Bratislava 19. apríla (TASR) - Miera evidovanej nezamestnanosti v SR dosiahla v marci úroveň 8,89 %. Oproti februáru klesla o 0,31 percentuálneho bodu (p.b.). V porovnaní s marcom 2006 miera evidovanej nezamestnanosti klesla o 2,53 p.b.
Ako ďalej na dnešnej tlačovej konferencii informoval Vladimír Haško z odboru informatiky a štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), miera evidovanej nezamestnanosti v marci prvýkrát klesla pod 9 %. Splnili sa tak očakávania Ústredia z predchádzajúceho mesiaca, keď za ideálnych podmienok očakával pokles práve pod 9-% hranicu.
Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol v marci 231 161 osôb. "Znova dochádzalo k poklesom, medzimesačne išlo o 8 009 osôb, medziročne bol pokles 61 102 osôb," spresnil Haško. V marci bolo z evidencie uchádzačov o zamestnanie vyradených 27 091 uchádzačov a prostredníctvom úradov práce sa ich umiestnilo 7 735.
ÚPSVaR zaznamenal medzimesačný nárast evidovanej miery nezamestnanosti len v 2 okresoch Slovenska (Komárno a Nitra). Oproti minulému mesiacu sa miera nezamestnanosti nezmenila v okrese Bratislava I. V ostatných 76 okresoch zaznamenalo ústredie jej pokles.
Najvyššiu úroveň miery evidovanej nezamestnanosti zaznamenal ÚPSVaR v Banskobystrickom kraji, a to 15,37 %. Nadpriemernú mieru nezamestnanosti mal aj Košický kraj s 14,61 % a Prešovský kraj s 12,89 %. Všetky kraje pritom zaznamenali medzimesačný pokles miery evidovanej nezamestnanosti. "Najvýraznejšie medzimesačný pokles bol zaznamenaný práve v Banskobystrickom a potom v Žilinskom kraji. Najmenej výrazný pokles bol v Bratislavskom kraji, ale to je zrejmé z toho, že Bratislava má najnižšiu mieru evidovanej nezamestnanosti," priblížil Haško.
Na základe pôsobenia rozhodujúcich faktorov Ústredie očakáva ďalší pokles miery evidovanej nezamestnanosti aj v apríli. "Pokles sa očakáva až v 70 okresoch Slovenska. Nárast signalizuje len Trenčín, čo zrejme súvisí s pripravovaným hromadným prepúšťaním v OZETA Trenčín," povedal Haško. Za hlavné faktory vplývajúce na pokles nezamestnanosti označil sezónne práce, pracovnú mobilitu vrátane zahraničnej, ale aj aktívne opatrenia na trhu práce. "V negatívnom smere pôsobili stále pretrvávajúci nedostatok voľných pracovných miest zodpovedajúci štruktúre evidovaných uchádzačov o zamestnanie, prepúšťanie z organizačných dôvodov, hromadné prepúšťania a opätovný návrat do evidencie po 3 mesiacoch," dodal Haško.