BRATISLAVA 14. júla (SITA) - Slováci, podobne ako občania ostatných štátov Európskej únie (EÚ), považujú nezamestnanosť za najväčší problém, ktorému musí ich krajina čeliť. Toto je jeden z výsledkov prieskumu verejnej mienky Eurobarometer 67, ktorý na piatkovej tlačovej besede prezentovalo Zastúpenie Európskej komisie v Slovenskej republike. Na Slovensku prieskum uskutočnila spoločnosť TNS AISA SK od 13. apríla do 1. mája 2007, pričom na anketové otázky odpovedalo 1 106 respondentov starších ako 16 rokov. Problém s nezamestnanosťou označilo za jeden z dvoch najdôležitejších problémov 36 % slovenských respondentov a 34 % opýtaných v EÚ. Ešte na jar 2006 označilo nezamestnanosť ako najväčší problém 61 % Slovákov.
Druhým najdôležitejším problémom je pre Slovákov ekonomická situácia (29 %), kým v celoeurópskom priemere je to kriminalita (24 %). Kriminalitu za závažný problém považujú aj Slováci. Ako jeden z dvoch najvážnejších problémov ju označilo 27 % slovenských respondentov. Celkovo jej slovenskí respondenti prisúdili spolu s problémami zdravotnej starostlivosti tretie miesto v hierarchii problémov, ktoré musí slovenská spoločnosť riešiť. Ako ďalej vyplynulo z výsledkov prieskumu, 66 % Slovákov očakáva, že o 50 rokov bude mať Európska únia vďaka euru silnejšiu menu ako dolár.
Zlepšenie ekonomickej situácie vo svojej krajine počas nasledujúcich 12 mesiacov očakáva 40 % Slovákov, čo je o 12 percentuálnych bodov viac ako v celej Európskej únii (EÚ 27). Na druhej strane zhoršenie ekonomickej situácie očakáva iba 22 % Slovákov, čo je o 5 percentuálnych bodov menej ako v celoeurópskom priemere. V porovnaní s prieskumom, ktorý sa uskutočnil na jeseň minulého roka, vzrástol počet občanov Slovenska, ktorí v nasledujúcich dvanástich mesiacoch očakávajú zlepšenie ekonomickej situácie na Slovensku, a to o 12 percentuálnych bodov. Zároveň pritom klesol počet občanov, ktorí očakávajú zhoršenie situácie, o 8 percentuálnych bodov. "Slováci tak na jar tohto roku boli v rámci dvadsiatich siedmich krajín Európskej únie štvrtými najoptimistickejšie ladenými občanmi, pokiaľ ide o očakávania týkajúce sa ekonomickej situácie v krajine," uvádza sa v komentári k výsledkom prieskumu Eurobarometer 67. Optimistickejší ako Slováci pritom boli len Nemci, Holanďania a Litovci.
Slovenskí občania sú optimisticky naladení aj pokiaľ ide o očakávania, ktoré sa týkajú možnosti zamestnania na Slovensku v nasledujúcich dvanástich mesiacoch. Až 39 % Slovákov očakáva zlepšenie a iba 24 % občanov Slovenska zhoršenie v tejto oblasti. Počet občanov, ktorí očakávajú zlepšenie možností zamestnať sa na Slovensku, sa od jari 2005 zvýšil z 20 % na 39 %, pričom len v porovnaní s predchádzajúcim prieskumom Eurobarometer realizovaným na jeseň 2006 vzrástol o 13 percentuálnych bodov. Tento nárast je sprevádzaný postupným poklesom počtu Slovákov očakávajúcich zhoršenie, pokiaľ ide o možnosti zamestnania na Slovensku, a to o 15 percentuálnych bodov od jesene 2005.
Podľa Barometra 67 je so svojím životom veľmi spokojných alebo skôr spokojných 72 % občanov Slovenska, kým v rámci EÚ 27 je takto naladených v priemere 80 % ľudí. Napriek pretrvávajúcej menšej spokojnosti Slovákov v porovnaní s celoeurópskym priemerom už niekoľko rokov pozorujeme na Slovensku mierny, ale kontinuálny rast spokojnosti. Od jesene 2004 na Slovensku vzrástol počet veľmi spokojných a skôr spokojných ľudí o 13 percentuálnych bodov.
V odpovedi na otázku, aké sú očakávania občanov na nasledujúcich 12 mesiacov, medzi názormi Slovákov a občanov celej únie nie sú podstatné rozdiely. Zlepšenie očakáva 36 % občanov SR (37 % v EÚ), zhoršenie očakáva 14 % Slovákov (11 % v EÚ) a žiadnu zmenu neočakáva 47 % Slovákov (49 % v EÚ). V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom Eurobarometer stúpol počet Slovákov očakávajúcich v najbližších 12 mesiacoch zlepšenie svojho života o 3 percentuálne body a dosiahol tak najvyššiu úroveň od vstupu Slovenska do EÚ.
Eurobarometer 67 je prvým prieskumom po rozšírení EÚ o Bulharsko a Rumunsko, pričom vybrané otázky položili aj občanom Turecka a Chorvátska. Na anketové otázky odpovedalo 29 222 respondentov. Prvý prieskum verejnej mienky, z ktorého sa neskôr vyvinul Barometer, uskutočnili v roku 1962. Pravidelne sa prieskumy začali robiť v roku 1973, keď malo Európske spoločenstvo deväť členov. Pojem Barometer zaviedli v roku 1974.
