Sachs: Podiel na japonskej mizérii majú aj USA a Európska únia

Viedeň 9. apríla (TASR) - Obavy o druhú najsilnejšiu ekonomiku sveta rastú. Ak Japonsko a USA nezmenia svoju finančnú politiku, obe krajiny sa môžu ...

Viedeň 9. apríla (TASR) - Obavy o druhú najsilnejšiu ekonomiku sveta rastú. Ak Japonsko a USA nezmenia svoju finančnú politiku, obe krajiny sa môžu súčasne dostať do recesie a narušiť svetové hospodárstvo.

V 80. rokoch sa Japonsku darilo jednoducho všetko. Ročným štvorpercentným rastom porážalo americkú ekonomiku o percento. V 90. rokoch však japonský prírastok hrubého domáceho produktu (HDP) klesol na 1,7 % ročne. To je menej ako polovica priemerného prírastku USA v uplynulom desaťročí.

Tieto slabé výkony sa vysvetľujú dvoma príčinami. Japonsko ešte neprekonalo dôsledky špekulatívnej bubliny, ktorá vypukla na burzách pred vyše desiatimi rokmi. Výsledkom krachu bol silný pád akcií a cien nehnuteľností, a to viedlo k vyvolaniu problému likvidity. Bankám zostali zlé úvery. Iní zastávajú názor, že hospodárske štruktúry krajiny skostnateli, pričom lobistické skupiny znemožňujú akékoľvek reformy.

Podľa amerického ekonóma Jeffroyho Sachsa sú tieto tvrdenia sčasti pravdivé. Jestvujú však aj iné faktory, ktoré vysvetľujú nerovnovážnosť japonského hospodárstva. Keď v rokoch 1974 až 1980 ceny ropy explodovali, Japonsku sa za pomoci zahraničného obchodu darilo stimulovať hospodárstvo. Každým znehodnotením jenu rástla konkurencieschopnosť japonských výrobkov na medzinárodnom trhu. Avšak konjunktúra, ktorá by aj v 90. rokoch spočívala na zahraničnom obchode, nepokračovala.

Dôvodom je hospodárske zotavenie v USA a Európe. Keď praskla japonská nafúknutá burza, americký dolár stál 140 jenov. Keď sa hospodársky rast v Japonsku spomalil, jen sa stal silnejším. V roku 1994 sa za dolár platilo 83 jenov. A aj keď neskôr došlo k oslabeniu jenu, dolár mal výmennú hodnotu 100 až 120 jenov.

Pri flexibilných výmenných kurzoch by mala byť mena s ohľadom na chronickú slabosť hospodárstva čoraz slabšia, ale nič také sa nepredhodilo. Priamu zodpovednosť za to nesie sčasti strnulá peňažná politika japonskej centrálnej banky. Aby sa jej politika dala pochopiť, treba zájsť trochu do histórie.

Pri pohľade na prehľad diskusií o Japonsku od roku 1988 je zrejmý medzinárodný tlak na japonských politikov a predstaviteľov ekonomiky. V 80. rokoch minulého storočia nebolo Japonsko vo vleku vývoja, ale hnacou silou svetových trhov, aj vo finančnom sektore. Amerika a Európa vtedy rozhodli, že Japonsko má "dobrovoľne" obmedziť svoj export, alebo očakávať, že sa do cesty jeho tovarom postavia vysoké colné a obchodné bariéry. Japonský export však neutrpel porážku v dôsledku chýbajúcej konkurencieschopnosti, ale zapríčinili ju intervencie.

K tomu sa pripája skutočnosť, že vlády prezidentov Busha seniora a Clintona vystríhali Japonsko, aby neriešilo svoje problémy využitím prebytkov v zahraničnom obchode, lebo tie sa dosahovali "neférovým" spôsobom. Teraz je Japonsko krajinou so štrukturálne podmieneným obchodným prebytkom. To znamená, že export je nad hodnotou dovozu, ak sa obchodný prebytok nepremieňa späť na investície. Vysvetľuje to, prečo je objem exportu stále o niečo vyšší ako import. Nehľadiac na túto logiku žiadali Američania od Japoncov, aby svoju ekonomiku neoživovali prostredníctvom zahraničného obchodu, ale rastom vnútornej spotreby. Ich rada znela znížiť úroky na úspory, čo bolo nepochopiteľné! Od Japonska sa žiadalo, aby zvyšovalo svoj vnútorný dopyt prostredníctvom obrovských deficitov štátneho rozpočtu. Bola to rada, ktorá sa dávala radšej inému, než by ju mal niekto uplatňovať doma.

Ako sa dalo predpokladať, sporné výsledky sa dostavili. Vláda si spočiatku narobila obrovské dlžoby. Keď potom uvoľnila ešte aj svoju úspornú politiku, japonské domácnosti začali sporiť o to intenzívnejšie. Ľudia mali strach, že vláda nebude schopná vyplácať penzie. A rastúce súkromné úspory nevyhnutne viedli k podpore hospodárstva rastom deficitu štátneho rozpočtu.

Vláda robila dlhy, ale centrálna banka neuviedla do chodu tlačiarenské lisy na bankovky. V dôsledku silného jenu sa znížil záujem o japonské tovary. Stalo sa už nemožným, aby sa hora dlhov dala splatiť prebytkami zo zahraničného obchodu. Pomalý rast objemu peňazí v obehu viedol k deflácii. Japonské problémy vznikli čiastočne doma, čiastočne majú na nich podiel USA a Európa.

Je najvyšší čas, aby si Japonsko a iné ázijské krajiny premysleli svoju peňažnú politiku. Keď však medzinárodný obchod a finančné trhy budú konať slobodne, Japonsko sa zotaví rýchlejšie než v uplynulých desiatich rokoch.

Analýzu amerického ekonóma Jeffreyho D. Sachsa uverejnil dnes rakúsky denník Der Standard.

(1 USD = 48,346 SKK, 100 JPY = 38,795 SKK)

* jns zll

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  2. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  3. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  4. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  5. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  6. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  7. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  8. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  9. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  10. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 555
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 489
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 476
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 743
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 623
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 956
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 966
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 403
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 930
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 486

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Mika svoju kapacitu podľa SNS vyčerpal. Nahradiť by ho mohol Rezník

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

Neprehliadnite tiež

Po Trumpovej dcére chcú Číňania pomenovať obrúsky aj alkohol

Ivanka Trumpová zaujala čínske firmy, keď navštívila čínsku ambasádu vo Washingtone.

Kmotrík sa posilňuje v susednom Česku. Kúpil tretiu najväčšiu sieť trafík

Za väčšinový podiel v tarfikovej sieti Valmont zaplatil približne 22 miliónov eur. V súťaži sa stretol so štyrmi uchádzačmi

Fico chce potraviny, aké majú v Rakúsku, navrhuje summit V4

Pri testovaní najhoršie obstáli sladené nápoje, koreniny, syry, čaje a mäsové výrobky.

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop