Bratislava 23. júla (TASR) - Makroekonomický vývoj a nastavenie makroekonomických politík na Slovensku v súčasnosti nevytvárajú podmienky, ktoré by mohli v krátkodobom horizonte zhoršiť finančnú stabilitu krajiny. Konštatuje to Národná banka Slovenska (NBS) v aktuálnej Správe o finančnej stabilite za rok 2006.
V strednodobom horizonte však centrálna banka identifikovala štyri hlavné oblasti vzniku potenciálnych rizík pre finančnú stabilitu SR. Ide o zmenu v očakávanom vstupe Slovenska do eurozóny, nedostatočné využitie priestoru na fiškálnu konsolidáciu, kapacitné ohraničenia slovenskej ekonomiky a riziko vzniku cenovej bubliny na trhu nehnuteľností. Významným externým zdrojom rizika môže byť tiež rast nestability na rozvíjajúcich sa trhoch.
Vývoj v 1. polroku 2006 podľa NBS ukázal, že z domácich faktorov hrajú pravdepodobne najväčšiu úlohu očakávania vstupu SR do eurozóny. Trhy totiž citlivo reagujú na informácie spochybňujúce tieto očakávania. V prípade, ak by nastali nečakané udalosti, ktoré by bránili plniť podmienky prijatia eura, mohlo by to negatívne ovplyvniť fungovanie finančného systému krajiny," upozorňuje centrálna banka.
Smerovanie fiškálnej politiky na Slovensku možno podľa NBS hodnotiť ako udržateľné, napriek tomu však existuje priestor aj na výraznejšiu konsolidáciu verejných financií. Súčasné obdobie dynamického rastu ekonomiky, pripomína analýza centrálnej banky, je pre pokračovanie fiškálnej konsolidácie mimoriadne priaznivé. "V tejto fáze hospodárskeho cyklu ani netreba vnášať do ekonomiky dodatočné dopytové stimuly," zdôrazňuje analýza. Výdavky verejných financií by pritom mali podľa NBS smerovať prednostne do rozvoja ľudského kapitálu a inovatívneho potenciálu krajiny.
Existujú aj riziká, že ekonomika by mohla naraziť na niektoré kapacitné obmedzenia, napr. v štruktúre pracovnej sily alebo výrobných kapacít niektorých odvetví, najmä stavebníctva, čo by sa mohlo následne preniesť do zrýchlenia rastu nákladov a cien. "Súčasný stavebný boom a rast cien nehnuteľností síce v SR nedosahuje rozmery niektorých krajín EÚ ako Portugalsko či Španielsko, zvyšuje sa však možnosť vzniku cenovej bubliny a z toho plynúce negatívne efekty na bilancie vlastníkov nehnuteľností, úverovaných ekonomických subjektov i úverujúcich finančných inštitúcií," upozorňuje centrálna banka.
Podľa analýzy NBS môžu ceny bytov v krátkom období dynamicky rásť najmä v dôsledku toho, že pri súčasných cenách sa kúpa bytu javí ako výhodná investícia, a to napriek nákladom, ktoré predstavuje financovanie tejto investície pomocou dlhodobej hypotéky. Podhodnotenie nákladov a trhového rizika a najmä krátkodobé očakávania rýchleho rastu cien tak prispievajú k akcelerácii rastu cien bytov na Slovensku. "Rozhodujúcim faktorom tohto rastu je nedostatočná ponuka a vysoký kúpyschopný dopyt, akcelerovaný dostupnosťou úverov," dodáva centrálna banka.
