Bratislava 21. júla (ČTK) - Slovensko by malo podľa predpokladov ministerstva financií s rezervou splniť podmienku nízkej inflácie pre plánované prijatie eura v roku 2009. Ministerstvo to uviedlo v Správe o plnení Národného plánu zavedenia eura k 30. júnu 2007. Ekonómovia pritom doposiaľ očakávali, že práve inflácia bude pre Slovensko najťažšie makroekonomické kritérium.
"Nominálne plnenie inflačného kritéria v súčasnosti nie je ohrozené," uviedlo ministerstvo. V predpokladanom období na posudzovanie od apríla 2007 do marca 2008 očakáva 12-mesačnú priemernú medziročnú infláciu podľa harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien na úrovni 1,8 percenta. Referenčná hodnota inflácie, ktorú Slovensko nesmie prekročiť, pritom úrad predpokladá na 2,9 percenta.
Podľa Maastrichtských kritérií nesmie 12-mesačná priemerná medziročná inflácia kandidátskej krajiny pred vstupom do eurozóny presiahnuť priemer troch krajín EÚ s najnižšou infláciou o viac ako 1,5 percentuálneho bodu.
Slovensko dlhodobo plní podmienku, že hrubý verejný dlh krajiny nesmie presiahnuť 60 percent hrubého domáceho produktu. Vláda premiéra Roberta Fica sa zaviazala, že udrží schodok verejných rozpočtov do úrovne troch percent HDP. Okrem toho vstup do eurozóny vyžaduje tiež stabilitu dlhodobých úrokových sadzieb a pohyb výmenného kurzu v stanovenom pásme.
Európsky komisár pre hospodárske a menové záležitosti Joaquín Almunia tento týždeň v Bratislave potvrdil, že Slovensko kritériá pre euro zatiaľ plní. Vyzval však k ďalšiemu znižovaniu verejného deficitu a upozornil tiež na rast spotrebiteľských cien, ktorý je na Slovensku v súčasnosti vyšší, než umožňujú kritériá. Dvanásťmesačný priemer medziročnej inflácie vypočítanej podľa metodiky EÚ dosiahol v júni tri percentá.
Niektorí úradníci Európskej centrálnej banky (ECB) koncom júna vyslovili obavy, či sa krajine podarí zachovať nízku infláciu aj po splnení podmienok na zavedenie eura a vstupe do eurozóny. ECB upozornila, že Slovensku v súčasnosti k tlmeniu inflácie nahrávajú napríklad nižšie svetové ceny energií, silná koruna a tlak vlády na zisky veľkých energetických podnikov. Tieto faktory však údajne nemusia zaručiť nízku infláciu v dlhšom časovom horizonte.
