Cena práce na Slovensku stúpa oveľa viac ako v starej Európe, menej ako v Pobaltí či v Slovinsku.
BRATISLAVA.
Väčší medziročný prírastok mali iba Slovinsko, Maďarsko, Estónsko, Litva a Lotyšsko, čiže zväčša krajiny s najrýchlejšie rastúcou ekonomikou. Aj ďalšie tri krajiny, ktoré sa v rebríčku umiestnili hneď za Slovenskom, však do Európskej únie vstúpili v máji 2004. Aj to môže svedčiť o postupnom dobiehaní starých členov Európskej únie novými, čo sa týka ceny práce.
Drahé odvody, lacné dane
„Pracovné náklady na Slovensku stúpajú v dôsledku pravidelného rastu priemerných miezd, ale i nepriameho zvyšovania odvodov,“ reaguje generálny sekretár zväzu chemického a farmaceutického priemyslu Štefan Petkanič. Naráža na závislosť odvodov od vymeriavacieho základu, ktorý sa zasa odvíja od štátom určovanej minimálnej mzdy.
Petkanič je presvedčený, že o Slovensku už nemožno hovoriť ako o krajine lacnej pracovnej sily, aj keď tunajšie mzdy sú stále nižšie ako v krajinách západnej Európy. „Rozdiely sa rýchlo zmenšujú, nižšia mzda je kombinovaná s vysokým odvodovým zaťažením.“ Atraktivitu slovenskej pracovnej sily naopak zvyšuje nízka daň.
„Trh práce sa zmenil hlavne naším vstupom do Európskej únie a príchodom investícií,“ povedal manažér personálnej agentúry AuJob Peter Ulbrik. Ľudia našli prácu najmä príchodom automobiliek a IT spoločností. Renomované firmy, ktoré prišli k nám v posledných rokoch, dávajú možnosť uplatniť sa ľuďom na pozíciách, za ktorými predtým odchádzali do zahraničia, najmä do Česka. Dôvodom je aj silnejúci kurz koruny, zvyšujúca sa životná úroveň a rast reálnych miezd.
Výhody sú brané ako samozrejmosť
Podľa prezidenta Asociácie personálnych agentúr Lubomira Sirotu sa čoraz viac ľudí vráti pracovať na Slovensko aj preto, že firmy budú okrem platu ponúkať zaujímavé nefinančné výhody. Tento trend bude hlavne na západnom Slovensku, kde je už prakticky vyčerpaná ponuka pracovnej sily. Uchádzači o prácu na nižšiu pozíciu ako samozrejmosť berú ubytovanie a preplácanie nákladov na dopravu. „Pri manažérskych pozíciách uchádzači za štandard považujú mobil, notebook alebo aj auto na súkromné účely,“ povedal Ulbrik. Okrem toho firmy organizujú pre zamestnancov sociálne programy, výlety alebo jazykové kurzy. Zamestnávatelia používajú nefinančné benefity nielen na získanie zamestnancov, ale hlavne aj na ich udržanie. „Fluktuácia je veľmi nákladná,“ povedal Ulbrik.
Keďže nedostatok pracovníkov začína byť aj v menej platených robotníckych profesiách, slovenské personálne agentúry dostávajú čoraz viac zákaziek na získavanie Poliakov a po vstupe do únie aj Rumunov a Bulharov.
