Paríž/Brusel/Berlín 16. júla (TASR) - Francúzsko oslávilo v sobotu 14. júla 218. výročie dobytia Bastily, začiatok udalosti, ktorá postupne zmenila Európu a svet. Francúzsko má nového prezidenta, Nicolasa Sarkozyho, ktorý sa, podľa očividných tendencií svojou politikou podujal, hoci v menšom rozsahu, zmeniť svoju domovinu a podstatnú časť starého kontinentu, eurozónu a cez ňu celú Európsku úniu.
Sarkozy chce prebudovať francúzsku ekonomiku na moderný dynamický celok, ktorý sa dokáže prispôsobovať meniacim sa podmienkam a plynule zabezpečiť zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva krajiny. Aby mohol dosiahnuť ciele doma, prezident Sarkozy je presvedčený, že zmeny treba urobiť v nadnárodných orgánoch, v Európskej únii, či presnejšie v eurozóne a v jej srdci, v Európskej centrálnej banke (ECB).
Ekonomike galského kohúta sa totiž už niekoľko rokov nedarí tak, aby s jej výsledkami boli Francúzi spokojní.
Sarkozy už ako kandidát na úrad prezidenta republiky tvrdil, že sa v krajine musí viac pracovať a vláda je povinná na to vytvoriť podmienky. Jeho krajania s ním v tomto bode súhlasili, ináč by v druhom kole boja o Elyzejský palác nedostal väčšinu odovzdaných hlasov. Ale to je len jedna stránka mince.
Francúzsku podľa Sarkozyho väčšie ťažkosti robí menová politika ECB zameraná len na zachovanie cenovej stability. Za ňu sa pokladá maximálny rast spotrebiteľských cien o 2 % za rok. Prezident sa domnieva, že vysoký kurz eura brzdí export členov eurozóny a obmedzuje možnosť znižovať mieru nezamestnanosti. Oba problémy totiž ťažia Francúzsko. Sarkozyho pozornosť sa upiera aj na Pakt stability a rastu (EÚ) a ustanovenie, že deficit verejných financií členov únie nemá byť vyšší ako 3 % ich hrubého domáceho produktu (HDP). A napokon je problémom aj dohoda z apríla tohto roku, podľa ktorej sa členovia eurozóny rozhodli dosiahnuť vyrovnanosť bilancií svojich rozpočtov do konca roku 2010.
N. Sarkozy sa po vstupe do Elyzejského paláca, sídla francúzskeho prezidenta, pustil do plnenia predvolebných predsavzatí s chuťou. Pred júlovým stretnutím ministrov financií sa zameral hlavne na eurozónu. A kampaň nerozvíjal sám. Štátny tajomník jeho vlády pre európske záležitosti Jean-Pierre Jouyet pred stretnutím Ecofinu žiadal, aby ministri financií mali väčší vplyv na úrokovú politiku ECB. V rozhovore pre parížsky denník Le Tribune povedal, že "podľa (Maastrichtskej) zmluvy má byť generálna orientácia politiky výmennej hodnoty eura v súlade s požiadavkami na rast hospodárstva a zamestnanosti".
Jouyet sa dožadoval aj intenzívneho dialógu ministrov financií a vedenia ECB, aby sa kombináciou opatrení (vlád a ECB) vytvorili čo najlepšie podmienky pre hospodársky rast národných ekonomík. "Navyše", pokračoval štátny tajomník, "pri politike výmenných kurzov musíme myslieť na to, či sa zohľadňuje problematika hospodárskeho rastu v eurozóne a jej konkurencieschopnosť a na to, ako sa tieto otázky riešia v iných častiach sveta."
Za aktuálnu však treba pokladať Jouyetovu poznámku o posilnení postavenia predsedu Ecofinu vo vzťahu k zahraničiu. "Nie je normálne," uviedol, "keď sa rokuje s Čínou a Európa na tieto stretnutia posiela raz prezidenta ECB, inokedy komisára pre hospodárstvo a menu, potom predsedu Ecofinu, či rotujúceho predsedu EÚ, alebo množstvo komisárov EÚ. Naši čínski priatelia vždy vedia, kto príde na rokovania s nimi zo Spojených štátov, keď sa majú stretnúť s ich ministrom financií."
Sarkozy pred členmi Európskeho parlamentu uviedol: "Hlasoval som za euro. Verím euru. Ale koniec koncov mena nie je nijakým tabu. Chcem, aby sa využívala na (hospodársky) rast, na vytvárania pracovných miest pre naše deti."
Francúzsky prezident sa odhodlal aj na bezprecedentný krok. Oznámil, že sa zúčastní na júlovom rokovaní Rady pre hospodárske a finančné záležitosti EÚ (Ecofin), aby ministrov financií eurozóny osobne oboznámil so svojimi návrhmi na zmeny vo Francúzsku a v EÚ. Okrem toho navrhol, aby sa na jeseň uskutočnil mimoriadny summit 27-členného spoločenstva o ekonomických otázkach. Posledná iniciatíva najviac prekvapila Portugalsko, predsedajúcu krajinu EÚ v 2. polroku tohto roku. Totiž ono by malo prichádzať do konca decembra s takýmito iniciatívami.
Prezident ECB Jean-Claude Trichet, Sarkozyho krajan, ešte pred Ecofinom uviedol, že je znepokojený silami "v niektorých členských krajinách eurozóny", ktoré dávajú prednosť uvoľneniu rozpočtových pravidiel. Dodal, že ich dodržiavanie je kategorický imperatív, o ktorom sa nemôže diskutovať. Analytici poznamenali, že Trichet bez toho, aby bol konkrétny, určite myslel práve na Paríž.
