Bratislava 2. apríla (TASR) - V roku 2009 by sa mali vyčerpať finančné prostriedky získané z privatizácie vo výške 70 miliárd Sk, ktoré boli vyčlenené na financovanie reformy dôchodkového systému. Konštatuje to Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR v analýze vplyvov zavedenia 2. kapitalizačného piliera na hospodárenie SP od roku 2005 s výhľadom do roku 2010, ktorú dnes zverejnilo ministerstvo.
"Napriek tomu, že Ministerstvo financií (MF) SR vyčlenilo dodatočné finančné zdroje začlenené do štátneho fondu finančných aktív v sume 10,5 milióna Sk, riešia aktívnu bilanciu celého systému sociálneho poistenia len do 3. štvrťroku 2009," uvádza sa v správe. Ak bude zavedený prvok dobrovoľnosti a "vyviazania" sa z dvojpilierového dôchodkového systému, malo by to byť o čosi neskôr. "Nosným problémom, najmä starobného poistenia, je finančná situácia po uplynutí tohto obdobia."
Počet sporiteľov v 2. dôchodkovom pilieri k 31. decembru 2006 bol 1,54 milióna a postúpené príspevky SP boli vo výške 27,417 miliardy Sk. V systéme starobného dôchodkového sporenia je podľa analýzy až 74,84 % sporiteľov, ktorí majú menej ako 40 rokov. Pre týchto sporiteľov by v princípe mal byť vstup do 2. dôchodkového piliera výhodný. Iba zvyšku, teda pre 25,16 % sporiteľov by sa vzhľadom na ich vyšší vek nemal vstup vyplatiť. Ich dôchodok by mal byť nižší, ako keby zotrvali výlučne v I. priebežnom systéme).
Ako ďalej vyplýva zo správy, záporný bilančný rozdiel starobného poistenia by mal v tomto roku dosiahnuť 22,7 miliardy Sk, v roku 2010 by to malo byť už 98,8 miliardy Sk. To sa prejaví aj na celkovom dlhu SP, ktorý by mal byť v roku 2009 takmer 8,6 miliardy Sk a v nasledujúcom roku približne 40 miliárd Sk. Uvedené deficity priebežného systému predstavujú z prevažnej časti tzv. transformačné náklady dôchodkovej reformy.
Analýza zároveň uvádza aj návrh na stabilizáciu rozpočtu SP. V oblasti sociálneho poistenia by to z krátkodobého hľadiska mala byť zmena valorizačného mechanizmu, zjednotenie vymeriavacích základov, zníženie výdavkov systému sociálneho poistenia a zvýšenie úspešnosti výberu poistného. Zo strednodobého hľadiska pôjde o zvýšenie miery zamestnanosti a z dlhodobého hľadiska o zavedenie demografického indexu, zvýšenie dôchodkového veku a jednotný výber daní a odvodov.
V oblasti systému starobného dôchodkového sporenia by sa opatrenia mali týkať zavedenia prvku dobrovoľnosti v systéme starobného dôchodkového sporenia, riešenie situácie sporiteľov, pre ktorých je systém starobného dôchodkového sporenia nevýhodný, zrušenie platenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie zo základného fondu garančného poistenia, zrušenie platenia príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za vymedzený okruh osôb a zmena príspevkovej sadzby na starobné dôchodkové sporenie.
Správa tiež konštatuje, že "intenzita a krátkosť celého procesu prípravy zmien v dôchodkovom systéme spôsobila, že dizajn nového dôchodkového systému bol načrtnutý a uskutočnený bez širšieho celospoločenského konsenzu nielen medzi vtedajšími politickými elitami, ale i širokej verejnosti." Dôsledkom absencie takéhoto konsenzu má byť neudržateľnosť niektorých dôležitých predpokladov, pri ktorých bola reforma dôchodkového systému spustená.
Analýza predstavuje komplexný dokument hodnotiaci finančný dopad zavedenia kapitalizačného piliera do povinného dôchodkového systému po skončení obdobia 18 mesiacov, počas ktorých mala prevažná časť ekonomicky aktívnej populácie na Slovensku možnosť dobrovoľného rozhodnutia sa o vstupe do dvojpilierového dôchodkového systému (január 2005 jún 2006).
