BRATISLAVA. Slovenská ekonomika nerástla nikdy v histórii tak rýchlo ako minulý rok. A to ani v čase druhej Mečiarovej vlády, keď sa do ekonomiky pumpovalo nezdravo veľa štátnych peňazí a podporovala sa spotreba cez nízke ceny energií, čo umelo zvyšovalo rast.
Hrubý domáci produkt, čiže celková produkcia tovarov a služieb v ekonomike, stúpol vlani až o 8,2 percenta, kým doterajší rekord z roku 1996 bol rovných osem percent. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu. Tento rok sa má rast podľa ekonómov ešte zrýchliť. Vysoký rast tlačí na rast miezd, klesá nezamestnanosť. Viac peňazí má pre vyššie dane aj rozpočet.
Sme tretí v únii
Slovensko rastie takmer trojnásobne rýchlejšie, ako je priemer únie. Spomedzi členských štátov má vyšší rast iba Estónsko a Lotyšsko.
V poslednom štvrťroku si ekonomika podľa úradu polepšila o deväť a pol percenta. Za doterajším trojmesačným rekordom z tretieho štvrťroka tak zaostala iba o štyri desatiny percentuálneho bodu. Ekonómovia očakávali, že rast bude o niečo nižší. Krátko po zverejnení údajov sa mena posilnila zhruba o 30 halierov na 34,4 koruny za euro.
Za vysokým rastom z posledných troch mesiacov je podľa štatistického úradu veľký záujem zahraničia o slovenské výrobky a vysoká domáca spotreba. V zahraničí idú na odbyt hlavne autá a elektrotechnika. Bez automobiliek Kia, Peugeot, Volkswagen a elektrotechnických firiem Sony a Samsung, by bol ekonomický rast o pätinu nižší. Ekonóm Tatra banky Juraj Valachy odhaduje, že bez týchto firiem by HDP nestúpol o 8,2, ale len o 5,7 percenta.
Prehrievanie ekonomiky zatiaľ nehrozí. „Domáci dopyt je silný, no rast miezd v súkromnom sektore nenaznačuje prehrievanie,“ povedal hlavný analytik ING Bank Ján Tóth. Spotreba je vyššia, lebo rastie zamestnanosť a tým aj príjmy ľudí, ktorí boli pred tým bez práce a zo Sociálnej poisťovne dostávali menej. Zamestnanosť na konci minulého roku stúpla o vyše dve percenta, keď na Slovensku pracovalo 2,15 milióna osôb. Za vyššou spotrebou je podľa Tótha aj rast miezd v štátnej správe pre volebný rok, ako aj pokračujúce čerpanie úverov.
„Slovenská lokomotíva nestráca dych, automobilový priemysel a liberálne reformy krajinu nakopli podobne ako kedysi Írsko,“ povedal český ekonóm z Raiffeisenbank Aleš Michl.
Rozpočet je bohatší
Z rozbehnutej ekonomiky profituje rozpočet. Daňové príjmy sú oveľa vyššie, ako sa čakalo. Pôvodne ministerstvo odhadlo, že dane donesú v roku 2006 do verejných rozpočtov 268,8 miliardy korún. Predbežné údaje z vlaňajška však hovoria, že to bolo o 12 miliárd viac. Tento rok by štát mal z daní získať asi 310 miliárd korún.
Štát pre vysoký rast šetrí peniaze, lebo menej míňa na nezamestnaných. Rast cez vyššie dane dáva vláde a samosprávam príležitosť rozdať viac peňazí napríklad pre zdravotníctvo, školstvo alebo na dôchodky. Takisto je tu možnosť znížiť dane alebo rozpočtový deficit a znížiť tak zaťaženie budúcich generácií. Ekonóm ČSOB Marek Gábriš vláde odporúča, aby rast využila na rýchlejšie znižovanie rozpočtového schodku.
Zásluhy o vysoký rast si robia opozícia i vláda, ktorá je pri moci pár mesiacov. Podpredseda SDKÚ Ivan Mikloš si myslí, že vláda ide proti rastu tým, že zvyšuje práva odborárov, ruší reformu zdravotníctva a mení Zákonník práce.
Premiér Robert Fico zo Smeru tvrdí, že vysoký rast „je dôkazom, že súčasná vláda je schopná vytvárať podmienky na takýto rozvoj a súčasne napĺňať predstavy o modernom sociálnom štáte“Štatistický úrad včera zverejnil iba predbežné údaje o vývoji ekonomiky vo štvrtom štvrťroku 2006. Nemá totiž k dispozícii všetky potrebné údaje. Konečné číslo by sa však príliš zmeniť nemalo.
Analytici zatiaľ iba odhadujú, čo je za rastom zo starých údajov. Detailnú štruktúru toho, čo hospodársky rast v skutočnosti ovplyvnilo, prinesú štatistici na začiatku nasledujúceho mesiaca.
Zatvorte tie nožíky
Na rozdiel od relatívne vysokých prírastkov v 90. rokoch, dnešný hospodársky rast stojí na zdravých základoch.
Úroky sú ustálené na nízkych úrovniach, inflácia pokojne leží. Dane sa do erárnej kasy sypú. Reálne mzdy rastú. Zamestnanosť stúpa. Táto hospodárska jar je ideálnym časom na rozumné veci. Napríklad na splatenie dlhov či na vytváranie rezerv, keď prídu horšie časy. No aj na míňanie. Doň tiež treba zapojiť rozum.
Robustný hospodársky rast je však aj dobrou príležitosťou na úvahu o jeho pozadí. Je za ním viac práce a kapitálu. Sú za ním reformy dvoch predchádzajúcich vlád. Privatizácia bánk, liberalizovanie pracovného práva, striedmosť v sociálnych výdavkoch, vstup zahraničného kapitálu, zlepšovanie infraštruktúry a privinutie sa k Západu.
Tento hmotný i nehmotný kapitál nie je možné zo dňa na deň premárniť. Nedokáže to ani ten najväčší babrák. Ani tie sily vo vláde, ktorým sa pri spojení „liberálna ekonomika“ otvára nožík vo vrecku.
Zatvorte tie nožíky.
