SME
Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Sachs: Podiel na japonskej mizérii majú aj USA a Európska únia

Viedeň 9. apríla (TASR) - Obavy o druhú najsilnejšiu ekonomiku sveta rastú. Ak Japonsko a USA nezmenia svoju finančnú politiku, obe krajiny sa môžu ...

Viedeň 9. apríla (TASR) - Obavy o druhú najsilnejšiu ekonomiku sveta rastú. Ak Japonsko a USA nezmenia svoju finančnú politiku, obe krajiny sa môžu súčasne dostať do recesie a narušiť svetové hospodárstvo.

V 80. rokoch sa Japonsku darilo jednoducho všetko. Ročným štvorpercentným rastom porážalo americkú ekonomiku o percento. V 90. rokoch však japonský prírastok hrubého domáceho produktu (HDP) klesol na 1,7 % ročne. To je menej ako polovica priemerného prírastku USA v uplynulom desaťročí.

Skryť Vypnúť reklamu

Tieto slabé výkony sa vysvetľujú dvoma príčinami. Japonsko ešte neprekonalo dôsledky špekulatívnej bubliny, ktorá vypukla na burzách pred vyše desiatimi rokmi. Výsledkom krachu bol silný pád akcií a cien nehnuteľností, a to viedlo k vyvolaniu problému likvidity. Bankám zostali zlé úvery. Iní zastávajú názor, že hospodárske štruktúry krajiny skostnateli, pričom lobistické skupiny znemožňujú akékoľvek reformy.

Podľa amerického ekonóma Jeffroyho Sachsa sú tieto tvrdenia sčasti pravdivé. Jestvujú však aj iné faktory, ktoré vysvetľujú nerovnovážnosť japonského hospodárstva. Keď v rokoch 1974 až 1980 ceny ropy explodovali, Japonsku sa za pomoci zahraničného obchodu darilo stimulovať hospodárstvo. Každým znehodnotením jenu rástla konkurencieschopnosť japonských výrobkov na medzinárodnom trhu. Avšak konjunktúra, ktorá by aj v 90. rokoch spočívala na zahraničnom obchode, nepokračovala.

Skryť Vypnúť reklamu

Dôvodom je hospodárske zotavenie v USA a Európe. Keď praskla japonská nafúknutá burza, americký dolár stál 140 jenov. Keď sa hospodársky rast v Japonsku spomalil, jen sa stal silnejším. V roku 1994 sa za dolár platilo 83 jenov. A aj keď neskôr došlo k oslabeniu jenu, dolár mal výmennú hodnotu 100 až 120 jenov.

Pri flexibilných výmenných kurzoch by mala byť mena s ohľadom na chronickú slabosť hospodárstva čoraz slabšia, ale nič také sa nepredhodilo. Priamu zodpovednosť za to nesie sčasti strnulá peňažná politika japonskej centrálnej banky. Aby sa jej politika dala pochopiť, treba zájsť trochu do histórie.

Pri pohľade na prehľad diskusií o Japonsku od roku 1988 je zrejmý medzinárodný tlak na japonských politikov a predstaviteľov ekonomiky. V 80. rokoch minulého storočia nebolo Japonsko vo vleku vývoja, ale hnacou silou svetových trhov, aj vo finančnom sektore. Amerika a Európa vtedy rozhodli, že Japonsko má "dobrovoľne" obmedziť svoj export, alebo očakávať, že sa do cesty jeho tovarom postavia vysoké colné a obchodné bariéry. Japonský export však neutrpel porážku v dôsledku chýbajúcej konkurencieschopnosti, ale zapríčinili ju intervencie.

