zdroje energií a vytváranie nových a lepších pracovných miest. NSRR musí byť tiež úzko prepojený s národnými reformnými programami členských krajín, stanovujúcimi opatrenia, ktoré sa prijmú pre naplnenie cieľov Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť. Doteraz EK schválila NSRR 22 krajín.
Autor: zh