Bratislava 13. júna (TASR) - Tretí rok členstva SR v Európskej únii (EÚ) sa niesol v znamení ekonomického rastu. Predovšetkým makroekonomické ukazovatele zaznamenali rast hrubého domáceho produktu (HDP). SR sa zaradila k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám únie. Pribudli zahraničné investície, vyrástli nové podniky, vznikli nové pracovné miesta. Konštatuje sa v Súhrnnej správe o 3. roku členstva SR v EÚ, ktorú dnes schválila vláda.
Podľa správy sa SR v 3. roku svojho členstva v podstate bez signifikantných výkyvov vyrovnala so všetkými ekonomickými, sociálnymi, politickými, právnymi a inštitucionálnymi nárokmi, ktoré priniesol vstup do únie. V niektorých prípadoch, ako napr. v dôraznom uplatňovaní nevyhnutných reformných krokov, sa Slovensko stalo pri prijímaní reformných krokov inšpiráciou pre iné členské štáty.
Správa nadväzuje na minuloročné hodnotenie 2. roka členstva SR v EÚ a poskytuje súhrnné informácie o tom, ako sa členstvo SR v únii celkovo odráža na dianí na Slovensku, čo sa týka politických, legislatívnych, hospodárskych i sociálnych aspektov.
V tomto čase, pripomína sa ďalej v správe, sa SR pripravuje na vstup do eurozóny. Plán jednotlivých krokov, ktoré je potrebné uskutočniť pre bezproblémové a úspešné zavedenie eura v celom hospodárstve v SR od 1. januára 2009, predstavuje rámcový dokument Národný plán zavedenia eura v SR. Oprieť sa oň môžu všetky subjekty slovenskej ekonomiky a spoločnosti.
V oblasti štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu EÚ došlo k významnému pokroku v uzatváraní zmluvných záväzkov a čerpaní finančných prostriedkov týchto fondov. Napriek tomu však SR nebola ku koncu roku 2006 schopná vyčerpať v rámci troch programových dokumentov všetky pridelené finančné prostriedky, pripúšťajú predkladatelia.
Jednou z priorít, ktorú presadzuje vláda SR v týchto dňoch, je formovanie vedomostnej spoločnosti. Predovšetkým rast zamestnanosti posilnený daňovými stimulmi, opatrenia pre mobilitu pracovných síl a pokrok v reforme vysokoškolského vzdelávania súbežne s novými opatreniami na podporu využívania informačno-komunikačných technológií budú zárukou tohto cieľa, ktorý si SR vytýčila.
Avšak oblasti výskumu, vývoja, inovácií a vzdelávania sú práve tie, v ktorých stále absentuje jasná stratégia a priority, pripomína ďalej správa. Zvýšené aktivity si vyžaduje proces zlepšovania zručností uchádzačov o prácu a presadzovanie celoživotného vzdelávania. "Ďalšie úsilie bude potrebné venovať redukcii dlhodobej nezamestnanosti."
Európska komisia (EK) vo svojej hodnotiacej správe odporúča Slovensku realokovať výdavky do oblasti výskumu, vývoja a vzdelávania, prijať národnú stratégiu výskumu, vývoja a inovácií so silným previazaním výskumných inštitúcii s podnikateľskou sférou, prijať stratégiu celoživotného vzdelávania v súlade s potrebami trhu práce a so zameraním na zlepšenie kvalifikačnej úrovne a zručností, doplniť reformu vysokoškolského vzdelávania reformou základných a stredných škôl, a vypracovať komplexný prístup pre riešenie dlhodobej nezamestnanosti predovšetkým vytvorením cielených aktívnych politík trhu práce pre marginálne skupiny.
SR rešpektuje hodnotiacu správu EK a zároveň sa stotožňuje s jej odporúčaniami a bude ich v ďalšom presadzovať ako svoje priority v Národnom programe reforiem. "Môžeme konštatovať, že základné atribúty budovania a rozvoja vedomostnej spoločnosti sú s nimi totožné," uvádza sa v správe.