PODĽA EXVICEGUVERNÉRKY NBS JE DOBRÉ, ŽE MÁME AGRESÍVNU DAŇOVÚ POLITIKU

Kohútiková: Euro je len prostriedok a výzva

Centrálnym bankovníctvom sa zaboberá od roku 1990. Vypracovala sa až na viceguvernérku Národnej banky Slovenska. Po uplynutí funkčného obdobia sa stala členkou predstavenstva VÚB. Hovoria jej lady Euro. Centrálnu bankárku však v sebe nezaprie. ELENA KOHÚ

Najdôležitejšou správou po voľbách v roku 2006 bolo podľa Eleny Kohútikovej to, že sa pokračuje v procese zavedenia eura.(Zdroj: SME - IVAN ŠTULAJTER)
Centrálnym bankovníctvom sa zaboberá od roku 1990. Vypracovala sa až na viceguvernérku Národnej banky Slovenska. Po uplynutí funkčného obdobia sa stala členkou predstavenstva VÚB. Hovoria jej lady Euro. Centrálnu bankárku však v sebe nezaprie. ELENA KOHÚTIKOVÁ.

Ekonomika rastie rýchlo, klesá inflácia aj nezamestnanosť, zahraničný obchod je po rokoch v pluse. Je podľa vás Slovensko „odsúdené" na úspech alebo existujú riziká, ktoré by mohli pozitívne očakávania zvrátiť?

„Úspech je vždy relatívna vec. V ekonomike aj v živote existujú fázy vzostupu a poklesu. Podstatné je, že ak nastane ekonomický pokles, aby bol čo najmiernejší. Mäkké pristátie vytvára priestor, aby ekonomika znova mohla rásť. Hoci je dnešný rast zdravý a podložený novými investíciami, ktoré rozšírili kapacitné možnosti ekonomiky, nebudeme ho mať stále vyše 8 percent."

Rast potiahla najmä rozbiehajúca sa výroba v automobilkách. Ale to sa nebude opakovať každý rok.

„Presne tak. Nové automobilky významne zvýšili výkonnosť ekonomiky a jej orientáciu na export. Nebudú však stále produkovať o 300-tisíc automobilov ročne viac. Ich kapacita sa naplní. Môžu ju zvyšovať postupne, ale už nie takým tempom. Otázka ďalšieho rastu bude závisieť od kvality ostatných investícií, ktoré k nám prídu."

Čo treba robiť preto, aby pristátie ekonomiky bolo mäkké?

„Dôležité je, aby výroby, ktoré na Slovensko prídu, boli založené na vzdelaní, vede a výskume. Za týchto okolností spomalenie hospodárstva nebude také bolestivé."

Nevidíte riziká v silnej závislosti ekonomiky od automobilového priemyslu? Tá je navyše výsledkom dotačnej politiky vlády. Štát tak predurčil profil ekonomiky.

„Nevidím v tom vážne riziko. Veľké firmy dostávajú štátne dotácie všade. Vezmite si Česko, ktoré má oveľa viac priamych zahraničných investícií ako Slovensko a tiež bojuje o tieto typy výrob. Dotácie treba chápať relatívne."

Ako to myslíte?

„Je oveľa lacnejšie, keď sem príde investor, ktorý na začiatku dostane určitú dotáciu, ako keby vláda mala platiť nezamestnaných, reštrukturalizačné programy alebo sama rozbiehať nejaké výroby. Takto ľudia zarábajú, nestrácajú pracovné návyky, vidia perspektívu, naučia sa nové veci a jazyky. To sa nedá vyčísliť. Poznatky z vývoja iných krajín hovoria, že práve tieto veľké investície ekonomiku potiahnu."

Pri celosvetovej kríze automobilového priemyslu však môžeme mať problémy.

„Taká situácia môže nastať. Ale zoberme si, kde Slovensko leží. Náš odbytový trh je veľmi veľký. Keď sa výroba správne rozdelí z hľadiska odberateľov a krajín, do ktorých smeruje, vždy sa to dá eliminovať. Každý výrobca musí mať diverzifikovanú sieť odberateľov. Kríza väčšinou nenastane celosvetovo. Autá, ktoré sa u nás vyrábajú, sú najmä pre bežného spotrebiteľa, a tu sú možnosti trhu široké."

Stále sa hovorí o vede a výskume. Realita je iná. Slovensko je orientované na menej sofistikované výroby, a to sa tak rýchlo nezmení.