Skryť Vypnúť reklamu

K tomu sa pripája skutočnosť, že vlády prezidentov Busha seniora a Clintona vystríhali Japonsko, aby neriešilo svoje problémy využitím prebytkov v zahraničnom obchode, lebo tie sa dosahovali "neférovým" spôsobom. Teraz je Japonsko krajinou so štrukturálne podmieneným obchodným prebytkom. To znamená, že export je nad hodnotou dovozu, ak sa obchodný prebytok nepremieňa späť na investície. Vysvetľuje to, prečo je objem exportu stále o niečo vyšší ako import. Nehľadiac na túto logiku žiadali Američania od Japoncov, aby svoju ekonomiku neoživovali prostredníctvom zahraničného obchodu, ale rastom vnútornej spotreby. Ich rada znela znížiť úroky na úspory, čo bolo nepochopiteľné! Od Japonska sa žiadalo, aby zvyšovalo svoj vnútorný dopyt prostredníctvom obrovských deficitov štátneho rozpočtu. Bola to rada, ktorá sa dávala radšej inému, než by ju mal niekto uplatňovať doma.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa dalo predpokladať, sporné výsledky sa dostavili. Vláda si spočiatku narobila obrovské dlžoby. Keď potom uvoľnila ešte aj svoju úspornú politiku, japonské domácnosti začali sporiť o to intenzívnejšie. Ľudia mali strach, že vláda nebude schopná vyplácať penzie. A rastúce súkromné úspory nevyhnutne viedli k podpore hospodárstva rastom deficitu štátneho rozpočtu.

Vláda robila dlhy, ale centrálna banka neuviedla do chodu tlačiarenské lisy na bankovky. V dôsledku silného jenu sa znížil záujem o japonské tovary. Stalo sa už nemožným, aby sa hora dlhov dala splatiť prebytkami zo zahraničného obchodu. Pomalý rast objemu peňazí v obehu viedol k deflácii. Japonské problémy vznikli čiastočne doma, čiastočne majú na nich podiel USA a Európa.

Skryť Vypnúť reklamu

Je najvyšší čas, aby si Japonsko a iné ázijské krajiny premysleli svoju peňažnú politiku. Keď však medzinárodný obchod a finančné trhy budú konať slobodne, Japonsko sa zotaví rýchlejšie než v uplynulých desiatich rokoch.

Analýzu amerického ekonóma Jeffreyho D. Sachsa uverejnil dnes rakúsky denník Der Standard.

(1 USD = 48,346 SKK, 100 JPY = 38,795 SKK)

* jns zll

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Ekonomika

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  2. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  3. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  6. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  7. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  8. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dalo deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 730
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 13 593
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 695
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 646
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 229
  6. Aká je chémia vôní 9 106
  7. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 645
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 580
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 8 062
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 018
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Zľava minister zdravotníctva SR Marek Krajčí a prezident Slovenskej spoločnosti infektológov Pavol Jarčuška počas tlačovej konferencie k aktuálnej pandemickej situácii na Slovensku.

Haščák z Penty ide do väzby, rozhodol súd

Haščákovi hrozí až 20 rokov.

Premiér Igor Matovič a minister školstva Branislav Gröhling.
Stĺpček Petra Schutza

Experiment avantgardný ako celoplošné testovanie

Ďalší pochod Slovenska po neprebádaných tretích (štvrtých) cestách boja s covidom.

Peter Schutz

Neprehliadnite tiež

Téma lyžovačiek ešte nie je uzavretá, Mikas avizuje úpravu podmienok

Tému lyžovačiek by mali doriešiť budúci týždeň.

Na Donovaloch začali lyžiarsku sezónu už v piatok.

SaS navrhuje použiť z fondu obnovy 600 miliónov eur na enviromentálne záťaže

Zníženie emisií skleníkov plynov by chcela SaS dosiahnuť najlacnejšími možnými spôsobmi.

Na snímke hlavný vstup do chemického podniku Istrochem.

Prezidentka podpísala zrušenie bankového odvodu

Prostriedky sa budú dať reálne použiť v ekonomike.

Prezidentka Zuzana Čaputová.
Ilustračná fotografia.