Bratislava 12. júla (TASR) - Zástupcovia zamestnávateľov a zamestnancov, ktorí sa v súčasnosti zaoberajú otázkou minimálnej mzdy, okrem samotnej jej výšky rokujú aj o novom spôsobe jej určovania. Podľa predstaviteľov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) sú pritom už blízko dohody na novom mechanizme. Definitívne by mala byť táto problematika uzavretá 25. júla tohto roka na vrcholovom rokovaní tripartity.
Nový systém postupného prerokovávania výšky minimálnej mzdy by mal spočívať vo viacerých nadväzujúcich krokoch. Ak by na jednom stupni k dohode nedošlo, otázka by sa posunula vyššie. "Chceme, aby pri stanovovaní minimálnej mzdy došlo prioritne k dohode zamestnávateľov a odborov, teda na bipartitnej úrovni," vysvetlil na dnešnom stretnutí s novinármi staronový prezident AZZZ Tomáš Malatinský. Ak by k takejto dohode nedošlo, následný kompromis by sa hľadal už na rokovaní všetkých troch sociálnych partnerov, teda aj za účasti zástupcov vlády. Tretím stupňom, ktorý by v prípade absencie dohody otázku definitívne vyriešil, by bol nový, zákonom stanovený vzorec na výpočet percentuálneho nárastu minimálnej mzdy.
Indikátorom, od ktorého by sa takýto vzorec odvíjal, môže byť podľa Malatinského miera inflácie aj rast priemernej mzdy. "A niekde medzi tým sa hľadá spôsob, ktorý by mohol byť optimálnym a akceptovateľným z oboch strán," priblížil prezident AZZZ. Dohoda na novom mechanizme je pritom už v podstate pripravená, dvaja sociálni partneri teraz budú čakať na vyjadrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR, po ktorom môže dôjsť ešte k určitým úpravám.
Nová výška minimálnej mzdy by pritom mala platiť od 1. októbra tohto roka. Zároveň sa pripravuje nový zákon o minimálnej mzde, ktorý počíta s tým, že k ďalšiemu zvyšovaniu tejto veličiny by došlo následne až 1. januára 2009.
Vláda sa tento rok poponáhľala, pripomenul 1. viceprezident AZZZ Peter Masár, a už určila dve východiskové alternatívy novej úrovne minimálnej mzdy. "Prvá je na úrovni 8 260 Sk a druhá až na 8 450 Sk," spresnil Masár. Poukázal tiež na zámer vlády dosiahnuť minimálnu mzdu na úrovni 60 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve. "Lenže 60 % v rámci Európskej únie nie je nikde, ani 50 % nie. To je nereálny cieľ," zdôraznil Masár s tým, že zamestnávatelia a živnostníci by takúto úroveň minimálnej mzdy, na ktorú nadväzujú napríklad aj rôzne odvody, neutiahli. Momentálna je minimálna mzda na Slovensku tesne nad 40 % priemernej mzdy.