Bratislava 24. marca (TASR) - Myšlienka zjednotenej Európy je pomerne stará a snaha vytvoriť inštitúciu vedúcu k užšiemu spojeniu medzi európskymi národmi sa zrodila pred 50 rokmi. Týmito slovami otvoril dnešnú slávnostnú konferenciu k 50. výročiu podpísania Rímskych zmlúv rektor Ekonomickej univerzity v Bratislave Rudolf Sivák.
"Pred 50 rokmi sa dve časti Európy vyvíjali opačným smerom. Tá západná k jednote v mieri a v slobode, tá východná k jednote bez slobody. Je dobré, že Rímske zmluvy položili základ pre novú spoločnú Európu, do ktorej sme sa mohli po roku 1989 postupne integračným procesom pripojiť," povedal pre TASR o význame ich podpisu eurokomisár Ján Figeľ.
Hlavnými úlohami Slovenska v budúcnosti v rámci Európskej únie (EÚ) sú podľa Figeľa zavŕšiť našu integráciu vstupom do schengenského priestoru a eurozóny. Ďalej efektívne využívať štrukturálne fondy a vytvoriť základy pre vedomostnú spoločnosť.
"Nepochybne sa zakladateľom budúcej zjednotenej Európy ani len nesnívalo, aký bude mať dopad na dejinný vývoj v Európe podpis takzvaných Rímskych zmlúv. Zmluva o vytvorení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a zmluva o Spoločenstve pre atómovú energiu sa stali základmi budúceho európskeho domu," povedal počas konferencie podpredseda NR SR Milan Hort.
Prezident Slovenskej rektorskej konferencie Vladimír Báleš vo svojom príhovore pripomenul, že práve vysoké školy na Slovensku boli tie, ktoré vstúpili do Európskej únie (EÚ) ako prvé. "Hneď po roku 1989 nadväzovali spoluprácu s univerzitami v Európe, čím významne prispeli k integrácii Slovenska do EÚ."
Súkromné investície do vedy a výskumu sú na Slovensku najnižšie v EÚ, pripomenul Báleš. Podľa neho je potrebné zvýšiť spoluprácu univerzít s investormi prichádzajúcimi na Slovensko. Konštatoval, že podpora štátu v tejto oblasti je stále slabá.
"Po vstupe SR do EÚ sa rozšírili možnosti študentov študovať v zahraničí. Len z Ekonomickej univerzity ročne odchádza 200 študentov študovať do krajín EÚ," povedal v tejto súvislosti pre TASR rektor univerzity Sivák. Študenti, ktorí absolvovali jeden, dva semestre v zahraničí majú podľa neho väčšie možnosti zamestnať sa doma aj v cudzine. "Tie možnosti sú väčšie nielen z toho dôvodu, že študenti sú dôkladne jazykovo a odborne pripravení, ale aj preto, že nadobudli skúsenosti, ktoré sú spojené s praxou v podnikoch a výskumných ústavoch, ktoré sú vytvorené pri týchto univerzitách. Takéto skúsenosti zatiaľ na slovenských školách nemôžu nadobudnúť," dodal.
Na konferencii tiež vystúpil prezident Združenia automobilového priemyslu (ZAP) v SR Jozef Uhrík, ktorý zdôraznil, že pre definitívne udomácnenie automobilového priemyslu na Slovensku sú dôležité investície do vedy a výskumu v oblasti elektroniky.
"Myslím si, že môžeme povedať, že sme zvládli úspešne tú prvú fázu, teda výrobu. Na udržanie produkcie u nás však musíme zvládnuť aj druhú etapu," konštatoval. Tá má podľa neho spočívať v pomoci vedeckovýskumných kapacít vysokých škôl a ústavov automobilovému priemyslu na Slovensku, aby sa ten nemusel obracať na podobné inštitúcie v zahraničí. "SR musí vytvoriť podmienky, aby vo všetkých etapách produkcie, od výroby až po vedu a výskum, bola konkurencieschopná. Naše prednosti nízkych nákladov sú nedostatočné," upozornil Uhrík.
Konferenciu organizovala Ekonomická univerzita v Bratislave spolu so zastúpením Európskej komisie na Slovensku. Záštitu nad podujatím prevzal prezident Ivan Gašparovič.
Zmluvu zakladajúcu európske spoločenstvo (EHS) podpísali v Ríme 25. marca 1957 Taliansko, Nemecko, Francúzsko, Luxembursko, Belgicko a Holandsko. Ďalšia zmluva, ktorou vzniklo Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom), bola podpísaná v tom istom čase a obe sú spoločne známe ako Rímske zmluvy. Do platnosti vstúpili 1. januára 1958.