Znalostná ekonomika nie je o tom, že dnes sem príde a zajtra tu bude. Investície, ktoré k nám prišli, sú postupne nasledované sofistikovanejšími produkciami. Vytvorí to tlak, aby ľudia na sebe pracovali a školy začali na to reagovať. Najprv musí krajina prejsť tým, že sem prichádzajú veľké investície. Kedysi to bol Volkswagen, ktorý montoval autá. Dnes ich už vyrába. Dostali sme sa do fázy, keď sa začínajú využívať znalosti. Prichádzajú výroby, ktoré potrebujú ľudí vysokoškolsky a technicky vzdelaných. Už to nie sú len robotnícke profesie."

Súhlasíte, že tzv. znalostná ekonomika primárne leží na pleciach vlastníkov kapitálu?

„Áno. Zbytočne si vyškolíme napr. geológov, ktorí budú skúmať, či je zem taká alebo onaká, keď potrebujeme iné profesie. Donedávna bol, hlavne na východnom a strednom Slovensku, problém zohnať prácu. Dnes sa firmy sťažujú, že nemôžu nájsť ľudí. Dostávame sa do takzvanej štrukturálnej nezamestnanosti. Na jednej strane sú ľudia, ktorí by mohli pracovať, ale dopyt po kvalifikácii je iný ako ponuka. Firmy nechcú málo vzdelaných ľudí. To je znak, že v ekonomike sa čosi kvalitatívne deje."

Myslíte si, že kapitál si vynúti zmeny vo vzdelávacej štruktúre?

„Vláda nemá také vedomosti, aby vedela povedať, o aké profesie tu bude záujem napríklad o desať rokov. Prax musí tlačiť, že chce kvalifikovanejších ľudí a škola to musí cítiť. Dnes sme v situácii, že potrebujeme najmä technické kádre. V určitom období sa všetci hrnuli na ekonómiu, lebo tu bol rozmach bankovníctva a finančníctva. Keď príde niekto z Harvardu, beriete ho ako kvalifikovanejšieho, lebo viete, že škola ho donútila myslieť a tvorivo pracovať. Toto treba docieliť. Vyžaduje si to však čas a generačnú zmenu. Môže pomôcť, že je tu veľa zahraničných firiem, ktoré chcú kvalitu. Do školskej praxe sa to dostáva postupne. Aj mnohé vyspelé školské systémy v zahraničí vznikli z potrieb praxe a následnej reakcie školstva. Málokedy školy reagujú dopredu. Podstatné je, aby sa študenti naučili učiť, získavať informácie, dávať ich do súvislostí a samostatne myslieť. Keď vám škola dá toto, dá vám všetko."

Ako ste vnímali predvolebné diskusie o daniach? Jedna z nich sa mala dotknúť aj bankového sektora. Banky mali byť s monopolmi zdanené viac ako ostatní.

„To je uzavreté. Strany, ktoré chcú vo voľbách zvíťaziť, otvárajú kritické a pre nich kľúčové témy. Keď sa však robí vízia hospodárskej politiky vlády, veci sa ukazujú v iných súvislostiach a v diskusiách sa názory obrusujú. Vždy prichádza k určitému kompromisu. Hospodárska politika je ako motor v aute. Ide hladko a prináša, čo od nej obyvatelia očakávajú, len vtedy, keď sú všetky jej súčasti navzájom zladené. Po voľbách sa názory dostávajú do hospodárskej politiky a tie, čo vyčnievajú, sa musia potlačiť, aby motor išiel tak ako má."

Ide dnes motor ticho?

„Áno."

Čím to je?

„Rešpektovala sa ekonomická realita. Mechanizmy, ktoré fungujú, sa nezrušili. Ekonomika rastie rýchlo a vytvára dosť peňazí aj na sociálne veci bez toho, aby sa narušil celý systém. Iste, môžeme diskutovať, či razancia znižovania rozpočtového schodku je dostatočná."

Mala by byť výraznejšia?

„Áno, schodok by sa mohol znižovať rýchlejšie, ale vždy sa musí zobrať do úvahy realita. Z tohto pohľadu môžeme byť spokojní."

Čo bolo pre vás po voľbách najdôležitejšie?

„Že sa pokračuje v procese zavedenia eura."

Očakávate, že nedávny posun centrálnej parity koruny oproti euru je poslednou korekciou a mena sa udrží v novom pásme? Pýtame sa aj preto, že história nepozná krajinu, ktorá by pred zavedením eura, revalvovala svoju menu dvakrát.

„Nová centrálna parita bola stanovená vyššie, ako bol aktuálny trhový kurz. Je to signál, že Národná banka, Európska centrálna banka aj Európska komisia vidia rovnovážny kurz nie na úrovni 33 alebo 34 korún, ale na úrovni 35,44 koruny za euro. Už dlhšie bolo badať, že trhový kurz sa odkláňa od rovnováhy. Nie je to dobré, prináša to problémy. Za normálnych okolností by sa parita znova meniť nemusela."

Prečo sa kurz odkláňal?

„Z veľkej časti je stále závislý od vývoja ostatných mien v regióne. To, že silnie, je v poriadku. Ekonomika rastie rýchlejšie, ako sa čakalo, zahraničný obchod sa zlepšuje. Ale tieto faktory neboli až také silné. Finanční investori však nejdú len na Slovensko. Oni idú do regiónu a vedúcou menou v regióne je Poľsko. Pozerajú sa na región ako na celok a vidieť, že poľská mena je primárnym zdrojom pohybu. To znamená, že zhodnocovanie koruny od istej úrovne ovplyvňovali aj menové operácie investorov v regióne."

Hovorilo sa, že po vstupe do ERM II sa koruna stane menej závislou od regiónu.

„Mena čiastočne získala autonómiu. Napríklad teraz, keď sa posilňovala, ťahala so sebou celý región. Investori hrajú na to, že ekonomika je silná a chcú získať z toho profit. Nešli by sem však len pre Slovensko. Idú sem ako do regiónu. Väčšinou sa pozerajú na najväčšie ekonomiky V4, teda na Poľsko a Česko. Slovensko je dosť závislé od vývoja v Poľsku. No keď na poľský trh príde 500 miliónov eur, nikto si to ani nevšimne. Na Slovensku taký objem výrazne pohne kurzom."

Sme teda citlivejší z hľadiska špekulácií?

„Samozrejme. Náš trh je malý. To je, ako keď dáte rovnaké množstvo jedla pred človeka, ktorý váži 40 kg a pred stokilového. Ten chudší to nebude vládať zjesť a tučnejší povie, že chce viac."

Nie je to argument na to, že Slovensko malo vstúpiť do eurozóny spolu s ostatnými krajinami V4?

„Naopak, musíme euro prijať čo najskôr a vymaniť sa z týchto vplyvov. Ak tu máme mať kurz, ktorý je regionálny a nie náš vlastný, tak potom prechodom na euro nič nestrácame. My sme náš národný kurz už z tohto pohľadu dávno stratili."

Tým, že sme posudzovaní ako región?

„Áno. A okrem toho sme jeho najmenším článkom a navyše sme reštrukturalizáciu ekonomiky začali neskôr ako ostatní. Do Čiech prúdili investície od začiatku 90. rokov, k nám začali prichádzať takmer o desať rokov neskôr. Z tohto pohľadu sa naša ekonomika ešte tak neusadila a na devízovom trhu sa to prejavilo."

Sú intervencie Národnej banky racionálne?

„Intervencie museli byť, lebo hry kapitálu majú jedno čaro: obrazne povedané, nepoznajú hranicu. Reakcia trhov bola neprimeraná, hoci z ich pohľadu logická."

Neobávate sa, že politici sa budú snažiť, aby kurz koruny, pri ktorom budeme prechádzať na euro, bol čo najsilnejší? Jedným administratívnym rozhodnutím Slovensko môže zbohatnúť.

„Usilovať sa môže každý, o čo len chce. Kurz však nebude želaním niekoho, ale výsledkom odborných ekonomických diskusií. Na to existujú modely rovnovážneho kurzu. Do nich ide inflácia, vývoj ekonomiky a iné premenné. Do rozhodovania je zapojená Európska centrálna banka, Európska komisia a Slovensko. Pri tomto rozhodovaní sa nepozerá na politické hľadiská, ale na to, aby krajina, ktorá prijme euro nemala vážne ekonomické problémy."

Čo by sa mohlo stať, keby bol konverzný kurz príliš silný?

„Platy ľudí by boli neprimerane vyššie. Výrazne by sa znížila konkurencieschopnosť našich výrobkov, pretože firmám by stúpli náklady rýchlejšie ako výkony.. Hrozilo by im prepúšťanie alebo krach, zvýšila by sa nezamestnanosť. Normálny rast miezd firmy predvídajú a majú ho zakalkulovaný v nákladoch. S takýmto jednorazovým rastom nikto v nákladoch nepočíta. Pre zahraničné investície by sme sa stali drahou krajinou, pretože mzdy by boli na úrovni sofistikovanejších výrob, hoci by sme ich tu nemali. Ľudia by sa potešili, že majú vyššie mzdy, ale krátko na to by stratili prácu, lebo firmy by nemohli adekvátne zvyšovať ceny svojej produkcie a dostávali by sa do straty."

Keby bol kurz príliš slabý?

Rástla by inflácia, mäkký kurz by musel byť vyrovnávaný tvrdou fiškálnou reštrikciou. Preto sa hľadá takzvaný rovnovážny kurz, lebo extrémy by ekonomike uškodili."

Je kurz koruny pred vstupom do eurozóny tlakom, aby sa vláda správala zodpovedne?

„Kurz je tlakom na centrálnu banku, na vládu, na všetkých. Keď prejdeme na euro, menovú politiku nahradí rozpočtová, a tá musí byť dostatočne pružná. Takisto pracovný trh musí byť flexibilný, aby mzdy nasledovali produktivitu práce, a nie naopak. Ak chce krajina využiť výhody eura, musí robiť dobrú hospodársku politiku. Euro nie je všeliek, ale len prostriedok, aby sme sa rýchlejšie približovali k životnej úrovni západných štátov únie."

Ako sa z tohto hľadiska pozeráte na diskusiu o harmonizácii daní, ktorá by vláde ešte viac zviazala ruky?

„Pre Slovensko je dobré, že má z istého hľadiska agresívnu, ale transparentnú daňovú politiku, ktorá priťahuje nové investície. Podstata rovnej dane nie je 19-percentná sadzba, ale hlboká reforma systému a transparentnosť. Ak sa podľa tohto modelu zmení v Európe daňový systém, nebude mi prekážať harmonizácia. Keď sa zavedie moderný a jasný harmonizovaný systém v budúcnosti bez rôznych daňových výnimiek, môže to byť pre úniu dobré. Dnes na to čas ešte nenastal. Na to, aby mohol byť harmonizovaný daňový systém, musia byť najskôr zladené národné hospodárske politiky, a tie ešte nie sú."

Nestratí centrálna banka v eurozóne postupne svoje opodstatnenie? Nestačilo by, keby v krajinách eurozóny boli len inštitúcie, ktoré sa zaoberajú dohľadom nad finančným trhom?

„Máte pravdu, ale až v budúcnosti. Pokiaľ sú veľké rozdiely medzi krajinami, je dobré, keď v Európskej centrálnej banke sedí guvernér za každú krajinu, aby sa tam dostali rôzne ekonomické pohľady. O takých 20 rokov, ak európsky región začne pôsobiť ako jednotný ekonomický celok, reálny vplyv národných centrálnych bánk v menovej politike výrazne klesne. Budú strážiť stabilitu finančného sektora, lebo odtiaľ môžu prísť turbulencie pre menovú politiku."

Elena Kohútiková (53) je v súčasnosti členkou predstavenstva a vrchnou riaditeľkou úseku finančných a kapitálových trhov vo VÚB. V minulosti pôsobila na viacerých pozíciách v Národnej banke Slovenska aj vo Svetovej banke.


Najčítanejšie na SME Ekonomika


Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 839
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 226
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 534
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 180
  5. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 5 437
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 408
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 286
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 917
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 720
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 033

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

Výročie vraždy si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti.

KOMENTÁRE

Kažimír bude musieť siahnuť pod vankúš, aby naplnil Ficove sľuby

Bez zásahu do rozpočtu to nepôjde.

Neprehliadnite tiež

Švajčiari: štátny vlakový dopravca nás diskriminuje. Súťaž ušil na mieru jednému výrobcovi

Železničná spoločnosť Slovensko chce nakúpiť 25 nových vlakov za 160 miliónov eur.

Trump zrušil Obamov zákaz ťažiť ropu pri pobrežiach

Obama krátko pred svojím odchodom z funkcie zakázal ťažbu pre ochranu životného prostredia.

Érsek napomenul šéfov diaľničiarov, udeľovali privysoké odmeny

Generálny riaditeľ Národnej diaľničnej spoločnosti nariadil prípad preveriť.

Rozvoju regiónov bráni vzdelávací systém či slabá dopravná infraštruktúra

Slovensko patrí medzi štáty OECD s najväčšími regionálnymi rozdielmi vo výške príjmov a v miere nezamestnanosti.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop