Bratislava 30. júla (TASR) - Prvé roky po zavedení eura treba na Slovensku počítať s rýchlejším rastom cien. Dôvodom je najmä skutočnosť, že infláciu už viac nebude tlmiť posilňovanie domácej meny, vyskytnú sa však aj ďalšie vplyvy priamo nesúvisiace s prechodom na euro. Väčšina analytikov oslovených TASR odhaduje infláciu v prvých rokoch po plánovanom vstupe do eurozóny v roku 2009 v rozpätí 3 až 4 %. Ešte v budúcom roku by sa pritom mala pohybovať okolo úrovne 2 %.
"Zafixovanie kurzu nevyhnutne povedie k inflačným tlakom. My predpokladáme, že v prvom roku po zavedení eura vzrastie harmonizovaná inflácia minimálne o 0,5 percentuálneho bodu na 2,7 %," hovorí hlavný analytik UniCredit Bank Viliam Pätoprstý. Väčšina tohto nárastu by mala byť podľa neho následkom zafixovania meny a bázických efektov z predchádzajúceho obdobia, niečím prispeje aj zaokrúhľovanie cien.
Keďže inflácia nebude už viac tlmená cez menový kanál, obavy zo zrýchlenia inflácie po vstupe do eurozóny sú podľa analytičky Poštovej banky Evy Sárazovej opodstatnené. "Na tlmenie inflácie už nebude mať vplyv silnejúca koruna, ktorá pozitívne vplýva na ceny dovážaných tovarov," vysvetľuje. Po vstupe Slovenska do eurozóny tak očakáva postupné zrýchlenie inflácie minimálne na úroveň 3,5 %. Podobný rast cien, rovnako predovšetkým vplyvom zafixovania kurzu koruny, očakáva aj Juraj Valachy z Tatra banky.
Okrem samotného nahradenia slovenskej koruny eurom však budú v najbližších rokoch na rast cien v SR vplývať aj ďalšie faktory. Či už pôjde o vývoj cien ropy, kurzu USD/EUR, fiškálnu politiku vlády alebo kvalitu úrody v danom roku. "Jediný faktor, ktorý môžeme reálne ovplyvniť, je deficit verejných financií. Preto je potrebné, aby vláda pozorne sledovala inflačné tlaky a svojou politikou skôr utlmovala dopytové tlaky, ako ich zvyšovala," zdôrazňuje Valachy. Počítať tiež treba s vplyvom zavedenia energetických daní, zvýšením spotrebnej dane na cigarety a vyššími cenami potravín a energií, pridáva analytik VÚB Martin Lenko.
V strednodobom horizonte by sa mala cenová konvergencia k ostatným krajinám eurozóny, a teda rast cien, prejaviť na Slovensku primárne v sektore služieb. Podľa Lenka tomu tak bolo aj v iných krajinách, ktoré euro v minulosti prijali. "Občania by ale vzhľadom na skutočnosť, že ceny služieb na Slovensku rástli aj v predchádzajúcich rokoch, nemali tento rast pocítiť tak výrazne, ako v krajinách, kde ceny služieb dlhodobo stagnovali alebo rástli len mierne, napr. v Nemecku," dodáva analytik VÚB.
V poslednom čase, upozorňuje analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová, zaujalo pozornosť zrýchlenie rastu cien v Slovinsku, ktoré vstúpilo do eurozóny 1. januára tohto roka. Inflácia v krajine stúpla z májových 3,1 % na 3,8 % v júni, čo je najvyššie číslo za posledného 2,5 roka. Ešte začiatkom tohto roka bola pritom inflácia v Slovinsku na úrovni 2,8 %.
"Pri pohľade na jeho štruktúru za júnovým rastom cien stálo viacero nepriaznivých faktorov rast cien energií, potravín, ale aj služieb a obchodovateľných tovarov bez energií," vysvetľuje Valachyová. Pol roka po prijatí eura je podľa nej v Slovinsku badať prvé náznaky rastu dopytových inflačných tlakov a slovinská centrálna banka začína spomínať riziko prehriatia ekonomiky. Keďže tá už po vstupe do eurozóny nemá k dispozícii nástroje na tlmenie inflačných tlakov, pripomína analytička, ostáva na vláde a jej zodpovednom prístupe k výdavkom, aby neposkytovala ekonomike dodatočné inflačné impulzy.
Valachyová rovnako ako ostatní analytici považuje za pravdepodobné, že zrýchlenie inflácie bude nasledovať po prijatí eura aj na Slovensku. "Keďže výmenný kurz bude fixný, koruna už nebude spomaľovať infláciu, ktorú v prvých rokoch po prijatí eura odhadujeme na 3,5 až 4,0 % ročne," spresňuje. Rast cien z titulu zaokrúhľovania, ktorý bezprostredne súvisí s prechodom na euro, pritom odhaduje Národná banka Slovenska (NBS) na 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu.