Sachs: Podiel na japonskej mizérii majú aj USA a Európska únia

Viedeň 9. apríla (TASR) - Obavy o druhú najsilnejšiu ekonomiku sveta rastú. Ak Japonsko a USA nezmenia svoju finančnú politiku, obe krajiny sa môžu ...

Viedeň 9. apríla (TASR) - Obavy o druhú najsilnejšiu ekonomiku sveta rastú. Ak Japonsko a USA nezmenia svoju finančnú politiku, obe krajiny sa môžu súčasne dostať do recesie a narušiť svetové hospodárstvo.

V 80. rokoch sa Japonsku darilo jednoducho všetko. Ročným štvorpercentným rastom porážalo americkú ekonomiku o percento. V 90. rokoch však japonský prírastok hrubého domáceho produktu (HDP) klesol na 1,7 % ročne. To je menej ako polovica priemerného prírastku USA v uplynulom desaťročí.

Tieto slabé výkony sa vysvetľujú dvoma príčinami. Japonsko ešte neprekonalo dôsledky špekulatívnej bubliny, ktorá vypukla na burzách pred vyše desiatimi rokmi. Výsledkom krachu bol silný pád akcií a cien nehnuteľností, a to viedlo k vyvolaniu problému likvidity. Bankám zostali zlé úvery. Iní zastávajú názor, že hospodárske štruktúry krajiny skostnateli, pričom lobistické skupiny znemožňujú akékoľvek reformy.

Podľa amerického ekonóma Jeffroyho Sachsa sú tieto tvrdenia sčasti pravdivé. Jestvujú však aj iné faktory, ktoré vysvetľujú nerovnovážnosť japonského hospodárstva. Keď v rokoch 1974 až 1980 ceny ropy explodovali, Japonsku sa za pomoci zahraničného obchodu darilo stimulovať hospodárstvo. Každým znehodnotením jenu rástla konkurencieschopnosť japonských výrobkov na medzinárodnom trhu. Avšak konjunktúra, ktorá by aj v 90. rokoch spočívala na zahraničnom obchode, nepokračovala.

Dôvodom je hospodárske zotavenie v USA a Európe. Keď praskla japonská nafúknutá burza, americký dolár stál 140 jenov. Keď sa hospodársky rast v Japonsku spomalil, jen sa stal silnejším. V roku 1994 sa za dolár platilo 83 jenov. A aj keď neskôr došlo k oslabeniu jenu, dolár mal výmennú hodnotu 100 až 120 jenov.

Pri flexibilných výmenných kurzoch by mala byť mena s ohľadom na chronickú slabosť hospodárstva čoraz slabšia, ale nič také sa nepredhodilo. Priamu zodpovednosť za to nesie sčasti strnulá peňažná politika japonskej centrálnej banky. Aby sa jej politika dala pochopiť, treba zájsť trochu do histórie.

Pri pohľade na prehľad diskusií o Japonsku od roku 1988 je zrejmý medzinárodný tlak na japonských politikov a predstaviteľov ekonomiky. V 80. rokoch minulého storočia nebolo Japonsko vo vleku vývoja, ale hnacou silou svetových trhov, aj vo finančnom sektore. Amerika a Európa vtedy rozhodli, že Japonsko má "dobrovoľne" obmedziť svoj export, alebo očakávať, že sa do cesty jeho tovarom postavia vysoké colné a obchodné bariéry. Japonský export však neutrpel porážku v dôsledku chýbajúcej konkurencieschopnosti, ale zapríčinili ju intervencie.

K tomu sa pripája skutočnosť, že vlády prezidentov Busha seniora a Clintona vystríhali Japonsko, aby neriešilo svoje problémy využitím prebytkov v zahraničnom obchode, lebo tie sa dosahovali "neférovým" spôsobom. Teraz je Japonsko krajinou so štrukturálne podmieneným obchodným prebytkom. To znamená, že export je nad hodnotou dovozu, ak sa obchodný prebytok nepremieňa späť na investície. Vysvetľuje to, prečo je objem exportu stále o niečo vyšší ako import. Nehľadiac na túto logiku žiadali Američania od Japoncov, aby svoju ekonomiku neoživovali prostredníctvom zahraničného obchodu, ale rastom vnútornej spotreby. Ich rada znela znížiť úroky na úspory, čo bolo nepochopiteľné! Od Japonska sa žiadalo, aby zvyšovalo svoj vnútorný dopyt prostredníctvom obrovských deficitov štátneho rozpočtu. Bola to rada, ktorá sa dávala radšej inému, než by ju mal niekto uplatňovať doma.

Ako sa dalo predpokladať, sporné výsledky sa dostavili. Vláda si spočiatku narobila obrovské dlžoby. Keď potom uvoľnila ešte aj svoju úspornú politiku, japonské domácnosti začali sporiť o to intenzívnejšie. Ľudia mali strach, že vláda nebude schopná vyplácať penzie. A rastúce súkromné úspory nevyhnutne viedli k podpore hospodárstva rastom deficitu štátneho rozpočtu.

Vláda robila dlhy, ale centrálna banka neuviedla do chodu tlačiarenské lisy na bankovky. V dôsledku silného jenu sa znížil záujem o japonské tovary. Stalo sa už nemožným, aby sa hora dlhov dala splatiť prebytkami zo zahraničného obchodu. Pomalý rast objemu peňazí v obehu viedol k deflácii. Japonské problémy vznikli čiastočne doma, čiastočne majú na nich podiel USA a Európa.

Je najvyšší čas, aby si Japonsko a iné ázijské krajiny premysleli svoju peňažnú politiku. Keď však medzinárodný obchod a finančné trhy budú konať slobodne, Japonsko sa zotaví rýchlejšie než v uplynulých desiatich rokoch.

Analýzu amerického ekonóma Jeffreyho D. Sachsa uverejnil dnes rakúsky denník Der Standard.

(1 USD = 48,346 SKK, 100 JPY = 38,795 SKK)

* jns zll

Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  5. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  6. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  7. Rastie nám pokrivená generácia?
  8. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  1. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  2. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  3. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  4. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  5. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  6. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  7. Detské zúbky sú veda
  8. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  9. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 8 787
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 3 162
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 679
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 137
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 299
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 256
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 031
  8. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 995
  9. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 828
  10. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 751

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Žiadne potraviny a autobus raz za týždeň. Okraj kraja, na ktorý sa zabudlo

Ľudia v Prešovskom samosprávnom kraji o práci župana veľa nevedia. Trápia ich najmä cesty a nezamestnanosť, ale aj životné prostredie.

EKONOMIKA

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní vyhýbať ťažšie

Ministerstvo chce zabrániť presunu ziskov.

Čo je nové na SME

SMEnaživo: Diskusia s kandidátmi na bratislavského župana

Príďte dnes o 18.00 diskutovať.

Neprehliadnite tiež

Domáce výrobky už nebudú neznáme. Tesco im venuje regál

Projekt na podporu domácich výrobcov už ohlásil aj obchodný reťazec Kaufland.

Sagan či Hantuchová sa budú plateniu daní na Slovensku vyhýbať ťažšie

Ministerstvo financií vysvetľuje, že zmenou chce zakročiť proti agresívnemu daňovému plánovaniu a presunu ziskov mimo územia Slovenskej republiky.

Silné euro znepokojuje šéfa Európskej centrálnej banky

Ďalší rast eura by mohol negatívne ovplyvňovať export eurozóny a brzdiť prebiehajúce zotavovanie jej ekonomiky.

Diaľnica z Lietavskej Lúčky po Dubnú Skalu bude meškať, priznali diaľničiari

Diaľničiari nie sú spokojní s postupom prác na vonkajších objektoch stavby.