Vystúpenie Sarkozyho v Bruseli 9. júla na hodinovom stretnutí pred ministrami financií hodnotila francúzska tlač ako triumf.
Čo teda francúzsky prezident na Ecofine dosiahol?
Jednoznačne získal podporu pre francúzskeho kandidáta, bývalého ministra financií Dominiqua Straussa-Kahna, aby sa uchádzal o funkciu výkonného riaditeľa Medzinárodného menového fondu po tom, ako ju opustí Španiel Rodrigo Rato na jeseň z rodinných dôvodov.
Auditórium v Bruseli súhlasilo s uskutočnením štrukturálnych reforiem vo francúzskej ekonomike. Iné krajiny ich už urobili dávnejšie, ale vo Francúzsku na ne zrejme dozreli podmienky až teraz. Uskutočňovaniu reforiem, ktorými sa krajina prispôsobuje potrebám doby, sa na tomto fóre vrelo tlieska vždy. Treba si však počkať, čo dovolia zmeniť Francúzi prezidentovi vo svojom živote.
Menej porozumenia už našiel prezident pri odklade úlohy do roku 2010 odstrániť deficit verejných financií. Sám na Ecofine však vystúpil podstatne diplomatickejšie, než pred auditóriom doma, ktoré zmýšľalo rovnako ako on. V Bruseli povedal: "Keď budeme mať väčší rast, potom predpokladáme, že všetky dodatočné príjmy venujeme na konsolidáciu (verejných financií). Keď nedosiahneme očakávaný rast, budeme musieť povedať, (rovnováhu verejných financií) dosiahneme v roku 2012. Je to skutočne otázka našej cti".
Belgický minister financií Wouter Bos komentoval vystúpenie N. Sarkozyho stručne: "Chýbalo mu viac detailov. Ťažko sa dalo diskutovať, lebo nepredstavil program". Trichet sa neostýchal odpovedať na kritiku silného eura, ktorá je údajne brzdou Francúzska, tým, že poukázal na nezávislosť centrálnej banky zaručenej Maastrichtskou zmluvou.
Kľúčovým cieľom prezidenta Sarkozyho je však oslabenie nezávislého postavenia ECB a účelové zapojenie spoločnej meny do služieb hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest.
Už 11. júla, teda krátko po Ecofine, sa k tejto problematike v rozhovore pre televíznu stanicu RTL vyslovila kancelárka Angela Merkelová. "Európska centrálna banka zostane nezávislou napriek silnému euru." Dôsledná nezávislosť ECB je kľúčom k ochrane obyvateľstva pred infláciou. "Práve z tohto dôvodu," pokračovala, "neustúpi Nemecko zo svojej pozície".
Sarkozy sa nevzdal svojho zámeru. Minulý týždeň v stredu bol publikovaný jeho list francúzskej ministerke financií Christine Legardovej. Žiada od nej, aby sa dospelo k tomu, že politika dosiahne väčšiu kontrolu určovania výmenných kurzov. Krajiny eurozóny "sa majú dostať do situácie, aby dosiahli skutočný dialóg s ECB s cieľom, aby si spoločenstvo 13 štátov vypracovala peňažno-politickú stratégiu". Ministerke určil aj úlohu, aby sa osobitne zaoberala problematikou vzťahov eurozóny a ECB, a tiež tým, ktoré okolnosti tento dialóg umožnia. Okrem toho by mala ministerka riešiť otázku, ako treba formulovať politiku výmenného kurzu. Lagardová má navrhnúť aj "inštitucionálne reformy pre lepšie ekonomické fungovanie eurozóny.
Posledné Sarkozyho návrhy sa hodnotia ako odhodlanie Paríža zmeniť aj zmluvy o EÚ. Na to by však bol potrebný súhlas ostatných členov spoločenstva.
Nemecká spolková vláda sa k návrhom z Paríža vyjadrila skepticky. Také zmeny "si neviem predstaviť," povedala kancelárka Merkelová pre RTL. Od Sarkozyho sa však dištancoval už aj predseda Ecofinu, luxemburský premiér a minister financií Jean-Claude Juncker, keď povedal: "Nemáme pocit, že silné euro brzdí hospodársky rast eurozóny".
K silnému euro sa vyjadril aj viceprezident ECB Jürgen Stark: Podľa neho sa aktuálny výmenný kurz eura sa nedostal "za rámec všetkých možných predstáv". Podľa Starka kurz eura odráža "silu hospodárskeho vývoja v Európe".
Mnohí analytici sú iného názoru než francúzska tlač na výsledky, ktoré dosiahol N. Sarkozy na júlovom Ecofine.
Nicolas Sarkozy si predsavzal veľké úlohy. Sám ich však bude presadzovať veľmi ťažko aj doma, keď najmä tí, čo ho nevolili, usúdia, že s reformami zachádza priďaleko; a ešte ťažšie to bude mať v zahraničí, ktoré situáciu v eurozóne nevidí ako francúzsky prezident.
Francúzi v roku 1789 mohli otriasť systémom svojej krajiny i Európy, lebo za jedným cieľom ich išli milióny. Dnes chce jeden presvedčiť milióny, že sa treba zmeniť, ináč myslieť a aj ináč konať, že sa treba zbaviť toho, čo má človek najradšej, svojich zvykov. A v tom je ten problém.
Informovali o tom agentúry Reuters, AP, DPA a denník Financial Times Deutschland.