Bratislava 6. marca (TASR) - Dnes zverejnené spresnené údaje Štatistického úradu (ŠÚ) SR o raste hrubého domáceho produktu (HDP) v 4. štvrťroku 2006 potvrdili odhady analytikov o tom, že rast slovenskej ekonomiky sa stáva vyváženejším. Okrem domáceho dopytu ju totiž nahor ťahá aj silný zahraničný dopyt, čo zároveň tlmí hrozbu možných inflačných tlakov z rekordne rýchleho ekonomického rastu.
Podľa ŠÚ SR v poslednom štvrťroku 2006 vzrástol HDP medziročne reálne o 9,6 % a za celý rok o 8,3 %, čo bolo najviac v histórii Slovenska. "Motorom rastu bol jednoznačne čistý export, ktorý pridal k HDP skvelých 5,2 percentuálneho bodu," zdôraznila analytička ČSOB Silvia Čechovičová. Rast spotreby domácností, ktorý je dôležitý pre Národnú banku Slovenska (NBS) z pohľadu nastavenia menovej politiky, na druhej strane mierne spomalil, k celkovému rastu HDP však pridal 3,4 p. b. "Aj keď domáci dopyt ostáva silný, vyrovnanejší ekonomický rast je dobrý pre výhľad inflácie do budúcnosti," priblížil hlavný ekonóm Citibank Czech Republic Miroslav Plojhar.
Analytici očakávajú výrazný rast slovenskej ekonomiky, ťahaný najmä exportom, aj v tomto roku. "Ekonomický rast zostane silný aj v nasledujúcich štvrťrokoch, a to medzi 8 až 10 %, pričom ekonomika bude profitovať zo silného zahraničného dopytu a vývozov, ako aj z pokračujúceho rastu domáceho dopytu," predpokladá analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová. Podľa Čechovičovej bude export profitovať hlavne z rozjazdu automobiliek PSA a Kia, ku ktorým by sa mali pridať aj nové kapacity v elektrotechnickom priemysle. "Predpokladáme, že rast HDP za celý tento rok zrýchli na 8,6 %," dodala.
Štruktúra ekonomického rastu sa podľa Plojhara mení predpokladaným a zároveň želaným smerom, ktorý limituje jeho možné inflačné riziká. "Štruktúra rastu by mala centrálnu banku uistiť, že rast ekonomiky je ťahaný hlavne neinflačnými faktormi a riziko jej prehriatia nie je prítomné," pridáva sa Čechovičová. Zároveň však upozorňuje, že riziká v inflácii stále existujú, a to či zo strany rastu miezd, alebo vývoja cien energií. "NBS sa tak s uvoľňovaním menovej politiky ponáhľať nebude a zostane verná skôr opatrnému postoju, pokiaľ si nebude istá, že splní maastrichtské inflačné kritérium," domnieva sa analytička ČSOB.
Inflačný výhľad zostáva podľa Valachyovej senzitívny najmä voči vývoju nákladových faktorov, ako sú ceny ropy. "Preto si naďalej myslíme, že NBS neuvoľní menovú politiku pred druhým polrokom 2007," dodala. Ostatní analytici s tým jednoznačne súhlasia, pričom podľa Čechovičovej dôjde v 2. polroku tohto roka k zníženiu kľúčových úrokových sadzieb o 50 bázických bodov. Základná sadzba NBS je v súčasnosti na úrovni 4,75 %, zatiaľ čo rovnaká sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) je momentálne iba 3,5 %. NBS preto začne cyklus znižovania úrokov v polovici roka, domnieva sa Plojhar, a to tak, aby v priebehu 1 až 1,5 roka znížila súčasný 125-bodový diferenciál voči eurozóne na nulu.
